tag:blogger.com,1999:blog-60974553621569044102024-02-08T01:18:45.606+01:00Dejiny ZáhoriaBLOG O DEJINÁCH REGIÓNU ZÁHORIEMgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.comBlogger280125tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-50838706216322956662023-07-26T13:05:00.000+02:002023-07-26T13:05:07.563+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;"><b><span style="font-size: large;">LEVÁRANIA A ZLATÝ POKLAD</span></b></span></div><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">V roku 1921 publikoval Dr. Ľudovít Okánik vtipnú príhodu v Slovenskom denníku. Cez Slovensko mali v roku 1914 prevážať zlatý poklad. Pre obyvateľstvo to bola senzácia. Ako sa k zvesti postavili vo Veľkých Levároch? Prinášam presný prepis článku.<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: center;">Dr. Ľ. Okánik: Zlatý poklad na Slovensku.</div><div style="text-align: justify;">V roku 1914-om chýr o zlatom poklade, ktorý vezú cez Slovensko Francúzi, rozšíril sa tak rýchlo, ako keď by ho bola víchrica vzala na svoje krídla. Podivnou vecou bolo to, že pospolitý náš ľud chýru nedôveroval. Bol to istý zdravý instinkt, ktorý mu jeho jednoduchý rozum dodával, že totiž Francúzi nie sú na toľko hlúpi, že by svoje zlato chceli cez nepriateľské zeme dopraviť.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjv_FT0BBFuAT24xSzEi-lUJIFNCQbJFKuGXJ9eEi4f8wPb40VFY0DW6PwffXS9d5Jy2wN9ITt0NSHskU2d9bgUwCebbIbS2-cga5jXxNSye_vosLeTuOqIkq2oxBK5JMkYReoPQtBfrwpggyRXUGyNPK5qnMWc7a6qdkHS4EdTmklbyNve0rhKXIeENWA/s1994/01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="429" data-original-width="1994" height="69" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjv_FT0BBFuAT24xSzEi-lUJIFNCQbJFKuGXJ9eEi4f8wPb40VFY0DW6PwffXS9d5Jy2wN9ITt0NSHskU2d9bgUwCebbIbS2-cga5jXxNSye_vosLeTuOqIkq2oxBK5JMkYReoPQtBfrwpggyRXUGyNPK5qnMWc7a6qdkHS4EdTmklbyNve0rhKXIeENWA/s320/01.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Rozprávali si síce bájky o zlatom poklade, ale neboly to bájky z duše nášho ľudu vyvierajúce, lež boly to báchorky, ktoré im buďto „pán krčmár“, ako obyčajne na Slovensku žid – alebo „pán notár“ a iní maďarskí páni na nos zavesili a ktoré si oni svojím pospolitým a vrodeným spôsobom vyháili.</div><div style="text-align: justify;">Nezbadal som na našom ľude žiadnej rozčulenosti, žiadnej nespokojnosti, pracoval ďalej na poli a nestaral sa o to, či voľakto ide na automobiloch, vozmo alebo iným spôsobom, či nie.</div><div style="text-align: justify;">Podivná vec, že celej tejto vymyslenej báchorke sadla na lep maďarská inteligencia na Slovensku, čo je tiež zrejmé. Celá ich ideologia sa točila okolo týchto myšlienok: Francia, táto hnilá krajina, bude dľa nich za dva mesiace zrútená, potom celou silou na Rusko a o Vianociach pokoj. Proroctvu cisára Vilhelma sa viac verilo, ako svätému Písmu. Nebolo toho nesmyslu, ktorému by neboli dôverovali.</div><div style="text-align: justify;">Každý notár, každý pisár, každý krčmár chytal zlatý poklad, a ľud náš hnali, keď to po dobrom neišlo i násilím, na stráže.</div><div style="text-align: justify;">Boly by to groteskné obrázky, keď by som od nich soskupil všetky tie sny a videnia, ktoré zaneprázdňovaly duše našich pánov. Aké zlaté hrady si stavali vo snách, akú budúcnosť si bájili, prečo i zachytenie zlatého pokladu dopadlo rozličným spôsobom.</div><div style="text-align: justify;">Chýr doletel i do bratislavskej župy, do mestečka Veľkých Levár, pán slúžny Karner, ktorý by bol na začiatku vojny zlatý poklad ešte veľmi potreboval – počas vojny ho i našie v „aprovizácii a v reklamáciach“ – vydal telegrafické nariadenia všetkým notárom, aby poklad chytali.</div><div style="text-align: justify;">Veľkolevársky notár pán Holinkay bol ako z brka vyrazený, keď mu bol doručený úradný telegram. Bol on najlepšia sila na celom okolí, čo sa dotýče administratívnych vecí.</div><div style="text-align: justify;">Ako to oznámiť, čože zrobiť, aby sme ten zlatý poklad tu vo Veľkých Levároch a nie v Malackách alebo vo Sv. Jánoch zachytili?</div><div style="text-align: justify;">Bola by to predsa len veľká škoda, keď by ten milion ako odmenu dostali Malačania alebo Sv. Jáňania – bola by to nielen hanba a posmech, ale i škoda. Čo pán notár Holinkay vymyslí, to už stojí za to. Napadla mu dobrá myšlienka a hneď ju aj uskutočnil.</div><div style="text-align: justify;">Ľudia vybehajú von z domov ako vyjavení pýtajú sa: „Čo to kde horí?“</div><div style="text-align: justify;">Na farskom kostole zvonili na poplach, alebo ako u nás tomu hovoria, „šturmovali“.</div><div style="text-align: justify;">Obecní konšeli bubnovali po mestečku a ohlasovali: „Každý mužský a každá ženská od 18. roku počnúc na hor ihneď nech uteká ku kostolu,“</div><div style="text-align: justify;">Deti vrešťaly, staré babičky rukami zalamovaly: „Bože, Bože, čo to s nami len bude?“</div><div style="text-align: justify;">„To neni po dobrom“, povie tetka Filustkovie, „zaiste tí Rusi už sa blížia k nám, a uvidíte, deti moje, bude tu vojna, iste bude tu vo Veľkých Levároch, prijdu oni cez Moravu.“</div><div style="text-align: justify;">Strýčko Hajdýn boli zkúšenejší, ten ju hneď zavrátili: „Ale netáraj o Rusoch, čo ty vieš, tí bývajú ďaleko, a ja vám toľko poviem, že sem na nás potiahnu Prajzi, aj v šesťašestdesiatom sem prišli oproti nám Prajzi, a ja som ich na vlastné oči videl.“</div><div style="text-align: justify;">Ženy sa Prajzov ešte viac naľakaly ako Rusov a ďalej lamentovaly.</div><div style="text-align: justify;">Zvony „šturmovali“, buben rachotal, konšeli kričali, a ľud sa húfne valil ku kostolu.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNMq5tuNc0SthLpFgscXNVdc08GlSmTbzCdE5umpZoPlp6CPLb9dqK_SKI_GqFqFVBxTCz2oxDQ-BtfAXKVPmK5u2b-DhCyWHbpKwx1GdGVVGOHBR57Riasy5tg4rbl9x5P93LsP2PFsDAJ6dPovpzChNcCwig62Lw9maHbnbUs2WsUbjz3B33ENZmzbc/s10332/02.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="10332" data-original-width="7977" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNMq5tuNc0SthLpFgscXNVdc08GlSmTbzCdE5umpZoPlp6CPLb9dqK_SKI_GqFqFVBxTCz2oxDQ-BtfAXKVPmK5u2b-DhCyWHbpKwx1GdGVVGOHBR57Riasy5tg4rbl9x5P93LsP2PFsDAJ6dPovpzChNcCwig62Lw9maHbnbUs2WsUbjz3B33ENZmzbc/s320/02.JPG" width="247" /></a></div><div style="text-align: center;">Vo Veľkých Levároch sa ľudia zhromažďovali </div><div style="text-align: center;">pred katolíckym kostolom</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Pred kostolom stál pán notár Holinkay, písmo držal v rukách a keď už všetko bolo pohromade, dal znamenie, zvony umĺkly, bubny zatichly a konšeli kričali: „Cicho, Cicho, počúvajte!“</div><div style="text-align: justify;">Pán notár zakašľal a začal čítať: „Občania! Naši nepriatelia Francúzi vezú na automobiloch 800 milionov zlata do Ruska, pojdú iste aj cez Veľké Leváre, kto ten poklad zachytí, dostane odmenu jedon milion v zlate.“</div><div style="text-align: justify;">„To je málo“ – vzkrikne do toho strýc Bumbálek. Konšeli ho hneď utišili: „Cicho! poslúchajte, vy ho aj tak nechytíte!“</div><div style="text-align: justify;">Pán notár pokračoval: „Preto nariaďuje slúžnovský úrad, aby každý mužský od 18. roku, sobral zbraň akúkoľvek má doma, a ihneď potiahneme do lesa, aby sme zlatý poklad mohli zachytiť. Keď ho nechytneme my, chytnú ho Malačania alebo Sekulania a to bude večná hanba pre nás a pre naších potomkov.“</div><div style="text-align: justify;">Chlapi a mládenci utekali domov a v krátkom čase už sa húfne valili ku kostolu s rozličnými zbraňami.</div><div style="text-align: justify;">Najväčšia čiastka z nich mala flinty. Tých bolo až na zbytok vo Veľkých Levároch. Poneváč najväčšia čiastka chotáru a hôr na celom vidieku patrí grófovi Wenkheimovi a kniežaťu Pálffymu, naši Levárania ľutovali týchto veľkostatkárov, že im zverina, zajaci, bažanti, srne, jarabice na panstve tak nesmierné škody robia, a preto zo samej lásky im ju odstreľovali a týmto spôsobom zastávaly záujmy panstva. Vo Veľkých Levároch každý človek – okrem pána dekana Meliška – si trochu „zaraubšicoval“, aby prišiel oň na chuť tým panským jedlám.</div><div style="text-align: justify;">Niektorí niesli cepy, iní kosy, staré šable, tak to vypadalo ako stredoveké vojsko. Najzaujímavejší boli medzi nimi strýko Pajpach, ten mal v ruke železný „tĺk“, s ktorým práve mak tĺkol na koláče pre svoju starú – na našom kraji musia vždy muži tak tĺcť – a kmotor Kačerek, ktorý držal v ruke „kopyšťu“, ktorou jeho stará cesto „miesila“ na chlieb. Pripojila sa ku vojenskému ťaženiu aj tetka Bumbálkovie s veľkou varechou.</div><div style="text-align: justify;">Tak kráčali pekne v radoch do lesa, po predku pán notár, za ním panskí jágri a lesníci a naší statní Levárania s flintami, kosami, cepami a pozadku pokuľkávali strýko Pajpach s „tĺkom“ a kmotor Kačerek s „kopysťou“.</div><div style="text-align: justify;">Čakali celú noc, nikde nič ani auto, ani voz, ráno už svitalo, roboty plné ruky, pilná práca na poli, mysleli si, keď chce notár dostať ten milion, nech si stráži a jedon po druhom zmizli a ušli domov. Flinty pekne uložili, a šli pracovať, pri tom však mrmlali, načo si z nich notár porobil bláznov.</div><div style="text-align: justify;">Na tretí deň ich ale očakávalo veľké prekvapenie. Každý z nich, ktorý bol s flintou chytať zlatý poklad, obdržal prípis s obecnou pečaťou a s nasledujúcim obsahom: „Pánu N. N. vo Veľkých Levároch. Slúžnovský úrad vás týmto vyzýva, aby ste vo vašom vlastníctve sa nachádzajúcu flintu dľa 12. paragrafu zákona z roku 1914 na obecnom dome odovzdali. Karner, slúžny.“</div><div style="text-align: justify;">Bolo to prekvapenie a nadávanie: na to oni nepomysleli. Notár a panskí jágri si zaznačili mená všetkých tých, ktorí mali flinty, odtajiť to nemohli a voľky nevoľky museli ich na obecnom dome odovzdať.</div><div style="text-align: justify;">Zverina na „pánskom“ sa voľnejšie pohybovala, sviatočná pečienka v mnohých domoch vystala, len strýko Pajpach a kmotor Kačerek sa usmievali, keď si vo sviatok na bažantovi a zajacovi pochutnávali. Celé Leváre im závidely, že prešli notárovi a jágrom cez rozum.</div><div style="text-align: justify;">Kmotor Káčerek medzi štýrma očami sa mi prezradil: „Mal som ja toľko rozumu, keď tí páni šturmovali a bubnovali, vedel som, že je to panský figeľ a strýko Pajpach je tiež starý figliar, hneď keď sme šli do kostola, mi pošeptal: „Flintu neber, vezmi len voľaaké motovidlo, aj to dostačí.“</div><div style="text-align: justify;">Miesto zlatého pokladu prišli Levárania o svoj najdrahší poklad: o svoje flinty a divočinu.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">OKÁNIK, Ľ.: Zlatý poklad na Slovensku. In: Slovenský denník, roč. IV., č. 63, v nedeľu 20. marca (brezna) 1921, s. 2 (Veľkonočná príloha Slovenského Denníka – Veľkonočná beseda 1921).</div></span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-59539058999980429402022-08-24T10:47:00.001+02:002022-08-24T10:49:50.733+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;"><b><span style="font-size: large;">PRÍSNY TREST PRE FALŠOVATEĽA</span></b></span></div><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: center;"><b><span style="font-size: large;">Z MALÝCH LEVÁR</span></b></div><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">Prehľadávanie starých novín, ktoré sú dnes vďaka digitalizácii oveľa jednoduchšie prístupné, prináša množstvo zásadných objavov, zaujímavých informácií i tragických alebo naopak úsmevných príbehov. Noviny <i>Slovák</i> v piatok 6. decembra 1940 zverejnili rozsudok bratislavského trestného sudcu, vydaný 4. decembra.<span><a name='more'></a></span> </div><div style="text-align: justify;"><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvXJlASGYmS4w9UXT9oJOG6ibk5Q_MH_PuQgQTMgKwQMZKtZHaGqj6wKHgE5mVH_aEwIKpKNxOcePIy7P-pKi6K638AfoZ9kkwE2M2BZ9jVlwkeeioqkxEp9zgIigkOLEbGOxssFax11tQYbUSEUWETFhtv2_gR3HQgc-2d9JU5LGi8pHybgErUoSm/s1191/fal%C5%A1ovan%C3%A9%20mlieko,%20s.%2010_page-0001a.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="267" data-original-width="1191" height="72" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvXJlASGYmS4w9UXT9oJOG6ibk5Q_MH_PuQgQTMgKwQMZKtZHaGqj6wKHgE5mVH_aEwIKpKNxOcePIy7P-pKi6K638AfoZ9kkwE2M2BZ9jVlwkeeioqkxEp9zgIigkOLEbGOxssFax11tQYbUSEUWETFhtv2_gR3HQgc-2d9JU5LGi8pHybgErUoSm/s320/fal%C5%A1ovan%C3%A9%20mlieko,%20s.%2010_page-0001a.jpg" width="320" /></a></div><br /></div><div style="text-align: justify;">Podľa zverejnenej správy 40-ročný muž, narodený i bývajúci v Malých Levároch, rímskokatolík, ženatý, zamestnaním mliekar 15. júla 1939 v Bratislave „dával do obehu vodou falšované mlieko“. Za tento čin ho policajné riaditeľstvo v Bratislave ako policajný trestný súd odsúdilo na základe § 3 zákonného článku XLVI/1895 k trestu 60-dňového väznenia na vlastné náklady a peňažnú pokutu 500 korún. Navyše súd nariadil odsúdenému, aby na vlastné náklady uverejnil znenie rozsudku v novinách <i>Slovák</i>. Rozsudok bol potvrdený aj druhostupňovým župným súdom v Bratislave s odôvodnením, že vynesený trest je primeraný, pretože tento muž bol už aj v minulosti trestaný pre falšovanie mlieka.</div></span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0908 74 Malé Leváre, Slovensko48.5019715 16.970432620.191737663821158 -18.1858174 76.812205336178849 52.126682599999995tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-62854470896124961222022-07-14T14:05:00.007+02:002022-07-14T14:05:55.795+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;"><b><span style="font-size: large;">NAJSTARŠIE PÍSOMNÉ SPRÁVY O ROHOŽNÍKU</span></b></span></div><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Vďaka systematickému vyhľadávaniu prameňov k stredovekým dejinám Záhoria a ich štúdiu môžeme dnes zaradiť Rohožník medzi obce, kde je tiež potrebné korigovať informácie o najstaršej známej písomnej zmienke. Nie je to totiž rok 1532, ani rok 1450, ani rok 1397, ako sa doteraz uvádza v literatúre.<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;">Podľa <i>Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku</i>, ktorý sa dodnes často využíva ako pomôcka so základnými historickými údajmi o obciach, sa najstaršia písomná zmienka o Rohožníku (<i>Rorbach</i>) vzťahuje k roku 1532. Rohožník sa v tomto roku uvádza v portálnom súpise dedín Bratislavskej župy.</div><div style="text-align: justify;">O 16 rokov je starší málo známy a využívaný zoznam farností spadajúcich do šaštínskeho arcidiakonátu (1516). V ňom sa tiež spomína aj Rohožník. Hoci je tu zapísaný dosť skomolený názov <i>Karbocz</i>, predsa len sa dá identifikovať ako náš Rohožník – <i>Rarboch</i>. V zozname pred ním sa uvádzajú Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, neidentifikovaná lokalita <i>Latus foris</i> (snáď by mohlo ísť o Sološnicu) a po ňom Kuchyňa, Pernek, Jablonové. Z tohto poradia je zrejmé, že <i>Karbocz</i> je <i>Rarboch</i>. Pisateľ zoznamu pravdepodobne prepisoval názvy lokalít z iného zdroja, pričom však predmetné sídla nepoznal. Preto ľahko došlo k ich skomoleniu.</div><div style="text-align: justify;">Z prelomu 15. a 16. storočia (niekedy datovaný do obdobia 1480 – 1510 alebo do roku 1520) poznáme málo známy prameň, kde sa menovite uvádza aj Rohožník (<i>Rarbach</i>). Ide o nedatovaný nemecky písaný zoznam obcí, prevažne z východného podhoria Malých Karpát, a ich poplatkov. Zdá sa, že by mohlo ísť o ročnú pozemkovú daň obce. Rohožník platil sumu 8 zlatých.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIAg0mpBaMajpbberhX-n4j-xFdUqN-WsI1HpxPzlzIQHqODnaQ7Q1QB1TW2VshQijkNZ1m4z7g8bPvnmaSmhY5zDZgm65GjYgbg3_9nkZPhqCj9KuvIBiYxDWK8irupRiqvbiWNkPGvrY-f9MJ9uQkff8MecTyYMl24r8sdNaLftE6DmuiomMhzu4/s640/Roho%C5%BEn%C3%ADk%201904%20Kostol.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="640" data-original-width="409" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIAg0mpBaMajpbberhX-n4j-xFdUqN-WsI1HpxPzlzIQHqODnaQ7Q1QB1TW2VshQijkNZ1m4z7g8bPvnmaSmhY5zDZgm65GjYgbg3_9nkZPhqCj9KuvIBiYxDWK8irupRiqvbiWNkPGvrY-f9MJ9uQkff8MecTyYMl24r8sdNaLftE6DmuiomMhzu4/s320/Roho%C5%BEn%C3%ADk%201904%20Kostol.jpg" width="205" /></a></div><div style="text-align: center;"><span style="font-size: x-small;">Rohožnícky kostol na pohľadnici za začiatku 20. storočia</span></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Ďalšia písomná zmienka o Rohožníku, ktorá bola považovaná za najstaršiu, býva uvádzaná rôznymi časovými údajmi – polovica 15. storočia, 1450, 1444. Tento nesúlad vznikol z toho, že list, v ktorom sa nachádza údaj o rárbošskom mýtnikovi Petríkovi, nie je datovaný rokom. Ako dátum je uvedený len pondelok ako sviatok svätého Petra a Pavla. Typovo spadá list do 15. storočia a už jeho prvý editor Václav Chaloupecký uviedol roky v 15. storočí, kedy pripadol sviatok svätého Petra a Pavla na pondelok – 1439, 1444, 1450, 1461, 1467, 1472, 1478, 1489, pričom sám sa prikláňa k roku 1444.</div><div style="text-align: justify;">Hoci Václav Chaloupecký uvádza ako miesto odoslania listu Čachtice a odosielateľov richtára a prísažných z Čachtíc, v opravách a doplnkoch ku svojej práci uvažuje aj o možnosti, že by mohlo ísť o Šaštín. Domnievam sa, že práve táto druhá možnosť je správna. Identifikácia lokality <i>Czechczin</i> by mal byť Šaštín. Nasvedčuje tomu obsah listu. Richtár a prísažní mestečka Šaštín (<i>Czechczin</i>) píšu do Bratislavy vo veci svojho suseda, ktorého zadržiavajú v Bratislave aj s jeho koňom, a prihovárajú sa za jeho prepustenie. Šaštínčania vyšetrovaním zistili, že predmetného koňa kúpil ich sused od človeka zo Stráží, ten ho kúpil od rohožníckeho (rárbošského) mýtnika Petríka (<i>Petrzyk</i>) a ten zase od obyvateľov Plaveckého hradu.</div><div style="text-align: justify;">Ani toto však nie je najstaršia písomná zmienka o Rohožníku. Monografia obce Rohožník uvádza ako najstaršiu zmienku rok 1397. Z tohto roku máme zachovaný zoznam farárov šaštínskeho archidiakonátu. Medzi nimi je uvedený aj farár z Rohožníka (<i>Rárbok</i>). Ak obec mala farára, možno celkom reálne uvažovať aj o existencii kostola. To by znamenalo, že išlo už o rozvinutú obec a teda už dlhšie existujúcu.</div><div style="text-align: justify;">Písomné pramene obsahujú ešte jeden údaj o Rohožníku, starší ako z roku 1397. A síce z roku 1394. Ide o listinu neznámu, avšak pre dejiny Plaveckého panstva zásadnú. Známy veľmož a bratislavský župan Stibor zo Stiboríc získal 22. mája 1394 do daru od kráľa Žigmunda hneď niekoľko panstiev na Záhorí, vrátane Plaveckého panstva s centrom na Plaveckom hrade. Stibor bol vovedený do vlastníctva tohto panstva v utorok 2. júna. A následne správu o tomto akte vydala bratislavská kapitula 21. júna. Čiže najstaršia známa správa o Rohožníku pochádza z 2. júna 1394, čo nájdeme písomne zachytené v listine z 21. júna 1394.</div><div style="text-align: justify;">K predmetnej listine musíme ešte uviesť, že sa nám dodnes nezachovala v origináli. Avšak jej text je prepísaný v listine z roku 1406, ktorú dnes uchováva Archív Biskupského úradu v Nitre.</div><div style="text-align: justify;">Vovedenie Stibora zo Stiboríc do vlastníctva Plaveckého panstva zo strany kráľa Žigmunda ako jeho zástupca (<i>homo regius</i>) vykonal Ján, syn Jána z Krupej, a zo strany bratislavskej kapituly kanonik magister Mikuláš, syn Arnolda. Obaja potom podali kapitule rovnakú správu, že na miesto, teda Plavecký hrad a jeho príslušnosti, prišli všetci zákonne zvolaní susedia a za ich prítomnosti voviedol spomínaný Ján Stibora zo Stiboríc do vlastníctva Plaveckého panstva. Správa menovite uvádza dediny prislúchajúce k Plaveckému hradu. Niektoré názvy dnes nevieme celkom isto stotožniť, to však nie je prípad Rohožníka. Jeho názov je opäť zapísaný chybne ako <i>Borbah</i>, čo zase napovedá, že text prepisoval niekto, kto názov obce reálne nepoznal. Spolu s dedinami získal Stibor aj ich tribúty, teda v nich vyberané dane, a všetky iné ich úžitky. Plavecké panstvo Stiborovi a jeho dedičom bolo udelené do večného uživania. Listina obsahuje ešte doplnenie, že v prípade, ak by Stibor zostal bez potomstva, Plavecké panstvo malo pripadúť jeho bratom Andrejovi a Mikulášovi. Vykonávatelia štatúcie zostali na panstve ešte tri dni, pričom očakávali námietky voči vovedeniu Stibora do vlastníctva panstva. Vzhľadom na to, že sa žiaden odporca neobjavil, Stibor sa stal právoplatným vlastníkom panstva, vrátane Rohožníka, a následne za kastelána Plaveckého hradu ustanovil svojho brata Andreja.</div><div style="text-align: justify;">Najstaršie informácie o Rohožníku môžeme zosumarizovať takto: Správy z rokov 1397 a 1516 dokladajú existenciu kostola a farára v Rohožníku prislúchajúceho do šaštínskeho arcidiakonátu. Z listu z polovice 15. storočia sa dozvedáme o mýte v Rohožníku. Uvažovať sa dá o cestnom mýte. Dôležitý most, na ktorom by sa vyberalo mostné mýto obvykle určené na opravu predmetného mosta, sa v Rohožníku nenachádzal. V liste spomínaný mýtnik Petrík je najstarším po mene známym obyvateľom Rohožníka. Najstaršou známou písomnou zmienkou o Rohožníku je údaj v listine z roku 1394, kde sa dedina uvádza v zozname príslušností Plaveckého panstva, ktoré v tom roku získal do vlastníctva Stibor zo Stiboríc. Dôležité je upozorniť, že táto správa nie je správou o založení obce. V tomto prípade, tak ako aj vo väčšine ostatných prípadov, nie je najstaršia písomná zmienka o obci zároveň aj dokladom o založení obce. Rohožník existoval už pred rokom 1394, no len od tohto roku máme o ňom zachované písomné dokumenty. Kedy Rohožník vznikol, sa sotva niekedy dozvieme. V nájdenie starších písomností nemôžeme dúfať, pretože táto pravdepodobnosť je mizivá, a prípadné nové archeologické nálezy nám nedokážu podať na rok presnú informáciu. Rohožník mohol existovať roky, desaťročia, ba i storočia pred rokom 1394.</div> <div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Pramene a literatúra:</div><div style="text-align: justify;">- Slovenský národný archív, Súkromný archív Bratislavskej kapituly, 15065, Capsa K, fasc. 2, nr. 4 A 2, <i>Nomina abbatum, praepositorum et plebanorum eorum, qui synodo solent interesse 1516</i>, fol. 12r-12v. [cit. 10. 5. 2022], dostupné na internete, <<a href="http://monasterium.net:8181/mom/SK-SNA/4156-SukromnyArchivBratislavskejKapituly/646a/charter">http://monasterium.net:8181/mom/SK-SNA/4156-SukromnyArchivBratislavskejKapituly/646a/charter</a>>.</div><div style="text-align: justify;">- Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltára Budapest, Diplomatikai Levéltár, č. 32682, [cit. 10. 5. 2022], dostupné na internete <<a href="https://archives.hungaricana.hu/en/charters/search/results/?list=eyJxdWVyeSI6ICIzMjY4MiJ9">https://archives.hungaricana.hu/en/charters/search/results/?list=eyJxdWVyeSI6ICIzMjY4MiJ9</a>>.</div><div style="text-align: justify;">- Archív Biskupského úradu v Nitre, fond Archív Nitrianskej kapituly, fasc. 39, n. 15. Ja som pre štúdium použil fotografiu jej xerokópie z Magyar Nemzeti Levéltár Budapest, Diplomatikai fényképgyűjtemény, č. 273525, [cit. 10. 5. 2022], dostupné na internete</div><div style="text-align: justify;"><<a href="https://archives.hungaricana.hu/en/charters/search/results/?list=eyJxdWVyeSI6ICIyNzM1MjUifQ">https://archives.hungaricana.hu/en/charters/search/results/?list=eyJxdWVyeSI6ICIyNzM1MjUifQ</a>>.</div><div style="text-align: justify;">- PÉTERFFY, Carolus. <i>Sacra concilia ecclesiæ Romano-catholicæ in Regno Hungariæ celebrata Ab Anno Christi MXVI usque ad Annum MDCCXXXIV. Pars secunda</i>. Posonii, MDCCXLII, s. 271.</div><div style="text-align: justify;">- <i>Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II</i>. Bratislava: Veda, 1977, s. 495.</div><div style="text-align: justify;">- CHALOUPECKÝ, Václav (ed.). <i>Středověké listy ze Slovenska</i>. Bratislava – Praha, 1937, s. 39-40, 235.</div><div style="text-align: justify;">- KOTESOVÁ, Ľudmila. <i>Rohožník 1397 – 1997</i>. Rohožník: Obecný úrad v Rohožníku, 1997, s. 28, 31. ISBN 80-85685-19-1</div><div style="text-align: justify;">- ŽUDEL, Juraj. Házi, J. Pozsony vármegye középkori földrajza (recenzia). In <i>Slovenská archivistika</i>. Roč. XXXVI, 2001, č. 1. Hl. red. Peter Kartous. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR – odbor archívnictva a spisovej služby, 2001, s. 130.</div></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12.0pt; letter-spacing: 1.0pt; line-height: 150%;"><o:p> </o:p></span></p>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-61695152566426327692022-06-14T07:53:00.007+02:002022-06-14T07:57:20.980+02:00UDALOSTI<p style="text-align: center;"><span style="font-size: large;"><span style="font-family: arial; text-align: justify;"><span><b>NAJSTARŠIA PÍSOMNÁ ZMIENKA </b></span></span><b style="font-family: arial; text-align: justify;">O OBCI KUCHYŇA</b></span></p><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: justify;">V literatúre sa za najstaršiu písomnú zmienku o Kuchyni považuje zápis v listine z roku 1206, ktorý spomína lokalitu Kuchynské pole. Autori ju často nekriticky preberajú jeden od druhého bez dôkladného poznania textu listiny. Situáciu je potrebné bližšie upresniť.<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;">V roku 1206 daroval uhorský kráľ Ondrej II. (1205 – 1235) komesovi Alexandrovi Plavecký Štvrtok aj s výnosom tunajšieho trhu. Darovacia listina obsahuje tzv. metáciu, t. j. podrobné vymedzenie hraníc Plaveckého Štvrtka. Uvádzam len výsek so spomenutým Kuchynským poľom: „...<i>Odtiaľ sa hranica predlžuje a susedí so zemou komesa Tomáša, ktorá sa volá Jablam, až prechádza k zemi, ktorá sa volá Misde, s ktorou má spoločnú hranicu vedúcu až po miesto, ktoré sa volá Maliscapotoca a odtiaľ pokračuje stúpajúc tou istou vodou, samotná voda je braná vnútri hranice. Prechádza až k miestu s názvom Cuhnamezej (Kuchynské pole), ktoré sa celé nachádza vo vnútri hranice. Hranica je zvedená až k miestu, kde riečka, ktorá sa volá Maliscapotoca, vychádza z lesa, ktorý sa volá Bich. Odtiaľ vedie stúpajúc popri tej istej vode, kým nepríde až k jej prameňu</i>...“<a href="file:///F:/Kuchy%C5%88a.docx#_ftn1">[1]</a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgA6VjbbU9aaKM34FlxbSJDOgOPODg4gN67ZM0hXTrmqu0TTtivMmiMkXdEta34sfa7nx3xgiT89rDLfhannVwRfNmwfTg7HlhACeHA0Lo2mOvltzYrO1NmTT5Gy0ZEDvlm2ite5VmNT909vzvqkvRXQqffDLZNo3OrQqBnIFgfVf6tMXUUKXhg3hxZ/s948/Kuchy%C5%88a7.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="610" data-original-width="948" height="206" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgA6VjbbU9aaKM34FlxbSJDOgOPODg4gN67ZM0hXTrmqu0TTtivMmiMkXdEta34sfa7nx3xgiT89rDLfhannVwRfNmwfTg7HlhACeHA0Lo2mOvltzYrO1NmTT5Gy0ZEDvlm2ite5VmNT909vzvqkvRXQqffDLZNo3OrQqBnIFgfVf6tMXUUKXhg3hxZ/s320/Kuchy%C5%88a7.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: center;">Kuchyňa</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">V listine sú uvedené viaceré „hybridné“ slovensko-maďarské pomenovania. To je aj prípad Kuchynského poľa (<i>cuhnamezej</i> = kuchňa-mező; maďarské znenie by bolo konyhamező). Samotné pomenovanie „<i>miesto s názvom Kuchynské pole</i>“ nie je priamym dokladom o existencii sídla. Už výraz „miesto“ (<i>locus</i>) nás nabáda k zvýšenej opatrnosti. Notár nepoužil niektorý z vtedy zaužívaných výrazov pre dedinu alebo chotár alebo iný osídlený majetok (ktoré pre iné osídlené lokality v danej listine použil – <i>villa</i>, <i>terra</i>, <i>predium</i>), ale len všeobecný výraz „miesto“. Druhým výrazom, ktorý vzbudzuje opatrnosť, je samotné pomenovanie Kuchynské pole. Ak sa hovorí o poli, je ono neurčité miesto bližšie špecifikované. A ak je pole ešte aj pomenované (Kuchynské), ide o celkom konkrétne miesto v chotári. Dá sa namietať, že predsa aj niektoré iné sídla nesú názov po poli či inej neosídlenej lokalite, napr. Dlhé Pole (okres Žilina), Dlhá Lúka (okres Bardejov)... V našom prípade je však pre celú problematiku najdôležitejší dovetok, ktorý nasleduje po výraze „<i>miesto s názvom Kuchynské pole</i>“ a síce „<i>ktoré sa celé nachádza vo vnútri hranice (quo infra metam totaliter sumpto)</i>“. Kuchynské pole sa nachádzalo vo vnútri hranice. Pripomínam, že pojednávame o hraniciach chotára Plaveckého Štvrtka (pričom tie neboli totožné s dnešnými hranicami). Teda pole s názvom Kuchynské sa nachádzalo vo vnútri chotára Plaveckého Štvrtka, ide o názov východnej časti chotára Plaveckého Štvrtka. Keďže pole sa nachádzalo v smere k (výslovne nespomenutému) sídlu Kuchyňa a zrejme s jeho chotárom aj susedilo, bolo pomenované po ňom ako Kuchynské pole. </div><div style="text-align: justify;">Tým pádom Kuchynské pole (<i>Cuhnamezej</i>), spomínané v roku 1206, je vhodnejšie a presnejšie považovať za nepriamu písomnú zmienku o sídle Kuchyňa. Zároveň je dôležité prízvukovať, že dátum najstaršej písomnej zmienky o obci nie je dátumom vzniku obce, ako sa to často považuje v laickej verejnosti. Vidíme, že sídlo Kuchyňa už v roku 1206 existovalo, keďže je podľa neho pomenovaná chotárna časť susedného sídla, avšak nemáme nijaké pramene, ktoré by nám priblížili, kedy pred týmto dátumom sídlo vzniklo. Mohlo to byť pred rokmi, desaťročiami i storočiami. Pokúšať sa bližšie určiť presnejší dátum jej vzniku by bolo pri dnešnom stave poznania nekorektným špekulovaním, nepodloženým nijakými prameňmi. Dúfať v objav nejakého nového písomného dokladu, ktorý by nám priniesol informácie o Kuchyni pred 13. storočím, môžeme len sotva. Nádejou by mohli byť iba budúce archeologické výskumy. Sčasti nám však môže pomôcť aj pohľad na etymológiu názvu dediny.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">----------</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///F:/Kuchy%C5%88a.docx#_ftnref1">[1]</a> Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltára Budapest, Diplomatikai Levéltár, č. 45, dostupné online</div><div style="text-align: justify;"><<a href="https://archives.hungaricana.hu/en/charters/816/?list=eyJxdWVyeSI6ICI0NSIsICJzb3J0IjogIkRMREYifQ">https://archives.hungaricana.hu/en/charters/816/?list=eyJxdWVyeSI6ICI0NSIsICJzb3J0IjogIkRMREYifQ</a>>.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;"><span style="line-height: 115%;">Článok je výsekom širšej štúdie o Kuchyni v stredoveku
publikovanej v zborníku Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej
univerzity v Trnave venovanému nedožitým deväťdesiatinám prof. Vincenta
Sedláka <i>In honorem et memoriam viri doctissimi</i> (2021), s. 105-119 alebo
dostupnej aj na <<a href="https://independent.academia.edu/PavolVrablec">https://independent.academia.edu/PavolVrablec</a>>.</span></div></span><div style="mso-element: footnote-list;"><div id="ftn1" style="mso-element: footnote;">
</div>
</div>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-50469062833110170162022-06-08T13:38:00.002+02:002022-06-08T13:38:37.527+02:00ARCHÍV<div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;"><b><span style="font-size: large;">SK DEJINY O ZÁHORÍ</span></b></span></div><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">V sobotu 9. apríla 2022 obsadil priestory Múzea Michala Tillnera v Malackách štáb RTVS. Pricestovali v skorých ranných hodinách na siedmich dodávkach s množstvom techniky. Asi dvadsiatka osvetlovačov, zvukárov, kameramanov a ich vedúcich pripravovala všetko potrebné pre nakrúcanie populárno-náučnej diskusnej relácie SK Dejiny. Témou boli dejiny Záhoria. Napokon boli nakrútené diskusie, ktoré Dvojka odvysielala vo dvoch častiach. Relácie sú prístupné v digitálnom archíve RTVS.<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;">V prvej časti odvysielanej 29. mája 2022 po krátkom predstavení Múzea Michala Tillnera v Malackách diskutoval moderátor Ľubomír Bajaník o starších dejinách Záhoria s PhDr. Máriou Zacharovou (Spolok sv. Vojtecha v Trnave), PhDr. Richardom Drškom (Záhorské múzeum v Skalici) a Mgr. Ivanou Červenkovou, PhD. (Slovenský národný archív Bratislava).</div><div style="text-align: justify;">Reláciu si možno pozrieť na tomto odkaze:</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: center;"><a href="https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14144/330074">https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14144/330074</a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">V druhej časti odvysielanej 5. júna 2022 diskutoval Ľubomír Bajaník o najnovších dejinách Záhoria s Mgr. Ditou Andruškovou, PhD. (Záhorské múzeum v Skalici), Ing. Kvetoslavou Jablonickou a PhDr. Petrom Brezinom.</div><div style="text-align: justify;">Reláciu si možno pozrieť na tomto odkaze:</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: center;"><a href="https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14144/331140">https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14144/331140</a></div></span><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzXUwhhKdv834bunVOin65OFVjvrC3gp8OlAGD9VR08Wr_C3nH07VAsGCjdwiu0HTJ9jxuk5mshQzN3icQ7wCZXpgMZRzF1EXL1DfOhz8-XO30US0RpvKb1is1rXkbHc-eQ-nZxFBLUcXc0DPBRCZR3eg2pl4rftAV9FM6V5ce9qEKgyldL9epWKqu/s4080/01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2304" data-original-width="4080" height="181" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzXUwhhKdv834bunVOin65OFVjvrC3gp8OlAGD9VR08Wr_C3nH07VAsGCjdwiu0HTJ9jxuk5mshQzN3icQ7wCZXpgMZRzF1EXL1DfOhz8-XO30US0RpvKb1is1rXkbHc-eQ-nZxFBLUcXc0DPBRCZR3eg2pl4rftAV9FM6V5ce9qEKgyldL9epWKqu/s320/01.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjg22zNifUE34XOhGE7Rv1BgSmXo5gCiB2rMJglX5fzyFlr8akYUfp2rCfuro-JBnZyFOkNn6D7UVs8P8SXNBVJCcJFzgCih4dbR2yfk0S5NN-J1ScHViOxBu47a3u2w4_bCvHVcDVMGKAF1LhAJ7UnxrNzQPsTdkQd655zjSrSKh3OknvuryeWqx31/s4080/02.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2304" data-original-width="4080" height="181" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjg22zNifUE34XOhGE7Rv1BgSmXo5gCiB2rMJglX5fzyFlr8akYUfp2rCfuro-JBnZyFOkNn6D7UVs8P8SXNBVJCcJFzgCih4dbR2yfk0S5NN-J1ScHViOxBu47a3u2w4_bCvHVcDVMGKAF1LhAJ7UnxrNzQPsTdkQd655zjSrSKh3OknvuryeWqx31/s320/02.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizzoFiqv26X8fOnyM3uwk63-O0imd-N4q130VC8RxQd2PAWHegYKSSfvNXIQv2nKT6R9OWpD9pKtkKEE6qPofvlt9VT-HXP-QaJG17jaRK1jfIZQJqCvxrzREcqEn7l9IuuT1SG-qQ6nKV6wWLGM3lMchDpRRUWZHMb2FTS8LxGAiS1NdetEPOnSXD/s4080/03.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2304" data-original-width="4080" height="181" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizzoFiqv26X8fOnyM3uwk63-O0imd-N4q130VC8RxQd2PAWHegYKSSfvNXIQv2nKT6R9OWpD9pKtkKEE6qPofvlt9VT-HXP-QaJG17jaRK1jfIZQJqCvxrzREcqEn7l9IuuT1SG-qQ6nKV6wWLGM3lMchDpRRUWZHMb2FTS8LxGAiS1NdetEPOnSXD/s320/03.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpHAwO_aN-wSxTIHSM9PPtB1drDdlb2AW3wcdNUY-H-efVSf5lR4nlpBT1Tys2Mr3EblYMYlA2Ws_2yO2STPTOwXggb3jAg4TuAbMWV8JK0xdbX9xjmS6hp5MeLf_HELoQIoEVA8bGSqQGRrBWiIu5V1_H5Gvh4U3F8lt_TBqiMojB1uDjOR0VkcGo/s4080/04.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2304" data-original-width="4080" height="181" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpHAwO_aN-wSxTIHSM9PPtB1drDdlb2AW3wcdNUY-H-efVSf5lR4nlpBT1Tys2Mr3EblYMYlA2Ws_2yO2STPTOwXggb3jAg4TuAbMWV8JK0xdbX9xjmS6hp5MeLf_HELoQIoEVA8bGSqQGRrBWiIu5V1_H5Gvh4U3F8lt_TBqiMojB1uDjOR0VkcGo/s320/04.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;">Všetky foto: Pavol Vrablec</span></div><div style="text-align: justify;"><br /></div>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-66675438490550701962022-05-31T17:31:00.005+02:002022-06-08T13:39:29.162+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: large;"><b>O POČIATKOCH BANÍCTVA V PERNEKU</b></span></span></div><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">Z roku 1394 poznáme hneď dve vzácne listiny, ktoré priamo a bez akejkoľvek pochybnosti hovoria o Perneku. Prvá hovorí o získaní Plaveckého panstva Stiborom zo Stiboríc a chronologicky až druhá v poradí z 15. novembra 1394 o povolení hľadať drahé kovy v okolí Perneka. A práve túto druhú (donedávna považovanú za najstarší písomný doklad o Perneku) si predstavíme.<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;">Stibor zo Stiboríc po získaní Plaveckého panstva v roku 1394 poveril jeho správou a funkciou kastelána Plaveckého hradu svojho brata Andreja. Stibor bol majiteľom panstva ešte len krátku dobu, keď ho navštívil kňaz Mikuláš zo Šoprone so zaujímavými informáciami. Podľa neho by bolo možné na majetkoch Plaveckého panstva dobývať zlato, striebro a iné skryté poklady. Mikuláš mal isto túto informáciu overenú buď vlastným výskumom alebo od iných očitých svedkov. Dá sa predpokladať, že drahé kovy sa na území Plaveckého panstva dobývali už po nejakú dobu. Odkedy presne, však nevieme, pretože táto zmienka z roku 1394 je najstaršou známou písomnou správou o drahých kovoch na Plaveckom panstve.<a href="file:///H:/Ban%C3%ADctvo%20v%20Perneku.docx#_ftn1">[1]</a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjziSmbHQWuN33Lc_QS685g8dItSlZCilx9SxhZcpPNDreEdMi6pQwUFg4Ic8QGvTkACo9_2b-DnpfMiw2oGsy0MzJyf-zK8AaQtRJfpO8SwQVBRj9Wxv06BfUHfVu2X3jh4rABn4HFA0kCnmhRVCIRiCIGOAJKgx9XVag90ExJ4hX3EPDwmxoVPXyp/s979/Pernek1.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="626" data-original-width="979" height="205" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjziSmbHQWuN33Lc_QS685g8dItSlZCilx9SxhZcpPNDreEdMi6pQwUFg4Ic8QGvTkACo9_2b-DnpfMiw2oGsy0MzJyf-zK8AaQtRJfpO8SwQVBRj9Wxv06BfUHfVu2X3jh4rABn4HFA0kCnmhRVCIRiCIGOAJKgx9XVag90ExJ4hX3EPDwmxoVPXyp/s320/Pernek1.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: center;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Stibora musela táto správa určite mimoriadne zaujať. Text listiny naznačuje, že dovtedy zrejme nedisponoval poznatkami o drahých kovoch na svojom majetku. Doslovne sa uvádza, že Mikuláš mu osobne „<i>oznámil a predložil, že by mohli byť objavené akési bane zlata a striebra a skrytých pokladov v oblasti majetkov Plaveckého hradu, ak by neprekážali odporcovia a zločinci</i>.“ Táto informácia tiež naznačuje, že poznatky o drahých kovoch na Plaveckom panstve boli známe, avšak k ich ťažbe nedochádzalo vo veľkom a tiež to, že pri ťažbe zrejme existovali problémy s ľuďmi, ktorí robili rôzne prekážky a azda s rozličnými zlodejmi a vykrádačmi. A práve za týmto účelom bola vydaná ochranná listina. Stibor ňou jednak oznámil verejnosti, že dovolil Mikulášovi a jeho spoločníkom ťažiť drahé kovy na svojom panstve a jednak nariadil, aby mu v tom nikto nijakým spôsobom neprekážal. Listina bola určená pre Stiborovho brata Andreja, kastelána a vicekastelána Plaveckého hradu, a richtárom, prísažným, obciam a úradníkom na panstve. Špeciálne sú uvedení ľudia z dediny Pernek (<i>Perneck</i>). Z toho by sme mohli usudzovať, že ťažba sa mala sústrediť práve v jej chotári. Stibor písomne nielenže nariadil všetkým, aby neprekážali Mikulášovi v ťažbe, ale aby ho v prípade potreby aj chránili a bránili pred kýmkoľvek, kto by ho chcel obťažovať.</div><div style="text-align: justify;">Stibor vydal listinu v Bratislave v roku 1394 v najbližšiu nedeľu po sviatku svätého Martina. Sviatok svätého Martina (11. novembra) pripadol v danom roku na stredu, čo znamená, že listina bola vydaná 15. novembra. Ak si zoberieme do úvahy, že Stibor dostal do daru Plavecké panstvo 22. mája toho roku, vovedený do jeho vlastníctva bol 2. júna, následne určil za kastelána hradu brata Andreja a povolenie na ťažbu vydal 15. novembra, zostáva nám obdobie okolo päť mesiacov, kedy Mikuláš navštívil čerstvého zemepána Stibora a požiadal ho o povolenie ťažiť. Teda celkom sa poponáhľal. To by tiež nasvedčovalo, že otázka drahých kovov bola na panstve v tej dobe veľmi živá a Mikulášovi záležalo na čo najrýchlejšom povolení ťažby.</div><div style="text-align: justify;">Listina je najstaršou písomnou zmienkou o ťažbe drahých kovov (zlata, striebra a iných) na Plaveckom panstve, zaručuje monopol ťažby týchto kovov pre kňaza Mikuláša a jeho spoločníkov, zabezpečuje mu nerobenie prekážok v ťažbe zo strany ľudí na panstve, ba ich ochranu v prospech Mikuláša.</div><div style="text-align: justify;">Síce to listina neuvádza, ale takmer určite si Stibor z Mikulášovej ťažby bral podiely, veď predsa sa malo ťažiť na jeho majetku. A určité podiely boli odvádzané aj do kráľovskej komory. Pravidlá banskej ťažby zaviedol v roku 1327 uhorský kráľ Karol Róbert. Dovtedy platil zvyk, že ktokoľvek objavil zlato alebo striebro, odovzdal pozemok s náleziskom kráľovi za rovnocennú náhradu. Často však dochádzalo k zamlčovaniu takýchto ložísk, preto Karol Róbert v spomínanom roku nariadil, že nálezca si môže nálezisko ponechať, avšak z celkového zisku ťažby si ponechá iba jednu tretinu a zvyšok pripadne kráľovi.<a href="file:///H:/Ban%C3%ADctvo%20v%20Perneku.docx#_ftn2">[2]</a> Ak dve tretiny z vyťažených drahých kovov dostal kráľ, nejaký podiel dostal Stibor a nejaké náklady si vyžadovala réžia ťažby, Mikuláš si so svojimi spoločníkmi delili len menšiu časť zo zisku. Napriek tomu o povolenie na ťažbu požiadali. Isto sa im to vyplatilo.</div><div style="text-align: justify;">Otázkou však je, či Stibor nedisponoval nejakým privilégiom banskej slobody na svojich majetkoch. Lebo vieme, že takéto privilégium získali od kráľa Karola Róberta napríklad grófi zo Svätého Jura a Pezinka v roku 1339. Vzťahovalo sa na územia panstiev Pezinok a Svätý Jur. Vďaka tomuto privilégiu odvádzali kráľovi iba 1/10 vyťaženého zlata a 1/8 zo striebra.<a href="file:///H:/Ban%C3%ADctvo%20v%20Perneku.docx#_ftn3">[3]</a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">Článok je upraveným výňatkom širšej štúdie o Perneku v stredoveku publikovanej v <i>Zborníku Záhorského múzea v Skalici 9</i> (2022), s. 54-65 alebo dostupnej aj na <<a href="https://independent.academia.edu/PavolVrablec">https://independent.academia.edu/PavolVrablec</a>>.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">----------</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///H:/Ban%C3%ADctvo%20v%20Perneku.docx#_ftnref1">[1]</a> Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltára Budapest, Diplomatikai Levéltár, č. 94934 [31. 5. 2022]. Dostupné online <<a href="https://archives.hungaricana.hu/en/charters/84280/?list=eyJxdWVyeSI6ICI5NDkzNCJ9">https://archives.hungaricana.hu/en/charters/84280/?list=eyJxdWVyeSI6ICI5NDkzNCJ9</a>>.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///H:/Ban%C3%ADctvo%20v%20Perneku.docx#_ftnref2">[2]</a> <i>Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Pod vládou anjouovských kráľov</i>. Ved. red. Vincent Sedlák. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2002, s. 98. ISBN 80-88878-72-1</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///H:/Ban%C3%ADctvo%20v%20Perneku.docx#_ftnref3">[3]</a> GAHÉR, Daniel – GAHÉROVÁ, Helena: <i>V znamení hviezdy. Grófi zo Svätého Jura a Pezinka</i>. Pezinok: Mestské múzeum v Pezinku, 2021, s. 46. ISBN 978-80-969179-9-0</div></span><div style="mso-element: footnote-list;"><div id="ftn3" style="mso-element: footnote;">
</div>
</div>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-16300503508520554952021-03-09T16:59:00.002+01:002021-03-09T16:59:48.087+01:00Z DOBOVEJ TLAČE<div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;"><b><span style="font-size: large;">SMOLINSKÁ STAROŽITNOSŤ</span></b></span></div><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">Franko V. Sasinek v roku 1882 vo svojom časopise <i>Slovenský letopis</i> upozornil na pozoruhodný archeologický nález žiarového hrobu možno z doby halštatskej zo Smolinského. Prinášam presný prepis jeho článku <i>Smolinská starožitnosť</i>.<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;"><i>O kultúre drievnych národov doviedame sa z nachádzaných starožitností: preto aj vo štátoch civilisovaných dbá sa o to, aby oni hladané a šetrené boly k objasneniu historie. Bohužial! táto zaujatosť nevnikla do obecného ľudu, ovšem o význame takých starožitností nepoučeného. Toho svedkom je nasl. nález.</i></div><div style="text-align: justify;"><i>Dňa 13. apr. prekvapený som bol zprávou, ktorú mi podal p. Juraj Veselý, učiteľ smolinský, o tam najdenej velikej popolnici.</i></div><div style="text-align: justify;"><i>Obec Smolinské (Szomolánka) leží v nitranskej župe, v senickom slúžnovskom okrese, neďaleko svetochýrneho pútnického mestečka Sáštin (Sásvár). Hneď pri obci na západnom „na drahách“ za jazdišťom ležiacom vŕšku, pod ktorým okolo nižiny, rybníkom zvanej, teče potok, dňa 8. apr. roľník tamejší, Michal Šipold, oral svoju zem pod zemiaky. Poneváč na tej roli nachádzalo sa mnoho píru, chcel ho vykynožiť a tým účelom pustil pluh hlbšej. Následkom toho zavadil pluhom o dačo tvrdého. Skúmajúc vec, pobadal veľkú plachovou pokryvkou zabednenú nádobu, i zaradoval sa, že snad našiel poklad peňažitý, a vykopal nádobu. Medzitým nádej ho sklamala. Na mieste očakávaného pokladu našiel v nej prachnivé kostky a sklenený končiar (špicu). To ho rozhnevalo tak, že nádobu roztrepal, nepomysliac si, že nenašiel síce poklad peňažitý, lež poklad pre vedu archaeologickú. Spomenutý p. učiteľ, dovediac sa o tom, šiel na to miesto a, posberav väčšie kúsky, poslal mi jich. Ja som obratom pošty písal mu, aby i ostatnie všetky drobky posberal a doposlal mi. Bohužial, bolo pozde! Sadiaci zemiaky porozhadzovali ty zbytky, ktoré p. učiteľ bol ponechal na hromade. Následkom toho podrobiť som mohol skúške len doposlané zbytky.</i></div><div style="text-align: justify;"><i>Na základe skúšky a dodatočnej výpovedi nálezníka našiel som, že spomenutá nádoba náleží k najzriedkavejším exemplárom popolníc z doby pred Kristom Pánom. Je z čiernej hliny a mala podobu baňovú na priúzkom dne. Pri otvore mala dokola dva krúžky; na baňovej vydutine 1 ctm. široké dolu idúce vyryté prúhy. Otvor obnášal 27, vydutá baňa 33, dolnie hrdlo 10, dno 11 ctm. v priemere. – Otvor popolnice, 18 ½ ctm. vysokej, zabednený bol bronzovým pľachom. Do stredu padala bronzová, žufanu podobná, ale hlbšia, nádoba; pri zahnutom kruhu otvora na 1 ½ ctm. hlboká, potom až dolu, v rovnobežných liniách pravidelne dieročkovaná nádobka, majúca asi 10 ctm. v priemere.</i></div><div style="text-align: justify;"><i>Pripojený bol i kúsok zeleného 4 ctm. 1 mm. dlhého, 1 ctm. širokého, na pozdĺž járkovaného skla, čo odlomok zo sklenného končiara alebo úžka zo sklenenej nádobky.</i></div><div style="text-align: justify;"><i>Tuna opísaný ale neošetrený nález buď napomenutím ct. obecenstva, aby v prospech historickej a archaeologickej vedy prispelo k pátraniu a ošetreniu praslovanských starožitností.</i></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Smolinská starožitnosť. In: <i>Slovenský letopis pre historiu, topografiu, archaeologiu a ethnografiu</i>. Roč. VI, soš. 2, 30. Júna 1882. Red. a vyd. Franko V. Sasinek. V Skalici, 1882, s. 140-141.</div></span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0908 42 Smolinské, Slovensko48.674782099999987 17.130060920.364548263821142 -18.0261891 76.985015936178826 52.286310900000004tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-27563010506961518802021-02-24T15:11:00.000+01:002021-02-24T15:11:03.420+01:00UDALOSTI<div style="text-align: center;"><span style="font-family: arial;"><b><span style="font-size: large;">NAJSTARŠIE PÍSOMNÉ SPRÁVY O STUDIENKE</span></b></span></div><span style="font-family: arial;"><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">Kedy vznikla naša obec? Odkedy tu žijú naši predkovia? To bývajú obvyklé otázky obyvateľov každej obce. Každý by chcel, aby jeho obec existovala od čo najstarších čias, aby rok vzniku bol čo najvzdialenejší odo dneška. Prílišné nadšenie a neznalosť problematiky, žiaľ, často vedú k prijímaniu všelijakých legiend či ústnych podaní podávaných niekedy aj niekoľko generácií, čím sa stávajú v občanoch vžité a nevyvrátiteľné. Ako je to v prípade obce Studienka?<span><a name='more'></a></span></div><div style="text-align: justify;">V prvom rade je treba si uvedomiť, že len u máloktorej dediny alebo mesta poznáme presný rok vzniku. Príliš často sa najstaršia písomná zmienka o obci považuje za rok vzniku obce. No to je omyl. Dediny existovali už roky, desaťročia, ba niekedy aj storočia predtým, než sa o nich objavila zmienka v nejakej písomnosti.</div><div style="text-align: justify;">Prípad Studienky je vzácny. V jej prípade sa dokážeme dopátarť veľmi blízko k roku jej vzniku. Na Záhorí poznáme presný rok vzniku iba u Mokrého Hája (pri Skalici) a veľmi blízko pred najstaršou písomnou zmienkou (alebo priamo v jej roku) poznáme rok vzniku Plaveckého Podhradia a práve Studienky.</div><div style="text-align: justify;">V niektorých článkoch, vrátane obecnej webovej stránky<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn1">[1]</a>, sa v súvislosti so Studienkou môžeme stretnúť s údajom o roku 1392. Tento údaj sa opiera o článok Vladimíra Petroviča a jeho rozbor listín o holíčskom panstve, kde mal autor neznámu dedinu <i>Iwanusfalua</i> stotožniť so Studienkou. Správu Záhoráckej tlačovej kancelárie z 15. 5. 2010, na ktorú sa obecná webstránka odvoláva, dnes už nie je možné dohľadať na internete. Avšak predmetný článok Vladimíra Petroviča, pôvodne uverejnený v časopise Záhorie<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn2">[2]</a>, je dnes k dispozícii aj na internete.<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn3">[3]</a> V obidvoch prípadoch autor ponechal dedinu <i>Iwanusfalua</i> s otáznikom, t. j. ako neidentifikovanú – „<i>Iwanusfalua (?)</i>“. Navyše Iwanusfalua (Ivanusfalva) preložíme ako Ivanova Ves (alebo Ivanovce), resp. poslovenčene Jánova Ves (alebo Jánovce), zatiaľ čo Studienka sa po maďarsky nazývala Istvanfalva, teda Štefanova Ves. Sídlo Iwanusfalua, spomínané v roku 1392, dnes nevieme lokalizovať.<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn4">[4]</a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioaqlUY72bBXAMazzE8erg9QuNXj63-C63uJw0BEOtcxMCzfPLGCh-QScDuv3-dp8IJnS02hQzvxndAJE1qQ87vaVWdzzzUe8qpIKEnLm84sMXCEfFCoNePGOZy5fa5F91cJMk1VhmFrc/s152/ywanusfalua+1392%252C+monasterium.net.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="69" data-original-width="152" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEioaqlUY72bBXAMazzE8erg9QuNXj63-C63uJw0BEOtcxMCzfPLGCh-QScDuv3-dp8IJnS02hQzvxndAJE1qQ87vaVWdzzzUe8qpIKEnLm84sMXCEfFCoNePGOZy5fa5F91cJMk1VhmFrc/s0/ywanusfalua+1392%252C+monasterium.net.JPG" /></a></div><div style="text-align: center;"><i>ywanusfalua</i>, 1392</div><div style="text-align: center;">monasterium.net</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tak kedy teda máme hľadať vznik Studienky? Píše sa aj o roku 1592. Opäť ho spomína aj obecná webstránka. Odvoláva sa pritom na trojzväzkové dielo <i>Mestá a obce Slovenska</i>. Mohlo by snáď ísť o <i>Mestá a obce Slovenska</i> od Beáty Medvecovej.<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn5">[5]</a> Knihy však nie sú jednoducho zohnateľné. Tretí zväzok je síce k dispozícii v Univerzitnej knižnici v Bratislave, avšak iba prezenčne, takže jeho štúdium nie je v súčasnej situácii umožnené. Skôr však hádam, či autor článku nemal na mysli veľmi rozšírený trojzväzkový <i>Vlastivedný slovník obcí na Slovensku</i>, kde sa v treťom zväzku uvádza Studienka i spomínaný údaj o roku 1592.<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn6">[6]</a> Avšak aj v tomto prípade ide o omyl. Zmienku o Studienke v prameňoch z roku 1592 nepoznáme. Ide o často preberaný mylný údaj z edície veľkolevárskeho urbára. Nadpis v edícii urbára znie „<i>Rok 1592. Urbár obce Veľké Leváre.</i>“<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn7">[7]</a> No bližší pohľad do textu ukáže (a dokonca dvakrát), že urbár bol spísaný v roku 1595.<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn8">[8]</a> Čiže aj v tomto prípade sa preberá omyl v podobe preklepu v nadpise.</div><div style="text-align: justify;">V levárskom urbári sa spomína Studienka dvakrát. Prvýkrát pri opise ornej pôdy v chotári Veľkých Levár, ktorá bola rozdelená na tri časti a z nich tretia časť sa nachádzala oproti dedine Studienka (<i>versus pagum Hausprum</i>).<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn9">[9]</a> Druhýkrát pri opise časti chotára s vinohradmi. Tie sa tiež nachádzali oproti dedine Studienka (<i>versus pagum Hausprum</i>).<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn10">[10]</a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEif6dpkj9S9S_HlLh82UQSmvWAfqkxC__w56SkS56C2syy8x8TczNWvmHGPFuE6wTco8UnZnbAZ6Bn9pRlrXgmFIU6VYud0fLqqAukgtBYnBwJetLH4Mk0UCwFbLGxOoUDAjHf5l0JlbqQ/s602/uersus+pagum+Hausprum+1595a%252C+hungaricana.hu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="123" data-original-width="602" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEif6dpkj9S9S_HlLh82UQSmvWAfqkxC__w56SkS56C2syy8x8TczNWvmHGPFuE6wTco8UnZnbAZ6Bn9pRlrXgmFIU6VYud0fLqqAukgtBYnBwJetLH4Mk0UCwFbLGxOoUDAjHf5l0JlbqQ/s320/uersus+pagum+Hausprum+1595a%252C+hungaricana.hu.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: center;">1. <i>uersus pagum Hausprum</i>, 1595</div><div style="text-align: center;">hungaricana.hu</div><div style="text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVOraFJLl1P4Bfllm1lDOHin3OwI2BnCpY6PqQ0STE8UN0ojyXQutodhA_6DStdJSaJYTqSFeYVYWFqgcnNeBUmFiGbqwphJ6njdFyrMFINkwelhyKaLZNtaxaYeiMpXjvuo9wIjUwVmY/s887/uersus+pagum+Hausprum+1595b%252C+hungaricana.hu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="211" data-original-width="887" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVOraFJLl1P4Bfllm1lDOHin3OwI2BnCpY6PqQ0STE8UN0ojyXQutodhA_6DStdJSaJYTqSFeYVYWFqgcnNeBUmFiGbqwphJ6njdFyrMFINkwelhyKaLZNtaxaYeiMpXjvuo9wIjUwVmY/s320/uersus+pagum+Hausprum+1595b%252C+hungaricana.hu.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: center;">2. <i>uersus pagum Hausprum</i>, 1595</div><div style="text-align: center;">hungaricana.hu</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Iným zdrojom informácií o Studienke na konci 16. storočia sú portálne súpisy a súpisy domov. V prvom súpise domov, ktorý bol vyhotovený v roku 1598, sa o Studienke (<i>Istwanfalua</i>) dozvedáme, že prislúchala do Plaveckého panstva a sedliackych a želiarskych domov v nej bolo spolu 35. Ďalej tu bolo šesť domov opustených a jeden dom patril obecnému pastierovi. Predošlé súpisy neboli súpismi domov, ale súpismi usadlostí (port). Z nich sa pre rok 1596 dozvedáme, že v Studienke (<i>Istwanfalwa alias Hazprunka</i>) bolo jeden a pol sedliackej usadlosti a žilo tu až 31 želiarov. Želiari žili v domoch, avšak nemali v chotári polia na obrábanie. Tiež sa spomína jeden dom pastiera. Podľa portálneho súpisu z roku 1593 v Studienke (<i>Isthuanffalwa alias Auzprwnka</i>) jedna polovičná usadlosť patrila richtárovi, 10 domov obývali želiari a jeden dom pastier. Osem usadlostí bolo nezdanených a uvádza sa ďalších 29 domov. Z hľadiska vzniku obce je pre nás podstatný portálny súpis z roku 1588. Neuvádzajú sa v ňom žiadne usadlosti ani domy, ktoré by mali platiť daň, pretože „<i>Studienka</i> (Istuanffalua) (prislúchajúca) <i>k Plaveckému hradu</i> (je) <i>novovybudovaná dedina,</i> (ktorá) <i>dosiaľ</i> <i>neodvádza zemepánovi cenzus ani služobnosti.</i>“<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn11">[11]</a> Novovybudované dediny boli spočiatku na niekoľko rokov oslobodené od platenia daní zemepánovi, aby tak dostali priestor na dôkladné rozvinutie sa. Tieto lehoty bývali rôzne dlhé. Niekedy 6, 8, 10 i 12 rokov. Studienka sa v roku 1588 spomína ako novovybudovaná (<i>nouiter aedificata</i>). Ak Studienka v roku 1588 dane ešte neplatila a v roku 1593 ešte niekoľko usadlostí nebolo zdanených, musela vzniknúť niekedy krátko pred rokom 1580 a zrejme vznikala po niekoľko rokov.<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn12">[12]</a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy6-irso1XiSUOqlwLb6MzrXyQdSvxmYCHQFPWBPfjX1oNy3OAGOZFIIAH5SuNmVIBtCsj9oazicFwwyKV7YtxlP17AMnHLVmf-3Wnh0QQcsoEYwxglzARiZsV2JuMTMRRGCokGpzutKw/s2034/1588%252C+H%25C3%259A+SAV.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="399" data-original-width="2034" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy6-irso1XiSUOqlwLb6MzrXyQdSvxmYCHQFPWBPfjX1oNy3OAGOZFIIAH5SuNmVIBtCsj9oazicFwwyKV7YtxlP17AMnHLVmf-3Wnh0QQcsoEYwxglzARiZsV2JuMTMRRGCokGpzutKw/s320/1588%252C+H%25C3%259A+SAV.jpg" width="320" /></a></div><div style="text-align: center;">Novovybudovaná Studienka, 1588</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Najstaršia známa písomná zmienka o Studienke pochádza z roku 1580. Imrich Cobor nebol spokojný, že vlastnil iba polovicu panstva Ostrý Kameň a viedol komplikované súdne spory s majiteľmi druhej polovice panstva.<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn13">[13]</a> V roku 1579 sa mu podarilo získať u kráľa Rudolfa II. práva na obe polovice panstva. Na jedno z dvoch úradných uvedení Imricha Cobora do majetku panstva Ostrý Kameň, ktoré sa konalo v decembri 1580, sa dostavilo viacero protestujúcich poddaných, pričom medzi nimi boli prítomní aj obyvatelia Studienky (<i>Istwanovcz aliter Hasprungh</i>).<a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftn14">[14]</a> Uzavrieť môžeme, že obec Studienka vznikla okolo roku 1580. Najneskôr priamo v roku 1580 alebo na konci 70. rokov 16. storočia. Sluší sa pripomenúť, že prieskum historických prameňov zo 16. storočia nie je ešte kompletný a existuje aspoň teoretická možnosť (hoci sa na ňu nemôžeme absolútne spoliehať), že by sme snáď mohli dátum vzniku Studienky ešte spresniť.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div> <div style="text-align: justify;">----------</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref1">[1]</a> Hiostória obce. Dostupné online, 22. 2. 2021, <<a href="https://www.obecstudienka.sk/historia-obce/">https://www.obecstudienka.sk/historia-obce/</a>>. Nie, „Hiostória“ nie je môj preklep ;o)</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref2">[2]</a> PETROVIČ, Vladimír. Nové skutočnosti vyplývajúce zo Žigmundovej donácie na Holíč. In <i>Záhorie</i> č. 6/1996, s. 5-7.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref3">[3]</a> PETROVIČ, Vladimír. Nové skutočnosti vyplývajúce zo Žigmundovej donácie na Holíč. Dostupné online, 22. 2. 2021, <<a href="https://www.zahorskemuzeum.sk/nove-skutocnosti-vyplyvajuce-zo-zigmundovej-donacie-na-holic/">https://www.zahorskemuzeum.sk/nove-skutocnosti-vyplyvajuce-zo-zigmundovej-donacie-na-holic/</a>>.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref4">[4]</a> HRUBÝ, Tomáš. Zaniknuté stredoveké osady v regióne Záhoria. In <i>Studia doctoralia Tyrnaviensia 2013</i>. Edd. Erika Juríková, Ladislav Tkáčik. Kraków: Towarzystwo Słowaków w Polsce – Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2013, s. 123. ISSN 2299-9027.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref5">[5]</a> MEDVECOVÁ, Beáta. <i>Mestá a obce Slovenska: história, pamiatky, kultúra, architektúra, erby, folklór, turistika, súčasnosť</i>. Košice: Donatus, 1999. Profily, diel 3. ISBN 8096767828.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref6">[6]</a> <i>Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III</i>. Bratislava: Veda, 1978, s. 101.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref7">[7]</a> MARSINA, Richard – KUŠÍK, Michal (edd). <i>Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku 1 (16. storočie)</i>. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1959, s. 539.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref8">[8]</a> „<i>anno Domini millesimo quingentesimo nonagesimo quinto</i>“, tamže na strane 539 a „<i>anno etc. millesimo quingentesimo nonagesimo quinto</i>“, tamže na strane 546. Urbár je dnes prístupný aj na internete, kde si tiež možno overiť priamo z originálu, že správny je rok 1595. Dostupné online, 22. 2. 2021, <<a href="https://archives.hungaricana.hu/en/urbarium/view/hu_mnl_ol_e156_a_fasc026_no067/?document=1&pg=0&bbox=-1814%2C-3174%2C4118%2C14">https://archives.hungaricana.hu/en/urbarium/view/hu_mnl_ol_e156_a_fasc026_no067/?document=1&pg=0&bbox=-1814%2C-3174%2C4118%2C14</a>>.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref9">[9]</a> MARSINA – KUŠÍK, <i>Urbáre feudálnych panstiev.</i>.., cit. 7, s. 541.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref10">[10]</a> MARSINA – KUŠÍK, <i>Urbáre feudálnych panstiev</i>..., cit. 7, s. 543.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref11">[11]</a> „<i>Istuanffalua ad Dettrekő possessio nouiter aedificata, nondum census neque seruitia prestant Domino terrestri</i>“.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref12">[12]</a> <i>Connumeratio domorum Anno 1598</i>, <i>Connumeracio portarum comitatus Posoniensis 1596</i>, <i>Connumeratio portarum Dicae Comitatus Posoniensis Anno 1593</i>, <i>Connumeratio portarum Dicae comitatus Posoniensis Anno 1588</i>. Fotokópie v HÚ SAV.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref13">[13]</a> ŠÁTEK, Jozef. <i>Holíčsko-šaštínske panstvo za Czoborovcov 1489 – 1738</i>, s. 142-147. Strojopis uložený v Štátny archív v Trnave – pracovisko Archív Skalica, Rodiny a rody, M/II. Osoby, SK_1581_24155 Jozef Šátek.</div><div style="text-align: justify;"><a href="file:///C:/Users/Pavol/OneDrive/Studienka/Najstar%C5%A1ia%20p%C3%ADsomn%C3%A1%20zmienka%20o%20Studienke.docx#_ftnref14">[14]</a> ŠÁTEK, <i>Holíčsko-šaštínske panstvo</i>..., cit. 13, s. 145, pozn. 439.</div></span><div style="mso-element: footnote-list;"><div id="ftn14" style="mso-element: footnote;">
</div>
</div>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com1908 75 Studienka, Slovensko48.526607200000008 17.136905920.216373363821162 -18.0193441 76.836841036178853 52.2931559tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-61141765202402118042020-04-26T16:57:00.002+02:002020-04-26T16:59:03.491+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">ZÁVOD V POSLEDNEJ ŠTVRTINE 16. STOROČIA</span></b> </span></div>
<br /><span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"></span>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Najstaršie písomné správy o obciach nám často poskytujú iba čiastkové informácie. Medzi jednotlivými správami bývajú veľké časové odstupy, ktoré nám neumožňujú vytvoriť si o tej-ktorej obci dôkladný a uspokojivý obraz jej najstarších dejín. Informácie zväčša pribúdajú s časovým približovaním sa k súčasnosti. A až keď je časový odstup medzi jednotlivými správami pomerne krátky, dá sa uvažovať o dejinách obce podrobnejšie a v súvislostiach a je možné rekonštruovať ich priebeh.</span><br />
<a name='more'></a></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
<div style="text-align: justify;">
Najstaršie súvislé informácie o obci Závod nám podávajú tzv. portálne súpisy z poslednej štvrtiny 16. storočia. Ide o monotematický prameň, z ktorého sa dá vytvoriť aspoň aký-taký obraz o veľkosti obce, o jej vlastníkoch, či držiteľoch a v menšej miere aj o sociálnom rozvrstvení obyvateľov. Pre lepšie pochopenie si najprv v stručnosti predstavme účel portálnych súpisov. </div>
<div style="text-align: justify;">
Dane boli základom financovania Uhorského kráľovstva. Vzhľadom na nezdaniteľnosť šľachty hlavné daňové bremeno niesli poddaní. A práve kvôli prehľadu hospodárskej sily poddaných a efektívnejšiemu výberu daní začali vznikať v závere stredoveku rozličné súpisy – portálne, daňové a iné. </div>
<div style="text-align: justify;">
Portálne súpisy sa nazývajú podľa porty (lat. brána). Za daňovú jednotku bola v 16. storočí určená vstupná brána sedliackej usadlosti, ktorou mohol prejsť voz plne naložený senom. Portálny súpis je teda súčtom takýchto brán v danej dedine. Na takejto usadlosti mohol byť jeden dom s jednou rodinou, ale aj viacero domov s viacerými rodinami. Z toho dôvodu nie je možné na základe portálneho súpisu určiť celkový počet obyvateľov dediny. Pod sedliackou usadlosťou sa rozumelo hospodárstvo (obytný dom, príslušné hospodárske stavby, dvor, prípadne aj záhrada) v intraviláne, ku ktorému prislúchala určitá výmera poľnohospodárskej pôdy v extraviláne. Želiari boli vrstvou obyvateľstva, ktorí mali iba dom bez poľnohospodárskej pôdy alebo nemali ani dom (bývali napr. u niektorého sedliaka), a preto ani nebývali zdaňovaní. Z toho dôvodu nebolo nutné ich uvádzať do portálneho súpisu (hoci niekedy sa to dialo). </div>
<div style="text-align: justify;">
Portálne súpisy obsahujú súčty port v danej dedine, ktoré boli schopné a povinné platiť dane. Tieto počty však môžu byť (najmä v starších obdobiach) celkovými súčtami polovičných, štvrtinových, či osminových (podľa rozlohy obrábanej pôdy prislúchajúcej k danej usadlosti) usadlostí. Z toho dôvodu je aj ťažké určiť presný celkový počet usadlostí či domov v dedine. Zväčša obsahujú aj porty alebo domy, ktoré boli z tejto povinnosti vyňaté – kvôli neschopnosti platiť dane (opustené, vyhorené...) alebo kvôli oslobodeniu od platby (z rôznych dôvodov), či iné informácie. Každý súpis je však odlišný, a preto je k nemu potrebné pristupovať individuálne. </div>
<div style="text-align: justify;">
V 16. storočí obsahovali portálne súpisy iba celkový počet port v danej dedine. V 17. – 18. storočí súpisy obsahovali mená všetkých daňplatiacich poddaných v danej dedine a rozlohy ich pozemkov. </div>
<div style="text-align: justify;">
Najstarší zachovaný portálny súpis z Bratislavskej župy máme z roku 1553. V tomto Závod ešte nie je uvedený. Nasledujúce súpisy poznáme z rokov 1564 – 1567. Tieto taktiež neobsahujú informácie o Závode. Prvýkrát sa Závod objavuje v portálnom súpise z roku 1575 (<i>Zawoda</i>). Závod bol v tej dobe podelený medzi viacerých zemepánov. Táto situácia je odrazom mimoriadne komplikovaných a neustále sa meniacich vlastníckych vzťahov v Ostrokamenskom panstve, kam Závod prislúchal. Zemepánovi Imrichovi Coborovi v roku 1575 patrilo v Závode 5 port, ktoré platili daň spolu 6 zlatých. Druhá časť Závodu (4 porty) patrila Pavlovi Coborovi. Táto časť platila spolu 4 zlaté a 80 denárov. Michalovi Révajovi patrilo v Závode 8 port, ktoré platili daň 9 zlatých a 60 denárov. (Závodskí poddaní Imricha Cobora a Michala Révaja vystupovali ako svedkovia v hraničnom spore s Veľkými Levármi už v roku 1569.) Štvrtá časť patrila pánovi Loranthovi. Išlo o 4 porty, ktoré mali platiť 4 zlaté a 80 denárov. Súpis však uvádza, že táto posledná suma zatiaľ nebola vyplatená. Celkovo s 21 zdanenými portami sa Závod v danom období radil k menším dedinám. Zo zoznamu sa dá ľahko vypočítať, že každá porta v Závode odvádzala v roku 1575 štátnu daň 1 zlatý a 20 denárov. </div>
<div style="text-align: justify;">
Ďalší portálny súpis sa zachoval z roku 1577. Závod (<i>Zawod</i>) bol naďalej rozdelený medzi štyroch zemepánov. Pavlovi, Imrichovi a Štefanovi Coborovcom patrilo každému po 5 zdanených port a pánovi Révajovi 6 port. Čiže počet daňplatiacich port sa nezmenil. </div>
<div style="text-align: justify;">
Portálny súpis z roku 1578 je už trocha podrobnejší. Žiaľ, nie všetky údaje v ňom sú čitateľné. Prvá časť Závodu (<i>Zawod</i>) patriaca Imrichovi Coborovi nemá čitateľný údaj o počte port. V tejto časti sa však nachádzalo 9 usadlostí vyhorených, z čoho vidíme, že v Závode došlo pred sčítaním k požiaru. Údaj o chudobných (a teda aj nezdanených) usadlostiach nie je čitateľný. V 3 domoch bývali želiari a v 1 dome slobodník (teda prepustený poddaný oslobodený od platenia dane). Údaj o počte port v časti Pavla Cobora je opäť nečitateľný. V tejto časti sa nachádzalo 8 vyhorených usadlostí a 3 želiarske domy. V časti Štefana Cobora bolo 4 a pol daňplatiacich port, 5 slobodníckych domov, 2 želiarske, 1 patriaci pastierovi (najstaršia zmienka o pastierovi v Závode) a 1 opustený. Časť pána Révaja mala 8 port, 3 slobodnícke domy a 4 želiarske. Platiace porty naďalej platili sumu 1 zlatého a 20 denárov od každej. </div>
<div style="text-align: justify;">
Zo súpisu z roku 1578 vidno, že v Závode došlo pred sčítaním k pomerne rozsiahlemu požiaru, ktorému podľahlo až 17 usadlostí. Samozrejme, tieto usadlosti boli potom na niekoľko rokov oslobodené od platenia štátnych daní. Zaujímavý je aj pomerne vysoký počet slobodníkov (<i>libertini</i>). Vzhľadom na to, že nasledujúci súpis ich už neuvádza, možno sa dmonievať, že títo poddaní boli oslobodení z nejakého dôvodu od daní len dočasne a lehota im čoskoro vypršala. </div>
<div style="text-align: justify;">
Štefan Cobor potreboval financie na súdny spor. A preto si 2000 zlatých požičal od Michala Baya, za čo mu dal do zálohu svoje podiely v Moravskom Svätom Jáne, Borskom Svätom Jure, Závode (<i>Zawod</i>) a Kuklove. Tak sa od 29. júna 1581 držiteľom Štefanovho podielu v Závode stal Michal Bay, ktorý sa nám objavuje v ďalších súpisoch. </div>
<div style="text-align: justify;">
Portálny súpis z roku 1588 je opäť podrobnejší. Časť Závodu (Zauod), ktorá patrila Pavlovi Coborovi, mala 3 a štvrtinu platiacich port. Nachádzali sa tu 2 opustené usadlosti, až 12 domov, ktoré vyhoreli v roku 1586 a 1 dom služobníka na panstve. Čiastka Závodu patriaca Michalovi Bayovi mala 3 porty, 2 opustené domy, 1 dom chudobný, 1 dom patriaci služobníkovi panstva a 4 domy želiarske. V časti patriacej pánovi Révajovi bolo 3 a pol porty, 1 a štvrtina opustenej porty, 3 chudobné domy, 1 dom služobníka, 6 domov želiarov a 1 dom pastiera. Časť Michala Cobora mala 2 a pol platiacej porty. Až 5 domov bolo opustených. Tri sedliacke domy a 4 želiarske vyhoreli v roku 1587. Ďalší 1 dom bol počítaný ako želiarsky a polovica usadlosti ako nová. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgntLvKD6LaO51CeHYF14I_5tPqukf73qawmfLgtIbHmkLy9v2lrz-pi-H0s4jijPab3aIWfxNOS4BHFwZWyiPyc4auRwAHn5mAWlv80eECYDpvmTVjQ8Q4V-WonIU9N0f4A7eEVv2S81o/s1600/276-1593.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="768" data-original-width="1600" height="153" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgntLvKD6LaO51CeHYF14I_5tPqukf73qawmfLgtIbHmkLy9v2lrz-pi-H0s4jijPab3aIWfxNOS4BHFwZWyiPyc4auRwAHn5mAWlv80eECYDpvmTVjQ8Q4V-WonIU9N0f4A7eEVv2S81o/s320/276-1593.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: justify;">Portálny súpis Závodu z roku 1593</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: justify;">Fotokópia v HÚ SAV</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Ďalšie bližšie informácie o Závode (<i>Zawod</i>) nám podáva portálny súpis z roku 1593. Pánovi Révajovi patrili 3 porty. Na štvrtinovej porte býval richtár. V roku 1591 tu vyhorelo 7 domov. Nachádzalo sa tu ešte 6 domov želiarskych a 1 krčma. Michal Bay mal na svojej časti 2 a pol porty, 8 domov vyhorených tiež v roku 1591, na polovičnej usadlosti býval richtár, 3 domy boli opustené, 8 domov bolo želiarskych a tiež tu bola krčma. Michal Cobor mal časť Závodu len s jednou polovičnou platiacou portou. Až 32 domov vyhorelo v roku 1592. Päť domov bolo želiarskych, 2 patrili šľachtickým osobám Markovi a Štefanovi Smrtičovcom a tieto tiež podľahli požiaru v rovnakom roku. Richtár obýval štvrtinovú usadlosť. </div>
<div style="text-align: justify;">
Tento súpis je zaujímavý hneď z viacerých dôvodov. Prvýkrát sa v Závode spomínajú hneď dve krčmy a druhýkrát sa po mene spomínajú šľachtickí obyvatelia Závodu – zemania Marek a Štefan Smrtičovci. (Prvýkrát sa spomína zeman Tomáš Kobylský zo Závodu v roku 1550 ako svedok štatúcie Petra Bakiča do držby Holíčsko-šaštínskeho panstva. Konkrétne mená závodských poddaných sú prvýkrát uvedené v súdnom konaní v roku 1582). Dôležitý je aj poznatok, že každý z držiteľov Závodu si do spravovania svojej čiastky dosadil vlastného richtára, a tak mal Závod naraz až troch richtárov. </div>
<div style="text-align: justify;">
Aj v roku 1596 bol Závod (<i>Zawod</i>) podelený medzi troch zemepánov. Michalovi Bayovi patrila časť s 1 a pol porty, 10 želiarskymi domami a krčmou. Petrovi Révajovi patrila 1 a 1/28 porty, 10 želiarskych domov a krčma. Michal Cobor mal 3 porty, ¾ porty bolo opustených, štvrtina chudobných, 16 domov obývali želiari, 2 domy patrili slobodníkom a armalistom (nižším šľachticom – išlo o skôr spomenutých Smrtičovcov) a tiež tu nechýbala krčma. </div>
<div style="text-align: justify;">
Čiže každá čiastka Závodu mala vlastnú krčmu. Tak už boli tri. Pozoruhodný je nárast želiarskych domov, čo ukazuje schudobňovania obyvateľov. Spôsobila to Pätnásťročná vojna prebiehajúca od roku 1593 medzi Habsburgovcami a Turkami, ktorá našu oblasť síce bojmi nezasiahla, ale si vyžadovala mimoriadne daňové zaťaženie poddaných, ktorí ho však neboli schopní dlho znášať. </div>
<div style="text-align: justify;">
Postupom rokov počet port, ktoré mohli platiť dane, pomaly klesal. Preto sa od roku 1598 uhorský snem rozhodol vyberať daň už nie od port, ale od každého domu. A vďaka tomu vznikol súpis, ktorý nám už podáva oveľa reálnejší prehľad o veľkosti Závodu. V roku 1598 bolo v Závode (<i>Zawod</i>) v časti patriacej Michalovi Coborovi 42 sedliackych a želiarskych domov, krčma, 1 dom bol opustený a 1 obývaný žobrákom. V časti Petra Révaja bolo 18 sedliackych a želiarskych domov, krčma, 2 opustené domy. V časti Michala Baya bolo 15 sedliackych a želiarskych domov, 2 opustené domy, 4 vyhorené sedliacke usadlosti, krčma, dom pastiera a 2 šľachtické domy. Teda celkový počet domov v Závode v roku 1598 bol viac ako 90 (nevieme, koľko domov vyhorelo v 4 usadlostiach v časti pána Baya). Možno si tu všimnúť jednu anomáliu. V predošlých súpisoch uvádzali dva šľachtické domy (Smrtičovci) v časti Závodu patriacej Michalovi Coborovi. V tomto súpise sú zapísané u Michala Baya. Predpokladáme, že došlo k omylu v zapise. </div>
<div style="text-align: justify;">
Pre porovnanie si uveďme, aké počty domov mali okolité dediny. Vo Veľkých Levároch bolo 62 domov (bez habánskeho dvora), v Moravskom Svätom Jáne 92 (bez habánskeho dvora), v Sekuliach 83 domov, v Borskom Svätom Jure 98 domov (bez habánskeho dvora), v Studienke 42 domov. </div>
<div style="text-align: justify;">
V nasledujúcich rokoch počty domov, od ktorých sa vyberala daň, prudko klesali. Príčinou bola vyššie spomínaná Pätnásťročná vojna, ktorá spôsobovala, že poddaní chudobneli a stále menej a menej ich bolo schopných platiť. Čiže v týchto číslach nemôžeme vidieť pokles počtu obyvateľstva, ale pokles počtu obyvateľstva schopného platiť dane. V roku 1599 napočítali v Závode ešte 71 domov, v roku 1600 už len 33 domov, v rokoch 1601 – 1603 po 22 domoch a v roku 1604 len 17 domov. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pramene a literatúra: </div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Regestum connumeracionis portarum comitatus Posoniensis... A. 1575</i>. Fotokópia v HÚ SAV. </div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Restantia secundi subsidii termini A. 1577</i>. Fotokópia v HÚ SAV. </div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Connumeratio Anno 1578 in Comitatu Posoniensis</i>. Fotokópia v HÚ SAV. </div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Connumeratio portarum Dicae comitatus Posoniensis Anno 1588</i>. Fotokópia v HÚ SAV. </div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Connumeratio portarum Dicae Comitatus Posoniensis Anno 1593</i>. Fotokópia v HÚ SAV. </div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Connumeracio portarum comitatus Posoniensis 1596</i>. Fotokópia v HÚ SAV. </div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Connumeratio domorum Anno 1598</i>. Fotokópia v HÚ SAV. </div>
<div style="text-align: justify;">
KOHÚTOVÁ, Mária. <i>Demografický a sídlištný obraz západného Slovenska</i>. Bratislava: Veda, 1990. ISBN 8022401706. </div>
<div style="text-align: justify;">
ŠÁTEK, Jozef. <i>Holíčsko-šaštínske panstvo za Czoborovcov 1489 – 1738</i>. Prepis v archíve Záhorského múzea v Skalici. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Publikované v časopise Záhorie 1/2020.</div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-15213616247494753052019-04-18T17:12:00.003+02:002019-04-18T17:12:59.253+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">ZAČIATKY ŠTÁTNEJ ĽUDOVEJ ŠKOLY </span></b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">V OSUSKOM</span></b> </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">V archíve Múzea Michala Tillnera v Malackách sa nachádza rukopis, ktorý stručne popisuje históriu dediny Osuské, pôsobenie spisovateľa Jozefa Ignáca Bajzu, krátku históriu farnosti, opis miestneho kroja a najväčšiu časť zaberá história školy. Rukopis nesie jednoduchý názov „<i>Osuské</i>“ a jeho autorom je správca školy Augustín Hirner. Spis má rozsah 10 a pol strany, formátu mierne väčšieho ako A4. Podľa datovania v závere textu vznikol, resp. autorom bol dokončený v Osuskom 7. januára 1924. Na úvodnej strane je však dátumová pečiatka „<i>7. 1. 1925</i>“. Keďže posledná opisovaná udalosť sa konala 1. júna 1924, považujem za správny dátum vzniku rok 1925. Prinášam presný prepis (vrátane chýb) časti, ktorá sa venuje školstvu.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><a name='more'></a><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b>Osuské. </b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b>Školské pomery. </b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Školské pomery až do prevratu boly vo veľmi neutešenom stave. Pôvod. pred r. 1901. malo Osuské starú jednotriednu rim. kat. ľud. školu. Dľa pamäti teraz ešte žijúcich občanov prvým učiteľom v Osuskom bol Juraj Kubica, rodák osuský. Bol to učiteľ bez diplomu a bez všetkej kvalifikacie, ale poneváč bol veľmi nadaný, občania poverili ho vyučovánim škol dietok. Za jeho účinkovania vyučovalo sa zpočiatku slovensky, neskôr ale začala sa natiskať maďarčina. Písať sa učili na drevených deskách, pod(ob)ných piestu. Na jednej strane boly písmeny a na druhej sa písalo. Učební vôbec nebolo len ku koncu jeho účinkovania boly zavedené čítanky. Doba v ktorej spomenutý účinkoval nedá sa presne zistiť. Po ňom účinkoval František Kratochvilla, on bol prvým diplomovaným učiteľom v tejto obci. Zomrel v Osuskom dňa 4. marca 1891. vo veku 48 roku, kde je aj pochovaný. Za neho vyučovalo sa aj slovensky aj maďarsky. Jeho nástupcom zostal Viliam Matulay. Za neho budova rím. kat. ľud. školy bola vo veľmi zlom stave, takže vyučovať v nej nebolo možno. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWel7gOTK5NoCH7EYbehUI3GyrLhvevesIZWx9NRqLToBmV9w3KwXlA4fpS21TxQTT4NAAYqbd_DXBuPvrxTMY9HFZ8KfA8p-3UVHaPZc1kWr-fZ3M_JyjAhjLsgAzpr18GecpYU3gnLM/s1600/Osusk%25C3%25A9+%25E2%2580%2593+k%25C3%25B3pia.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="997" data-original-width="1600" height="199" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWel7gOTK5NoCH7EYbehUI3GyrLhvevesIZWx9NRqLToBmV9w3KwXlA4fpS21TxQTT4NAAYqbd_DXBuPvrxTMY9HFZ8KfA8p-3UVHaPZc1kWr-fZ3M_JyjAhjLsgAzpr18GecpYU3gnLM/s320/Osusk%25C3%25A9+%25E2%2580%2593+k%25C3%25B3pia.JPG" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Škola v Osuskom (výrez z pohľadnice). Archív autora</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Na naliehanie bývalej maďarskej vlády, rozhodlo obecné predstavenstvo dňa 7. júla 1900, že si vystavia novú dvojtriednu ľudovú školu. Škola vystavená bola nákladom obce r. 1901. a odovzdaná do rúk býv. uh. štátu. Ku škole vystavené boly aj dva pravideľné naturálne učiteľské byty. Škola táto vystavená bola za účinkovania spomenutého uč. Viliama Matulayho, ktorý má tiež zásluhy pri vystavení tejto školy. Na novovystavenej štátnej škole účinkovali až do prevratu ešte nasledujúci učitelia a učiteľky: Ciprian Žilinský, Šebič Maria, Ján Modíny, a Margita Kronovetterová. Doba ích účinkovania nedá sa presne zistiť. Posledná učiteľka menovaná býv. M. maďarskou vládou bola Vilma Hrádeková, rodom Maďarka, ktorá ani slova slovenský nevedela. Dietky za jej účinkovania boly podrobené úplnej maďarizacie. Poneváč slovenský vôbec nevedela škol. r. 1918/19 ani vyučovať viacej nemohla. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Prišiel prevrat, prišlo oslobodenie. Roztrhly sa putá slov národa. Odčinila tisícročnú krivdu, krv naších bojovníkov za práva nášho národa priniesla nám slobodu. Naše dietky nie sú viac maďarizované, náš ľud v slovenských úradoch slovenský je výtaný. My čo sme ničoho nemali máme už všetko. Naša reč, ktorá bola posledná je prvá. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Ťažký hriech bol páchaný na naších dietkách, keď školské siene boly naším ľudovým spevom uzavreté. Pred prevratom málo sa spievalo v naších školách. Lebo aké to mohlo byť zaspievanie, keď nemohla duša prehovoriť. Maďarské piesne nechávaly srdce chladné. Teraz má učiteľ možnosť prejaviť sa svojími deťmi, čo cíti srdce i duša. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">V každej škole zavznievajú piesne lásky k vlasti, k národu a k prírode. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Prevrat zastihol tunajšiu obec bez slovenského učiteľa. Od 28. X. 1918 až do 7. IV. 1919. nebolo v tunajšej obci žiadneho učiteľa. Aby dietky nezostali bez zamestnania, chopila sa vyučovania ochotne sl. Filomena Janšáková. Zomrela v mladom veku dňa 14. novembra 1919. Pohrebu sa súčastnila všetká mládež a školské dietky. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Dňa 7. apríla 1919 výnosom ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 12. apríla 1919.<a href="file:///E:/Doktorand/Pr%C3%A1ce/In%C3%A9/Publikovan%C3%A9/Z%C3%A1horie/Osuske/Spr%C3%A1va%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20%C4%BEudovej%20%C5%A1koly/Osusk%C3%A9%20%E2%80%93%20%C5%A1kola.docx#_ftn1">[1]</a> č. 1371. ustanovený bol uč. Augustin Hirner na tunajšiu školu, ako prvý učiteľ po prevratu v Osuskom, kde až dosial nepretržite účinkuje. V mesiaci máji vymenovaná bola na tunajšiu školu sl. Zenonia Tesarová<a href="file:///E:/Doktorand/Pr%C3%A1ce/In%C3%A9/Publikovan%C3%A9/Z%C3%A1horie/Osuske/Spr%C3%A1va%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20%C4%BEudovej%20%C5%A1koly/Osusk%C3%A9%20%E2%80%93%20%C5%A1kola.docx#_ftn2">[2]</a>, rodom z Čiech. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Ministerským prípisom zo dňa 2. septembra 1919. č. 3840 v Prahe vymenovaný bol za spr. školy v Osuskom Karol Žáček, učiteľ z Sehradíc (škol. okres Holešov na Morave) ktorý dňa 16. IX 1919 správu menovanej školy prevzal. Sleč. uč. Zenonia Fesarová<a href="file:///E:/Doktorand/Pr%C3%A1ce/In%C3%A9/Publikovan%C3%A9/Z%C3%A1horie/Osuske/Spr%C3%A1va%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20%C4%BEudovej%20%C5%A1koly/Osusk%C3%A9%20%E2%80%93%20%C5%A1kola.docx#_ftn3">[3]</a> pridelená bola z Osuského službou do Námestova na školu meštiansku (<strike>Oravská</strike> Turčianská župa) </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Prvý a druhý rok po prevrate bol veľmi ťažký vo vyučováni. Pomôcok školských vôbec nebolo. Včas prevratu bolo všetko vojákmi vo škole spáleno a rozobráno. Taktiež aj aj maď. ziakov. knižnica bola zničena. Nezostalo v škole ani kúska papieru. Preto bolo potrebné dať opraviť a zakúpiť najpotrebnejšie škol. pomôcky a žaložiť žiakovskú knižnicu, ktorá má dnes už 80 sväzkov. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Ihneď v prvých dňoch po prevrate, žaložený bol v obci čitáci spolok, ktorý neskôr zmenený bol v „Roľnícku Besede“ a ktorá až doteraz stále kulturne pracuje. Dosial v každom roku od prevratu usporiadano bolo niekoľko divadelných predstavení a zábavných večierkov. Často sa usporiadajú tiež žiakovské divad. predstavenia a besiedky. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhp42jMAsI2sGNRKZ5ZXtNmAzzFQTPytjs92DaOi__hNOdXXDXYFXylFwY366qrHu2vuopynaNccU_XNqKLF1lvhxFqM2OBYRX72HQ8XHHYYQftUdMy38KJlzY2NxeRaBFcZC5s7bNcca0/s1600/01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="354" data-original-width="999" height="113" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhp42jMAsI2sGNRKZ5ZXtNmAzzFQTPytjs92DaOi__hNOdXXDXYFXylFwY366qrHu2vuopynaNccU_XNqKLF1lvhxFqM2OBYRX72HQ8XHHYYQftUdMy38KJlzY2NxeRaBFcZC5s7bNcca0/s320/01.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b>Oslava prvého výročia 28. rijna. </b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Deň 28. rijna osláven bol nasledujúcim spôsobom. Dopoludnia odobrali sa žiaci so zástavou v prôvode svojich učit. na služby Božie. Hlavna oslava večer v školskej budove. Účastníkov privítal a slávnosť zahájil miestny starosta Karol Karell. O dobe prevratu a o význame tohto dňa pre národ československý, o terajších pomeroch medzi Českom a Slovenskom prednášal poučnú reč Karol Žáček, spr. školy. Momentky z prevratu blízkeho okolia podal Ján Matúšek, žel. úradník. Ukážku zo „Smrti Jánošíkovej“ povedal učiteľ Augustin Hirner. Žiaci II. tr. prednášali pekné v hodné básničky: „Berlin Vieden“ „Nebolo tak ako je dnes“ V prestávkach zaspievala mládež „Slovenčina moja“ „Všeslovania“ „Pochodne hnevu“ Slávnosť zakončená bola doslovom p. starostu a po zaspievani „Nad Tatrou sa blýska“ sa shromaždenie rozišlo. Všetci účastníci odniesli si zo slávnosti hlboký dojem. Ostatné výročia 28. X. boly tiež podobným spôsobom oslávené. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Dňa 9. apríla 1922 spr. školy Karol Žáček preložený bol refer. min. škol. a nár. osvety v Bratislave z Osuského do Senice na štátnu školu mestiansku. Sprácu školy prevzal po ňom uč. Augustin Hirner. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Ref. min. škol. a nár. osvety v Bratislave číslom 37579 zo dňa 28. VIII. 1922. ustanovil sl. uč. Paulu Mayerovú za učiteľku na štát. ľud. školu v Osuskom. Nastúpila dňa 1. IX. 1922. Dňa 6. X. zriekla sa uč stanice, ale dňa 27 X. 1922 znova nastúpila a učinkovala nepretržite až do konca škol. roku. Dňa 31. VIII. 1923 následkom vydaju vzdala sa uč. stanice v Osuskom. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Ref. min. škol. a nár. osvety v Bratislave výnosom 48.235/I. 1923. zo dňa 19./IX. 23. preložil Želmiru Sušovú uč. zo štát. ľud. šk. v Senici, na štát. ľud. školu v Osuskom, kde až dosial učinkuje. Miesto nastúpila dňa 4/X. 1923. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Dňa 31. januára konal sa pohreb žiacky I. tr. Karoliny Polánskej, ktorá sa dňa 28. jan. 1923. na tunajšej rieke Myjave bavila, ľad sa však pod ňou prelomil a tak nešťastne sa utopila. Pád tento medzi žiactvom a a obecenstvom urobil veľký rozruch. Pohrebu súčastnily sa aj škol. dietky, ktoré zosnulej spolužiačke zaspievaly smutočnú pieseň. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Dňa 13. VI. 1923. konali učitelia so žiakmi výlet na Dobrú Vodu. Výlet tento v deň ktorého bolo veľmi priaznivé počasie spojený bol s poučnými prednáškami. Prezreli sme prameň u Podmariaša, pri kostole dobrovodskom, pomník básnika Jána Hollého a hrad. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Pri pomníku J. Hollého prednesené bolo žiactvu životopis a veľké zásluhy nebohého básnika. Po tomto zaspievaná bola pieseň „Kto za pravdu horí“ a nár. hymny. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Dňa 3. juna 1923. konala sa v obci našej slávnostná posviacka nových zvonov. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicX3hHJCGJEjjXzowplLkcnuyJrItdFs5UY-43GfK4LOV9U5xoJiJ4k3c8b0rlA0S8vRWyqFjQkcJYR91_UQBIbNec4iLZgmjHKbs0eeqw1GIPfwXavasi4xDVtbp5nyG7U9sAmaUjH0Q/s1600/02.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="520" data-original-width="1502" height="110" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicX3hHJCGJEjjXzowplLkcnuyJrItdFs5UY-43GfK4LOV9U5xoJiJ4k3c8b0rlA0S8vRWyqFjQkcJYR91_UQBIbNec4iLZgmjHKbs0eeqw1GIPfwXavasi4xDVtbp5nyG7U9sAmaUjH0Q/s320/02.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Pečiatka školy a podpis Augustína Hirnera</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Dňa 1. júna 1924 usporiadaná bola prvá miestna školská výstava, ktorú navštivilo až na malé výminky celé obecenstvo. Výsledok bol potešujúci. Obecenstvo videlo, ako sa u nás školské pomery zlepsily. Ešte niekoľko rokov a nájde sa naša škola vo vzornom poriadku. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">V Osuskom, dňa 7. januára 1924. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Augustin Hirner </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">spr. škol. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">----------</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><a href="file:///E:/Doktorand/Pr%C3%A1ce/In%C3%A9/Publikovan%C3%A9/Z%C3%A1horie/Osuske/Spr%C3%A1va%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20%C4%BEudovej%20%C5%A1koly/Osusk%C3%A9%20%E2%80%93%20%C5%A1kola.docx#_ftnref1">[1]</a> Tu pravdepodobne niektorý z dátumov je zapísaný chybne. Lebo logicky musel byť naprv vydaný výnos ministerstva a až potom ustanovený učiteľ do školy. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><a href="file:///E:/Doktorand/Pr%C3%A1ce/In%C3%A9/Publikovan%C3%A9/Z%C3%A1horie/Osuske/Spr%C3%A1va%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20%C4%BEudovej%20%C5%A1koly/Osusk%C3%A9%20%E2%80%93%20%C5%A1kola.docx#_ftnref2">[2]</a> Prvýkrát je priezvisko učiteľky uvedené ako Tesarová. Prikláňam sa k názoru, že táto podoba jej priezviska je správna. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><a href="file:///E:/Doktorand/Pr%C3%A1ce/In%C3%A9/Publikovan%C3%A9/Z%C3%A1horie/Osuske/Spr%C3%A1va%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20%C4%BEudovej%20%C5%A1koly/Osusk%C3%A9%20%E2%80%93%20%C5%A1kola.docx#_ftnref3">[3]</a> Druhýkrát je priezvisko učiteľky uvedené ako Fesarová.</span></div>
Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0906 12 Osuské, Slovensko48.624348200000007 17.44071289999999448.582377700000009 17.360031899999996 48.666318700000005 17.521393899999993tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-47381586551051904832018-11-20T17:00:00.000+01:002018-11-20T17:00:10.426+01:00FOTO<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">SKALICKÉ KOSTOLY V ROKU 1976</span></b></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Historická Skalica je bohatá na sakrálne pamiatky. A práve staré fotografie niektorých z nich sa mi dostali prednedávnom do rúk. Rozhodol som sa o ne podeliť. Ide o zábery na tri kostoly – jezuitský, františkánsky a milosrdných. Pochádzajú z roku 1976. Nie je to príliš vzdialená história, takže mnohí si budú ešte pamätať. Žiaľ, autora sa mi nepodarilo vypátrať. Momentálne sú fotografie v mojej súkromnej zbierke. Tak nech sa páči.<a name='more'></a><div style="text-align: center;">
<b>Jezuitský <span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; text-align: justify;">kostol
sv. Františka Xaverského</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; text-align: justify;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxS5BM32Y6E1Tgcvb6xJ_rYBGvj1iuC7Xycg-zTFS-LsC7Dwout1y58mJNwUYILwYTZwYH_QVufglE5rv59CyJClMEI_QbIHmOeF6hWWvXrxLK3N_Q8oavn1s2ys86vFd8T36OKFa_f4E/s1600/01a.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1140" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxS5BM32Y6E1Tgcvb6xJ_rYBGvj1iuC7Xycg-zTFS-LsC7Dwout1y58mJNwUYILwYTZwYH_QVufglE5rv59CyJClMEI_QbIHmOeF6hWWvXrxLK3N_Q8oavn1s2ys86vFd8T36OKFa_f4E/s320/01a.JPG" width="227" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikwSA5Zb-JitHCrt1Ify9D8g6b_xvtrwzeIE3oErWv03Dx67VXgW0azHSmEinjug3JFpqXLSSMVGMxPXoMsSeZrtH356w-sK-88nuDESD9Pr2hKiqe3h6hr8z3Ci5dg-4hjHhyphenhyphen4h3dzik/s1600/01b.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1118" data-original-width="1600" height="223" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikwSA5Zb-JitHCrt1Ify9D8g6b_xvtrwzeIE3oErWv03Dx67VXgW0azHSmEinjug3JFpqXLSSMVGMxPXoMsSeZrtH356w-sK-88nuDESD9Pr2hKiqe3h6hr8z3Ci5dg-4hjHhyphenhyphen4h3dzik/s320/01b.JPG" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><b>Kostol Najsvätejšej Trojice (milosrdných bratov)</b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4hwL0hrAW1KiSHlVbimudTXazMk0q-v1mp_ve8WNMSutP_D54fwHbkOk2aHMNxy-0Aqh0Y7LXeJkqRmHcDTkaBliOXfFupAUeoVR-RHbxC0lvo-wxMG2OTUG51vG-8TluEfKjy3t3lGk/s1600/02a.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1141" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4hwL0hrAW1KiSHlVbimudTXazMk0q-v1mp_ve8WNMSutP_D54fwHbkOk2aHMNxy-0Aqh0Y7LXeJkqRmHcDTkaBliOXfFupAUeoVR-RHbxC0lvo-wxMG2OTUG51vG-8TluEfKjy3t3lGk/s320/02a.JPG" width="228" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFztLauQRWvJn_lm9cwHlFqoZOh-4CQdux58nRR3xlM-UGM76t3Rleu_jkLevG__0RyBnMLGl2mU8G_UIregII1GMnQqpwtFwjNhpCuUm3Gw6jdwnXe1STHqVuyOCRKddGaF8YDVTzDfE/s1600/02b.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1133" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFztLauQRWvJn_lm9cwHlFqoZOh-4CQdux58nRR3xlM-UGM76t3Rleu_jkLevG__0RyBnMLGl2mU8G_UIregII1GMnQqpwtFwjNhpCuUm3Gw6jdwnXe1STHqVuyOCRKddGaF8YDVTzDfE/s320/02b.JPG" width="226" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIuUJ4WRz8qn5zmCAxA_HRzYZoZOWU1QiadDEkbDBRjQuf9tYp2NlSzvWidE9oR7HJTrkolObfmzcMbfn8laz_NlDAwXa4iL4em31HiHhkplH94N-2jIOCrIETinUJS4gNjTCuUwYHkMY/s1600/02c.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1129" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIuUJ4WRz8qn5zmCAxA_HRzYZoZOWU1QiadDEkbDBRjQuf9tYp2NlSzvWidE9oR7HJTrkolObfmzcMbfn8laz_NlDAwXa4iL4em31HiHhkplH94N-2jIOCrIETinUJS4gNjTCuUwYHkMY/s320/02c.JPG" width="225" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b>Františkánsky <span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; text-align: justify;">kostol Sedembolestnej Panny Márie</span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; text-align: justify;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhxX44a1vDd8zsaSNyzwlQxgpsDduQP34YSlIVXmvGOgujvr_JaslY4SrgzE0mqzhAc5WP-kxYfFPbyP9ialqu9FrzT2uUGueEMknBMqoJaeHNWFWwhAtb2j5wFHrYcnnF5hXaf_SETjvU/s1600/03a.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1140" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhxX44a1vDd8zsaSNyzwlQxgpsDduQP34YSlIVXmvGOgujvr_JaslY4SrgzE0mqzhAc5WP-kxYfFPbyP9ialqu9FrzT2uUGueEMknBMqoJaeHNWFWwhAtb2j5wFHrYcnnF5hXaf_SETjvU/s320/03a.JPG" width="227" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRZJWsJgIxq5iqiNV3HI8oaHJHgRyxNWvytHEnk20rfTmOZo-CYH7jLkHngvgn3xidYjtsmlIh5ykr55eonyMrdVs39lxWQdnvRNBBX4p5WjjmAIjKneGvVQCR_uqR2mf7I0YruzEmv1M/s1600/03b.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1125" data-original-width="1600" height="224" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRZJWsJgIxq5iqiNV3HI8oaHJHgRyxNWvytHEnk20rfTmOZo-CYH7jLkHngvgn3xidYjtsmlIh5ykr55eonyMrdVs39lxWQdnvRNBBX4p5WjjmAIjKneGvVQCR_uqR2mf7I0YruzEmv1M/s320/03b.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhI-R8Nrs4tvN5u0slcBTT_bE1vzGXvCf33-7JU9Cm3C6Pa4zXUSEEWddbML1hhyphenhyphenVcceAtNrHi0dAUUz0FxXCnaOxOk-Mm3gO89fwl-1BtdEi9cK1yTwTf6Q1L-iovUvqyTc605MPh_g6o/s1600/03c.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1120" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhI-R8Nrs4tvN5u0slcBTT_bE1vzGXvCf33-7JU9Cm3C6Pa4zXUSEEWddbML1hhyphenhyphenVcceAtNrHi0dAUUz0FxXCnaOxOk-Mm3gO89fwl-1BtdEi9cK1yTwTf6Q1L-iovUvqyTc605MPh_g6o/s320/03c.JPG" width="224" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMcbHpuHQNOlsvQYi16zv790SeRKoWmgo5LIT7OKYOhSMVc-sPh7aTUrVVT5XsYl8CH_szyBbiMv2raTkza5oI3MZU21WfJU76XKXzUcANnSPgJ_-vC9tjIL01SiWYFCPZbsQFpMCJT30/s1600/03d.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1126" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMcbHpuHQNOlsvQYi16zv790SeRKoWmgo5LIT7OKYOhSMVc-sPh7aTUrVVT5XsYl8CH_szyBbiMv2raTkza5oI3MZU21WfJU76XKXzUcANnSPgJ_-vC9tjIL01SiWYFCPZbsQFpMCJT30/s320/03d.JPG" width="225" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0909 01 Skalica, Slovensko48.8448118 17.22503019999999248.7612083 17.06366869999999 48.928415300000005 17.386391699999994tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-76204820284319359062018-10-23T14:27:00.001+02:002018-10-23T14:27:32.590+02:00PODUJATIA<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">PRED STOROČÍM </span></b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Rok 2018 je rokom, kedy si pripomíname 100. výročie konca prvej svetovej vojny, vzniku prvej Československej republiky a odchodu Pálffyovcov z Malaciek. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Pri tejto príležitosti vás Mestské centrum kultúry Malacky pozýva na hudobno-diskusný podvečer PRED STOROČÍM. <a name='more'></a></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Účinkujúci: </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">FATS JAZZ BAND, swingový orchester </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Mgr. MARTIN GAREK, PhD., historik Ústavu pamäti národa </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">- v nedeľu 28. októbra 2018 o 16.00 h v Kultúrním domečku (Hviezdoslavova 3, Malacky) </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Pred podujatím je potrebné si vyzdvihnúť bezplatnú vstupenku v pokladni kina alebo v Knižnici MCK Malacky. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Swingový orchester FATS JAZZ BAND pripravil špeciálny program s názvom HUDBA PRVEJ REPUBLIKY, v ktorom do prítomnosti prenesieme tie najkrajšie kusy slovenskej a českej swingovej hudby, ale aj nezabudnuteľné slovenské tangá či foxtrotty, ktoré preslávili F. K. Veselý, Dr. Pavol Blaho, Viera Racková, R. A. Dvorský, Inka Zemánková či Jiřina Salačová. Program je doplnený najlepšími americkými hot jazzovými a swingovými šlágrami obdobia rokov 1920 – 1947. </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Súčasťou programu bude beseda s historikom z Ústavu pamäti národa Mgr. Martinom Garekom, PhD., v ktorej si priblížime vznik prvej Československej republiky, prevratové udalosti na Záhorí, príchod českého vojska, dočasnú vládu pre Slovensko v Skalici... </span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: right;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">MCK Malacky</span></div>
<div style="text-align: right;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7yqPJdHa4TjpcpMD_DmBK_HpR5-rgWqCUpSq_TjDoJpKkC0KnW4GBM3hg6fUIgIxvX7kXoKn8MlDc9CWD0wEQu3cNos4YriwKUo9JmsSEtK7JvE3EMZJdmRtw-H9ou4Dx9WPuGH65JXo/s1600/pred_storocim_plagat_web.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1132" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7yqPJdHa4TjpcpMD_DmBK_HpR5-rgWqCUpSq_TjDoJpKkC0KnW4GBM3hg6fUIgIxvX7kXoKn8MlDc9CWD0wEQu3cNos4YriwKUo9JmsSEtK7JvE3EMZJdmRtw-H9ou4Dx9WPuGH65JXo/s320/pred_storocim_plagat_web.jpg" width="226" /></a></div>
<div style="text-align: right;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0901 01 Malacky, Slovensko48.4363404 17.0182641000000148.3520709 16.856902600000009 48.5206099 17.179625600000012tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-9676020601713914042018-09-25T12:22:00.000+02:002018-09-25T12:22:14.675+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: large;"><b>UNÍN-ZÁMČISKO</b></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Stránka Slovanské hradiská priniesla zaujímavý článok s fotodokumentáciou o známom hradisku Zámčisko v Uníne. Článok si môžete prečítať na odkaze nižšie. Ja k článku prikladám ešte niekoľko odkazov na literatúru z mojich vlastných poznámok pre záujemcov o bližšie štúdium dejín tohto hradiska.</span></div>
<a name='more'></a><span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<a href="http://www.hradiska.sk/2018/09/u5nin-zamcisko.html" target="_blank">článok o Zámčisku v Uníne na stránke Slovanské hradiská</a></div>
</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;">Literatúra:</span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br />STUDENÍKOVÁ, Etela: Záchranný výskum na Zámčisku v Uníne. In: <i>Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980. 1. časť</i>. Zodp. red. Bohuslav Chropovský. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1981, s. 278-280.<br /><br />STUDENÍKOVÁ, Etela: Výskum v Uníne v roku 1981. In: <i>Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1981. 1. časť</i>. Zodp. red. Bohuslav Chropovský. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1982, s. 270-272.<br /><br />STUDENÍKOVÁ, Etela: Tretia výskumná sezóna na Zámčisku v Uníne. In: <i>Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982</i>. Zodp. red. Bohuslav Chropovský. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1983, s. 233-234.<br /><br />JANŠÁK, Štefan: <i>Brány do dávnoveku</i>. Bratislava: Tatran, 1966, s. 59.<br /><br />CHROPOVSKÝ, Bohuš: <i>Slovensko na úsvite dejín</i>. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1970, s. 125.<br /><br />JANŠÁK, Štefan: Niektoré novobjavené hradiská slovenské. In: <i>Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti</i>. Roč. XXII. Turčiansky Svätý Martin: Muzeálna slovenská spoločnosť, 1928, s. 22-25.<br /><br />VELIAČIK, Ladislav: Čelenka z opevnenej osady Zámčisko v Uníne. In: <i>Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001. 1. textová časť</i>. Odb. red. Ivan Cheben, Ivona Vlkolinská. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2002, s. 220-222. ISBN 80-88709-59-8<br /><br />TENCER, Tomáš: <i>Analýza pravekého a ranne stredovekého osídlenia v okrese Senica za použitia prostriedkov GIS</i>. Seminárna práca. Brno: Ústav archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, 2006, s. 33, 36.<br /><br />VARSIK, Vladimír: Neskororímska ostroha z Unína. In: <i>Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007</i>. Odb. red. Ivan Cheben. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, s. 192-193. ISBN 978-80-89315-17-8<br /><br />BARTÍK, Juraj: Bronzová sekera z Unína. In: <i>Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006</i>. Odb. red. Ivan Cheben. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2008, s. 23-24. ISBN 978-80-89315-12-3<br /><br />ŠALKOVSKÝ, Peter: <i>Hrady západných Slovanov</i>. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2015, s. 15. ISBN 978-80-89315-95-6<br /><br />ŠALKOVSKÝ, Peter: K problematike opevnených sídiel vo včasnom stredoveku na Slovensku. In: <i>Acta historica Neosoliensia. Tomus XV – 2012. Vol 1 – 2</i>. Edd. Pavol Maliniak, Imrich Nagy. Banská Bystrica: Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2012, s. 53. ISSN 1336-9148<br /><br /> MASLÍKOVÁ, Ľudmila: <i>Cestná sieť, mýtne stanice a trhové miesta na území Nitrianskej župy v stredoveku</i>. Dizertačná práca. Bratislava: Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2013, s. 58.</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0908 46 Unín, Slovensko48.7259126 17.21300040000005548.5583546 16.890276900000057 48.8934706 17.535723900000054tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-91103970844609931602018-08-28T10:24:00.000+02:002018-08-28T10:24:05.210+02:00ARCHÍV<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 </span></b></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">17 </span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník <i>Osveta</i>, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom <i>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku</i> s autorskou poznámkou „<i>Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.</i>“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.</b> </div>
<div style="text-align: center;">
(Dokončenie.) </div>
<div style="text-align: justify;">
Naše oddiele strojových pušiek pod vedením šikovatéľa Kováča účinne omedzovali maďarskú strelbu. </div>
<div style="text-align: justify;">
Najprudkejší pol boj v opevnenej tihelnej továrni pri Dev.-Nov.-Vsi. V dáždi guliek zo stroj. pušiek a del útočili naší až do 2. hod. popoludní. V tej dobe prišla pomoc od 33. Čs. pluku legionárskeho a maďári žačali ustupovať. Ražným útokom zmenil kadet Šmid jejích ústup vo zmateny utek. O pol 3-tej hod. po poludní bola Dev.-Nová-Ves obsadená. Zmätok medzi maďarmi bol neopisateľný, poneváč výbornou streľbou zlomili nádej maďarov. Naši hrdinovia hnali maďarov až k Lamaču. </div>
<div style="text-align: justify;">
Krom iných vecí ukoristené bolo 10 stroj. pušiek, 1 rýchlopalne delo, 600<a href="file:///F:/Prv%C3%AD%20%C4%8Ds%20dobrovo%C4%BEn%C3%ADci%20na%20Slovensku.docx#_ftn1">[1]</a> železn. vagonov, 2 rušne a veľké zásoby streliva. Dľa výpovedi za(ja)tcov bola Dev.-Nová-Ves obsadená 250 maďarmi, 11 stroj. puškami a 1 batteriou polných del. Ztraty maďarov boly veľké, na našej strane padnul len pešiak Taľaš od oddelenia str. pušiek. Tak sa skončila maďarskými a nemeckými časopismi po celom svete vytrúbená obrana Prešporka maďarskými gardistami, ktorý dosiaľ ani na jednom mieste neboli vstave odolať chrabrosti naších chlapcov. Nedivíme sa tomu: Veď známe maďarov veľmi dobre z ruskeho a talianskeho bojišťa! Vlády zbavení maďari sťahujú sa zo všetkých stran uhorských do Budapešti centrumu to židovskej lúze Na juhu Srbi, na východe Rumuni, na severu Čechoslováci. Spravodlivá vec víťazi! Nebude dlho trvať, čo bude „Magyarország“ medyi nebohými vriadený. </div>
<div style="text-align: justify;">
S obsadením Prešporka dostalo sa nám do ruk najväčšie mesto celého Slovenska, príchod k Dunaju a za krátky čas celá bohatá a úrodná malá dolná zem. Dávne mesto Bratislava-Prešporok kde pred 1000 rokámi zapadla sláva a sloboda Slovákov, konečne mohlo uzreť ich oslobodenie. Veď ani nechceli si ho vypustiť maďari, a ustavičnými agitaciami a poburovaním chceli znemožniť našu prácu a zavedenie poriadku. Ale všetko darmo! Hnev svoj vyliali tedy aspoň tak, že odvliekli všetky lokomotivy a uhlia, ako i mnohé sklady a zariadenie a ustavičnými strajkami maďarsko-nemeckých zamestnancov snažili sa podkopať poriadok. Ostražitosť naších legionárov a pomocná služba českých úradníkov im to úplne znemožnila. </div>
<div style="text-align: justify;">
Ďalší čas míňal sa bez zvláštnych už údalostí. Až konečne 31. marca dostali sme rozkaz na opustenie Malaciek a na odchod k II. praporu na východ, kde nás čakajú nové povinnosti z príležitosti vypuknutia bolševických nepokojov u maďarov, ktoré by chceli sebou strhnúť v prvom rade Slovákov, aby ich potom zdrapiť mohli zase do krvožižnivej ruky svojho tyranstva a panovania. Ako sa oklamali; nepokojov nebolo ani najmenej, slovenský ľud dnes už upovedomelý dobre pozná maďarské platichy a rád je, že sa mohol konečne zbaviť krutého jarma maďarskeho otročenia a že môže v úplnej slobode žiť a tešiť sa časom rozkvetu a blahobytu v svojej československej republike!... </div>
<div style="text-align: justify;">
Vhlbení v myšlienky rozpomienok slavných novembrových časov revolucie nášho národa a obohatení nikdy nezapomenuteľnými pocitámi prvých naších krokov na slovenskú zem, kropanú za celé tisícročie slzami a posvätenú bôlom utrpenia slovenskeho národa, odobierame sa od kraja, ktorý o(s)lobodiť nám poprialo šťastie. Privoláváme mu srdečné „Na zdar“! Nech sa vzmáha slovenský ľud a nech prekvetá jeho yem, i mohutnie všetkých nás spoločná už vlasť republiky československej! </div>
<div style="text-align: right;">
Dľa zápisiek poručíka Mareka </div>
<div style="text-align: right;">
spracoval M. H. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Osveta</i>, roč. I, č. 20, Malacky, dňa 24. mája 1919, s. 2. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/Prv%C3%AD%20%C4%8Ds%20dobrovo%C4%BEn%C3%ADci%20na%20Slovensku.docx#_ftnref1">[1]</a> Tejto údaj sa zdá byť mylný, zrejme preklep.</div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-40972325735497943512018-08-17T11:06:00.000+02:002018-08-17T11:06:16.629+02:00ARCHÍV<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">PORTÁLNY SÚPIS NITRIANSKEJ ŽUPY </span></b></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">Z ROKU 1532</span></b> </div>
<div style="text-align: center;">
4. časť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Prinášam poslednú časť portálneho súpisu Nitrianskej časti Záhoria z roku 1532. Ide o súpis obcí Vlčkovany, Radošovce, Vieska, Koválovec, Chropov, Lopašov, Častkov, Sobotište a Prietrž.<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Vlčkovany</b> boli majetkom Gašpara Cobora, ktorému v roku 1532 mali vyplatiť od usadlostí 7 zlatých. Ďalšie 4 usadlosti boli chudobné, 4 opustené a jedna richtárova. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Vlčkovany</b> (<i>Wÿchkowanÿ</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
majetok pána Gašpara Cobora 7 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobné 4 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 4 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Radošovce</b> tiež patrili Gašparovi Coborovi, no v roku 1532 ich držali v zálohu páni Žerotínski, ktorým mali platiť od usadlostí 44 zlatých. Okrem toho tu bolo 9 usadlostí chudobných, 2 opustené a jedna richtárska. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Radošovce</b> (<i>Radosolz</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
majetok pána Gašpara Cobora, </div>
<div style="text-align: justify;">
v zálohu u pánov Žerotínskych 44 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobné 9 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 2 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Vieska</b> patrila mestu Skalica. Od usadlostí platila 14 zlatých, 6 usadlostí bolo chudobných, 3 opustené a jedna richtárova. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Vieska</b> (<i>Wezka</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
patrila mestu Skalica 14 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 6 usadlostí </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 3 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Koválovec</b> bol rozdelený medzi Žigmunda Korlátskeho, ktorému usadlosti platili 9 zlatých, a pani vdovu Korlátsku, ktorej vyplácali 2 zlaté. Ďalšie dve usadlosti boli opustené, 3 chudobné a jedna richtárska. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Koválovec</b> (<i>Kÿskowalÿo</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
časť pána Žigmunda Korlátskeho 9 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
časť pani vdovy Korlátskej 2 zlaté </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 2 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 3 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Chropov</b> bolo tiež rozdelený na časť Žigmunda Korlátskeho a časť pani vdovy Korlátskej. Žigmundovi odvádzali 8 zlatých a vdove tri zlaté. Šesť usadlostí bolo chudobných, 4 opustené a jedna richtárova. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Chropov</b> (<i>Kroppo</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
časť pána Žigmunda Korlátskeho 8 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
časť pani vdovy Korlátskej 3 zlaté </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 6 usadlostí </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 4 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Lopašov</b> celý patril vdove Korlátskej a platil 8 zlatých. Štyri usadlosti boli chudobné, 4 opustené, jednu obýval chudobný pastier a jednu richtár. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Lopašov</b> (<i>Lapasso</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
majetok pani vdovy Korlátskej 8 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 4 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 4 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobný pastier 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Častkov</b> sa delil medzi pána Žigmunda Korlátskeho (7 zlatých) a vdovu Korlátsku (2 zlaté). Päť usadlostí bolo chudobných, jedna opustená a jedna richtárska. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Častkov</b> (<i>Chezko</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
časť pána Žigmunda Korlátskeho 7 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
časť vdovy pani Korlátskej 2 zlaté </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 5 usadlostí </div>
<div style="text-align: justify;">
opustená 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Sobotište</b> bolo tiež rozdelené medzi dvoch zemepánov – Žigmunda Korlátskeho (8 zlatých) a vdovu Korlátsku (3 zlaté). Ďalších 8 usadlostí bolo chudobných, 3 opustené, na dvoch bývali pánski služobníci a na jednej richtár. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Sobotište</b> (<i>Zobotÿstÿa</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
časť pána Žigmunda Korlátskeho 8 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
časť vdovy pani Korlátskej 3 zlaté </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 8 usadlostí </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 3 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
služobníci 2 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Časť <b>Prietrže</b> patrila vdove po Petrovi Korlátskom a platila jej 5 zlatých. V tejto časti sa nachádzali ešte 3 chudobné usadlosti, 2 opustené, jedna patrila provizorovi panstva a jeden dom bol alodiálny. Druhá časť Prietrže patrila Jurajovi Horvátovi a platila mu 2 zlaté. Okrem toho tu boli 2 chudobné usadlosti a jedna richtárska. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Prietrž</b> (<i>Pretresd</i>) </div>
<div style="text-align: justify;">
časť vdovy po Petrovi Korlátskom 5 zlatých </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 3 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
opustené 2 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
správca (provizor) 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
alodiálny dom 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
časť Juraja Horváta 2 zlaté </div>
<div style="text-align: justify;">
chudobní 2 usadlosti </div>
<div style="text-align: justify;">
richtár 1 usadlosť </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
----------</div>
<div style="text-align: justify;">
Zdroj: </div>
<div style="text-align: justify;">
Magyar Nemzeti Levéltár, Magyar Kincstári Levéltárak, Magyar Kamara Archivuma, Conscriptiones portarum (sectio E 158), Comitatus Nitriensis, A 2646, <i>Comitatus Nittriensis Anno 1532</i>, fol. 58 – 63.</div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-52046819581950964892018-08-07T09:20:00.000+02:002018-08-07T09:20:02.292+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">TRAGICKÝ POŽIAR V PERNEKU </span></b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">V ROKU 1867</span></b> </span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Zohrieva skrehnutých, osvetľuje temnotu, varí stravu hladným. Ničí prírodu, pustoší ľudské príbytky, zabíja a mrzačí zvieratá i ľudí. Také sú dve tváre ohňa. Jeho ovládnutie a využívanie človekom sa považuje za revolučný krok v dejinách. Oheň zmenil dejiny, v dobrom aj v zlom. Človeku priniesol úžitok aj skazu, pomáhal aj ničil. Presne v duchu známeho „dobrý sluha, ale zlý pán“. <a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
Dejiny poznajú nespočetné množstvo prípadov, kedy požiar zachvátil celú dedinu alebo jej veľkú časť a obyvateľom spôsobil nesmierne škody. Ľudia sa však takmer vždy dokázali vzchopiť a aj vďaka solidarite ostatných navrátiť skôr, či neskôr k pôvodnému životnému kolobehu. Avšak v prípadoch, kedy si oheň vyžiadal obete v podobe ľudských životov, už takýto návrat nebol možný. Strata blízkych bola nenávratná. Pernek, dedinka na úpätí Malých Karpát, zažila vo svojich dejinách taktiež viacero tragických udalostí. Jednu z nich si popíšeme v nasledujúcom článku. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNjpCCXsRv0zAg-b5SIrf3jMWqbFLFreIOOuu1cnftOE8994K6yA_xgxYzFTp909Q8Zf2qFiPQYntG4DZnc2gSjG7dT2Nw40zuGuhJzMoETbqOQXG7UXswcKuQrcmqrKjOEQfTmmRKMQM/s1600/Pernek.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="508" data-original-width="800" height="203" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNjpCCXsRv0zAg-b5SIrf3jMWqbFLFreIOOuu1cnftOE8994K6yA_xgxYzFTp909Q8Zf2qFiPQYntG4DZnc2gSjG7dT2Nw40zuGuhJzMoETbqOQXG7UXswcKuQrcmqrKjOEQfTmmRKMQM/s320/Pernek.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
Pernek v medzivojnovom období</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Utorok 12. novembra 1867 bol v Perneku slávnostným dňom. V dedine sa konali hneď dve svadby. V prvom prípade si Michal Badrňa zobral za manželku Teréziu Karáčovú. Pri druhom sobáši povedala svoje „áno“ 19-ročná dcéra Michala Petríka Mária 23-ročnému Matúšovi Gabrhelovi, synovi Vendelína Gabrhela. Pri obidvoch sobášoch asistoval miestny farár Štefan Čulen. Informácie o sobášoch riadne zapísal do sobášnej matriky. Žiaľ, do poznámky pri sobáši Gabrhelovcov zaznačil aj informáciu o tragickej udalosti. Tu je jej preklad: </div>
<div style="text-align: justify;">
„<i>Na tejto svadbe dňa 13. </i>(novembra)<i> večer sa stal požiar, ktorým zhorelo 95 domov, 52 stodôl plných sena, slama, drevo, tisíce a tisíce plodonosných stromov a ktorý </i>(požiar) <i>spôsobil preveľkú bolesť. 17 ľudí, časť zhorených, časť zadusených dymom. Spôsobená škoda bola odhadnutá na 120 000 zlatých.</i>“ </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfaIrkmbVolob4EZ2i7ZYsEPUnROyRkgd0gAlW1KajSTZ6KJOEaUcpmZNtJodueMaUvVZflK9WZfWzh5ok41PEPj4_KCnhNmQhGmm5AFJWDf2uhW4eKzCljc0C5CJYSDSO1Zah-4z81SE/s1600/kroj.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="518" data-original-width="800" height="207" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfaIrkmbVolob4EZ2i7ZYsEPUnROyRkgd0gAlW1KajSTZ6KJOEaUcpmZNtJodueMaUvVZflK9WZfWzh5ok41PEPj4_KCnhNmQhGmm5AFJWDf2uhW4eKzCljc0C5CJYSDSO1Zah-4z81SE/s320/kroj.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
Pernecký kroj</div>
<div style="text-align: center;">
Zdroj: <i>Český lid. Sborník Věnovaný studiu lidu českého v Čechách, na Moravě, ve Slezsku a na Slovensku</i>. Red. Čeněk Zíbrt, Lubor Niederle. V Praze, 1894, s. 215.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Radostná oslava sa v okamihu zvrtla na obrovskú tragédiu. Záznam farára Čulena pochádza priamo z „miesta činu“, preto ho považujem za najdôveryhodnejší. O udalosti existuje totiž podstatne viac správ (kronika františkánskeho kláštora v Malackách, novinové články), avšak tie sa v podrobnostiach odlišujú. Prejdime si teda udalosť bod po bode. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>O dátume.</b> Podľa záznamu v perneckej matrike sobášených sa sobáš Matúša a Márie konal 12. novembra 1867. Poznámka pri tomto zázname uvádza, že požiar vypukol na tejto svadbe (<i>hujus nuptiæ</i>), teda počas svadobnej hostiny nasledujúceho dňa 13. novembra večer. Rovnaký dátum uvádza aj kronika františkánskeho kláštora v Malackách, pričom spresňuje, že to bolo o siedmej hodine večernej a požiar trval celú noc (<i>integra nocte</i>). Podľa novín <i>Nikolsburger Wochenschrift</i> požiar vypukol medzi šiestou a siedmou hodinou večernou a na postihnuté stavby sa mal rozšíriť v priebehu 20 minút. Noviny <i>Pražský denník</i> a <i>Moravská orlice</i> skrátili tento čas dokonca na 10 minút. Tieto intervaly sú vzhľadom na veľké množstvo zasiahnutých budov zrejme nadnesené, no ďalej uvedené príčiny ukazujú, že šírenie ohňa bolo určite aj tak nesmierne rýchle. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>O príčine.</b> Pernek v roku 1867 ešte nemal dobrovoľný hasičský zbor, ktorý by mohol tak rozsiahlemu rozšíreniu ohňa zabrániť. No aj keby ho mal, sotva by znížil rozsah pohromy, pretože ako píše františkánska kronika, v tú noc doslova „<i>besnil ten najsilnejší vietor</i>“ (<i>furente validissimo vento</i>). Noviny <i>Pražský denník</i> a <i>Moravská orlice</i> dodávajú, že „<i>těsně sestavené domky nepřipouštěly žádné pomoci ani přístupu.</i>“ Bol november, bola zima, fúkal silný vietor, na svadobnej hostine bolo potrebné kúriť, rozjarení svadobčania, nepozornosť, zrejme tu možno hľadať príčinu vzniku požiaru. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>O škodách.</b> Všetky správy o požiari vymenovávajú aj rozsah škôd, ktoré napáchal. Farár Čulen v matrike sobášených uviedol 95 domov a 52 stodôl, františkánska kronika píše o rovnakom počte domov, ale o 55 stodolách, novinové správy informovali rovnako ako pernecký farár alebo o počte 92 domov a 52 stodôl. Ako vidno, práca s historickými prameňmi je komplikovaná. Treba predpokladať, že noviny čerpali z jedného zdroja a možno počítať aj s omylmi, napr. preklepmi a pod. U františkánského kronikára taktiež možno predpokladať sprostredkovanú informáciu. Preto by som sa ako k najdôveryhodnejšiemu opäť prikláňal k perneckému farárovi Čulenovi, ktorý bol očitým svedkom. Stodoly boli plné zozbieranej úrody, slamy a sena. Všetko ľahlo popolom. </div>
<div style="text-align: justify;">
Škody vznikli aj veľkostatku Antona Pálffyho, ktorý popri budovách prišiel aj o 700 (podľa iného zdroja 800) siah bukového dreva (dĺžková miera siaha = asi 1,9 m). V maštaliach a chlievoch zahynulo ľuďom množstvo domácich zvierat. </div>
<div style="text-align: justify;">
Celková materiálna škoda bola odhadovaná približne na sumu 120 000 zlatých. Promptne zareagoval aj samotný panovník František Jozef. Dňa 3. decembra <i>Pešťbudínske vedomosti</i> a 5. decembra aj <i>Obzor</i> priniesli správu, že poslal slúžnovskému úradu v Malackách sumu 2500 zlatých, určenú poškodeným Pernečanom. </div>
<div style="text-align: justify;">
Noviny nadnesene informovali, že „<i>v 10 minutách stála celá obec v plameni</i>“. Zhorených 95 domov však v roku 1867 nebol celý Pernek. Štatistické údaje z predošlého roku (1866) uvádzajú v Perneku 203 domov, teda v skutočnosti vyhorela takmer polovica obytných domov v dedine. </div>
<div style="text-align: justify;">
<b>O obetiach.</b> Rozdielne sú aj údaje o ľudských obetiach. Štefan Čulen i novinové články spomínali 17 mŕtvych. Františkánsky kronikár zapísal údaj až o 19 mŕtvych. Ak však spočítame vo farskej matrike zomrelých zapísané obete tejto tragédie, nájdeme 16 záznamov (5 mužov a 11 žien). V každom prípade ide o vysoký počet. Matrika zomrelých obsahuje aj údaje o príčine smrti. Až u 15 osôb je ako príčina smrti uvedené zadusenie dymom. Len jedna z obetí (Anna Jerigová) bola celá zhorená (<i>ex integra combusta</i>). Toto navodzuje myšlienku, že obete zrejme z uzavretého, svadobčanmi preplneného priestoru nestihli včas ujsť. Popri zomrelých bolo aj niekoľko popálených. Podľa františkánskej kroniky ich počet bol 13, podľa <i>Pražského denníka</i> a <i>Moravskej orlice</i> „<i>pět neb šest jiných tak těžko je popáleno, že se o jejich uzdravení pochybuje</i>“. </div>
<div style="text-align: justify;">
Najstaršou obeťou bola 72-ročná Helena Zaičková, manželka sedliaka Mateja. Najmladším bol Jakub Martinových (6 mesiacov a 13 dní). Žiaľ, detských životov vyhaslo viacej – Mária Martinových (9 rokov), Mária Jeleneková (15 a ¾ roka), Mária Petríková (8 a ½ roka), Ján Zaiček (8 a ¾ mesiaca), Michal Vanek (1 rok). Zvlášť dojímavá je poznámka, že 35-ročná vdova Terézia Martinových „<i>sa udusila spolu so svojimi dvomi deťmi</i>“. Zjavne sa snažila zachrániť svojho vyššie spomínaného syna Jána a dcéru Máriu, pričom dymu podľahli všetci traja. Všetci zosnulí boli v dňoch 14. a 15. novembra pochovaní farárom Štefanom Čulenom na miestnom cintoríne. </div>
<div style="text-align: justify;">
V roku 1866 od augusta do októbra podľahlo 73 Pernečanov epidémii cholery. V zime 1867 prišla za jedinú noc o strechu nad hlavou polovica rodín v Perneku. Napriek týmto nešťastiam sa Pernečania nezlomili a obec sa vždy znova vzchopila. Vďaka silnej vôli a usilovnej pracovitosti. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Zoznam obetí podľa matriky zomrelých</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
1. <b>Martin Petrík</b>, sedliak, rímskokatolík, č. d. 15, 60-ročný, počas požiaru zadusený dymom, pochovaný 14. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
2. <b>Michal Chmela</b>, sedliak, rímskokatolík, č. d. 178, 61-ročný, počas požiaru zadusený dymom, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
3. <b>Anna Bakayová</b>, rodená Petríková, manželka sedliaka Štefana, rímskokatolíčka, č. d. 7, 51-ročná, počas požiaru zadusená dymom, zaopatrená sviatosťami, pochovaná 14. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
4. <b>Agneša Pavlovská</b>, vdova, rímskokatolíčka, č. d. 198, 71-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
5. <b>Mária Durasová</b>, rodená Pavlovská, vdova, rímskokatolíčka, č. d. 198, 46-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
6. <b>Helena Zaičková</b>, manželka sedliaka Mateja, rímskokatolíčka, č. d. 182, 72-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
7. <b>Anna Mikušová</b>, rodená Ozábalová, manželka domkára Juraja, rímskokatolíčka, č. d. 184, 42-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
8. <b>Anna Jerigová</b>, dcéra domkára Gregora, rímskokatolíčka, č. d. 9, 38-ročná, celá zhoretá, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom, táto v ruke držala 120 zlatých v papieroch </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
9. <b>Terézia Martinových</b>, rodená Mikušová, vdova domkárka, rímskokatolíčka, č. d. 13, 35-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom, spolu s dvomi deťmi udusená </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
10. <b>Mária Martinových</b>, dcéra Jána a Terézie, rímskokatolíčka, č. d. 13, 9-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
11. <b>Jakub Martinových</b>, syn Jána a Terézie, rímskokatolík, č. d. 13, 6 mesiacov a 13 dní, udusený, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
12. <b>Mária Jeleneková</b>, dcéra sedliaka Jozefa, rímskokatolíčka, č. d. 12, 15 a ¾-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
13. <b>Barbora Petríková</b>, manželka sedliaka Martina, rímskokatolíčka, č. d. 30, 54-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
14. <b>Mária Petríková</b>, dcéra sedliaka Martina, rímskokatolíčka, č. d. 31, 8 a ½-ročná, zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
15. <b>Ján Zaiček</b>, syn sedliaka Andreja, rímskokatolík, č. d. 182, 8 a ¾-mesačný, udusený dymom, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
16. <b>Michal Vanek</b>, syn želiara Pavla, Borský Svätý Mikuláš č. d. 65, 1-ročný, udusený dymom, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pramene: </div>
<div style="text-align: justify;">
- MV SR, Štátny archív v Bratislave, fond Zbierka cirkevných matrík, <i>Matrika sobášených obce Pernek</i>, matrika č. 1689, rok 1867, s. 48 (353). </div>
<div style="text-align: justify;">
- MV SR, Štátny archív v Bratislave, fond Zbierka cirkevných matrík, <i>Matricula Defunctorum parochiae Pernek ab anno 1865 – 1884</i>, film č. 376, matrika č. 1691, rok 1867, s. 19-21. </div>
<div style="text-align: justify;">
- MV SR, Štátny archív v Bratislave, fond Písomnosti kláštorov v západoslovenskom regióne zo 17. – 19. storočia, Kláštor v Malackách, <i>Historia domus I</i>, s. 235. </div>
<div style="text-align: justify;">
- <i>Nikolsburger Wochenschrift für landwirthschaftliche, gemeinnützige Interessen und Unterhaltung</i>. Achter Jahrgang. Nro. 47, Samstag den 23. November 1867, s. [4]. </div>
<div style="text-align: justify;">
- <i>Pražský denník</i>, roč. druhý, č. 322, ve čtvrtek, dne 21. listopadu 1867, s. [4]. </div>
<div style="text-align: justify;">
- <i>Moravská orlice</i>, V. roč., č. 271, v neděli 24. listopadu 1867, s. [4]. </div>
<div style="text-align: justify;">
- <i>Pešťbudínske vedomosti</i>, roč. VII, č. 97, utorok 3. decembra 1867, s. [3]. </div>
<div style="text-align: justify;">
- <i>Obzor. Noviny pre hospodárstwo, remeslo a domáci žiwot</i>, roč. V, č. 34, dňa 5 decembra 1867, s. 271. </div>
<div style="text-align: justify;">
- <i>Obzor. Noviny pre hospodárstwo, remeslo a domáci žiwot</i>, roč. V, č. 33, dňa 25 novembra 1867, s. 263. </div>
<div style="text-align: justify;">
- <i>Statistische Nachweisungen über das Pressburger Comitat</i>. Hrsg. Pressburger Districts-Handels- und Gewerbe-Kammer. Pressburg: Alois Schreiber, 1866, s. 95.</div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-83140535903226563732018-07-25T13:38:00.000+02:002018-07-25T13:38:37.634+02:00ARCHÍV<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><span style="font-size: large;"><b>PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 </b></span></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><b>16</b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník <i>Osveta</i>, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom <i>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku</i> s autorskou poznámkou „<i>Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.</i>“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.</b></div>
<div style="text-align: center;">
(Pokračovanie.)</div>
<div style="text-align: justify;">
Officierov sme internovali, ukoristených poslali do Prahy, ako „prvú válečnú korisť oddelenia nadpor. Ripku“.</div>
<div style="text-align: justify;">
S času na čas, po prípade, kde bolo treba, vychádzali sme držať ďalšie schôdzky a vysvetlovať ľudom nové poriadky. U bývalej maďarskej vlády nezvyknutí na to, prichádzali i oni sami v celých húfoch na komisariát s ponosami a prosbami, dakedy i s takými, že by boly bývaly do Humoristických Listov! Novým poriadkom, demokratickému zariadeniu sa všetci nekonečne tešili, no nie vždy a nie každý pochopoval to správne. Pre to bolo treba v niektorých osadách i prísnejšie zakročiť.</div>
<div style="text-align: justify;">
Na ďalšie obsadenie druhých čiastok Slovenska utvorila sa Garda Slovenskej Slobody, do ktorej mali sa dobrovolne hlásiť. Zase sme držiavali agitačné schôdzky; hlásili sa z každej obce viac-menej; zvlášte sa vyznačila obec Malé-Lévárky, odkiaľ sa ich prihlásilo 50. Celý pluk tejto Gardy vyznačil sa na Východnom Slovensku.</div>
<div style="text-align: justify;">
Na obsadenie Prešporka prišlo potom v deň 1. januára. Okolo vianoc prišli z talianskeho bojišťa naši bratia, slávni a hrdinskí legionári, ktorých úlohou bolo dobiť a obsadiť Prešporok. Obsadenie bolo dohovorené na 4. jan., stalo sa však 3 dňami prv. Dnu v meste vypuknul totiž boľševizmus, tlupy napadly magacíny a ích vyrabovalý, policajtov pohádzalý i do Dunaja, úradníkov shodily, a všetko obsadili tamejší nemeckomaďarskí robotníci. Na základe týchto nepokojov, pre ktoré chodili k nám mnohí ľudia s prosbami a otázkami, kedy už raz obsadíme Prešporok, pristúpilo sa k vojenským operáciám. Mužstvo nášho pluku bolo také šťastné, že mohlo pri tomto spoluúčinkovať so slávnymi legionármi. Vojenská zpráva o obsadení Prešporka, tak, ako bola svojho času uverejnená, o účinkovaní mužstva nášho pluku, zneje nasledovne: Po viac týždňovom pokoji zahájený bol postup na Prešporok výzvedným útokom na Devinskou-Novou-Ves dňa 30. dec. r. 1918. pri ktorom sa mimo 20 legionárov od 33. Čs. pluku súčastnilo sa oddelenie pozostávajúce z 20 mužov s dvoma kulomety 1. Moravského praporu pod velením poručíka Ripky. Toto oddelenie vyrazilo o 8. hod. večer z Devinskeho-Jazera na Novou-Ves, ktorá bola maďarmi pevno obsadená. Maďari veľmi silno odstrelovali zo strojových pušiek a del. Ba až od Prešporka prijel pancierový vlak, ktorý bol tiež zahnaný. Boj trval do pol noci. Dňa 31. dec. o 8-ej hodine ráno započal sa vlastný útok.</div>
<div style="text-align: justify;">
50 mužov zo stotiny poručíka Grossa 1. moravského praporu pod vedením kadéta Šmida a oddeľenie strojných pušiek priblížilo sa na 600 krokov k maďarským poziciám. V prutkom ohni a za stálych explosií granátov a šrapnelov postupovali naší chlapci v pred.</div>
<div style="text-align: right;">
(Dokončenie nasl.)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Osveta</i>, roč. I, č. 19, Malacky, dňa 17. mája 1919, s. 2.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-44493287919652381992018-07-13T18:00:00.000+02:002018-07-13T18:00:06.760+02:00PODUJATIA<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ</span></b></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Stretnutia s históriou</i> pokračujú aj v lete. Mestské centrum kultúry Malacky – Múzeum Michala Tillnera pripravilo pre milovníkov histórie aj počas letných prázdnin podujatia, ktorými ich isto poteší. Jedným z nich je prednáška o genealógii.<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
V súčasnosti je stále populárne venovať sa rodinným dejinám a zostavovať si rodokmene. Štúdium matrík je zjednodušené prístupnosťou na internete. No podmienky sa z času na čas menia, bádatelia narážajú na rozličné komplikácie, často nevedia pokračovať v bádaní, či ako a kde hľadať informácie. Alebo tí, ktorí ešte len plánujú pustiť sa do bádania, nevedia, aké by mali urobiť prvé kroky. Všetky tieto úskalia genealogického bádania sa pokúsime odstrániť počas <i>Stretnutia s históriou</i> pod názvom <i>Ako si zostaviť rodokmeň</i>. </div>
<div style="text-align: justify;">
Základy genealógie a skúmania rodinnej histórie predstaví skúsený genealóg, a spoluautor knihy <i>Ako si zostaviť rodokmeň</i> Juraj Snopek. Kniha bude počas prednášky k dispozícii prípadným záujemcom o jej kúpu.</div>
<div style="text-align: justify;">
Prednáška s besedou sa uskutoční v utorok 24. júla 2018 o 19.00 h na nádvorí pálffyovského kaštieľa v Malackách a vstup na ňu je voľný.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJZib3dCupqQMTODNg90vMR-FvFlWfeEkXlab8arLEfRVr2y21YlGPkOgokwgviHCXBmsPNObYtGtbOmuYwann5eZfJHHKCmhc8QaImVtzrbeRrB8nJEIi4NBo8wmwnRecmASDXApRAW8/s1600/Ako+si+zostavi%25C5%25A5+rodokme%25C5%2588.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1132" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJZib3dCupqQMTODNg90vMR-FvFlWfeEkXlab8arLEfRVr2y21YlGPkOgokwgviHCXBmsPNObYtGtbOmuYwann5eZfJHHKCmhc8QaImVtzrbeRrB8nJEIi4NBo8wmwnRecmASDXApRAW8/s320/Ako+si+zostavi%25C5%25A5+rodokme%25C5%2588.jpg" width="226" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0901 01 Malacky, Slovensko48.4363404 17.0182641000000148.3520709 16.856902600000009 48.5206099 17.179625600000012tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-42259428324798851352018-07-09T14:16:00.001+02:002018-07-09T14:16:32.343+02:00ARCHÍV<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 </span></b></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">15</span></b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník <i>Osveta</i>, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom <i>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku</i> s autorskou poznámkou „<i>Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.</i>“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.</b></div>
<div style="text-align: center;">
(Pokračovanie).</div>
<div style="text-align: justify;">
V okolí Malaciek boly by nás jednoducho obklúčili s troch strán. Boly to nemilé hodinky! K vôli všetkému opatreniu vyslali sme do Sv.-Ján posádku 10 mužov a jednu stroj. pušku, ktoré oddelenie malo byť naším zadným vojom, a malo kryť a zabezpečiť náš prípadný ústup. Na šťastie k tomu nedošlo! Naše posily maďarov zastavily, pod Senicou náležite nabily, zahnaly nazad až na Trnavu, a i tú samu o pár dní znovu obsadily. I v Senici, i v Trnave internovali hodný počet židov, maďarónov, ktorí naších vojakov zradili a tak zapríčinili oné údalosti.</div>
<div style="text-align: justify;">
Nasledujúce dni pokračovalo sa v organizačných prácach. Po dedinách sriaďovaly sa Národné Rady a Gardy, ktoré dbaly na poriadok a bezpečnosť ako i viedly na miesto starých úradníkov obecné záležitosti. Zo škôl vyhodená bola všade maďarčina a zavedená čistá slovenčina; maďarskí agitátori postavení boli pod dozor.</div>
<div style="text-align: justify;">
Veľkou posilou nám boli naší českí železničiari, úradníci, ktorí poprichádzali z ďalekých krajov Čiech a Moravy, a prevzali všade železn. stanice, telegrafy a telefóny, Týmto spôsobom stala sa tam zbytočná naša stráž, lebo od teraz prevzali všetko oni do svojich rúk. Českí železničiari vôbec zasluhujú tú najväčšiu pochvalu a uznanie za svoju obetivosť, ktorú preukázali menovite v Bratislave – Prešporku ako aj po iných železn. centrumoch vtedy, keď maďarskí železničiari vypovedali službu, mysliac že svojími štrajkami znemožnia dopravu a premávku na Slovensku a tak zapríčinia zmätok a nepokoje.</div>
<div style="text-align: justify;">
I politické úrady sa daly pomaly do poriadku. Veľmi mnohí notári a slúžnovci pred hnevom rozbúreneho ľudu utiekli preč, ich miesta bolo treba zaplniť. Po obciach konali mnohé notárske práce z prvu naši četníci, kým sa úrad zase obsadil. Do Malaciek prišiel za slúžneho-komisára Dr. Maděrič, ktorý svojou všestrannou prácou a bezžistnou ochotou za slovenský ľud uviedol čoskoro poriadok a riadnu správu, a ktorý až po dnes spravuje okres často aj pri ťažkých pomeroch a neuvedomelosti ľudu. Vymetať izby po toľkých nespravedlivostiach maďarských úradov nemôže byť príjemná práca! Tým väčšia mu patrí vďaka a pochvala!</div>
<div style="text-align: justify;">
Vo vojanských veciach panoval všeobecne pokoj. Kedy-tedy boly prestrelky. ba viackrať strielali z poza druhej strany Moravy od Marchegu rakušania aj šrapnelmi. Ztraty sme nemali žiadnej. 20. sept. prišiel do Malaciek stotník Stuchlík, ktorý prevzal veliteľstvo nad celou posádkou. V tie isté dni prišla aj prvá batteria delostrelectva, ktorá neskôr odišla na Trnavu. Aj zvláštnu vojanskú korisť sme mali. Nad Zohorom zostrelili sme jedon aeroplán, boli v ňom dvaja nemeckí officieri z Rakús, že vraj – tak nám rozprávali – chceli si urobiť malý výlet.</div>
<div style="text-align: right;">
(Dokončenie nasl.)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Osveta</i>, roč. I, č. 18, Malacky, dňa 10. mája 1919, s. 2.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-81910105348878285942018-06-28T17:00:00.000+02:002018-06-28T17:00:07.223+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">HRAD PAJŠTÚN</span></b> </span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
5. časť </div>
<div style="text-align: center;">
Jaroslav Nešpor </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Hrad Pajštún a Napoleon Bonaparte</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
Začiatkom apríla roku 1809 Rakúsko vstúpilo do koalície s Anglickom a vyhlásilo Francúzsku vojnu. Napoleon bol na túto situáciu lepšie pripravený. Jeho vojská už 13. mája obsadili Viedeň a postupovali na východ. Útokom maršala Davouta na opevnené predmostie na pravom brehu Dunaja sa 1. júna začala urputná, mesiac trvajúca bitka o Bratislavu, sprevádzaná opakovaným bombardovaním mesta delostreleckými granátmi. Cisárov záujem o Bratislavu podľa všetkého bol iba zastieracím manévrom na odlákanie pozornosti Rakúšanov od miesta hlavného úderu.<a name='more'></a> Kľúčová bitka, v ktorej Napoleon rozhodol vojnu vo svoj prospech, sa odohrala 4. – 6. júla na Moravskom poli pri Deutsch-Wagrame, sotva 40 km od Stupavy. Po podpísaní prímeria Bratislavu a okolie 14. júla v smere od rakúskeho Schlosshofu obsadili francúzsko-saské jednotky. Okupácia sa skončila v novembri, viac ako mesiac po uzavretí konečnej mierovej zmluvy.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn1">[1]</a> Po odchode cudzích vojsk boli hrady Devín a Pajštún čiastočne zdemolované. V dobovej kronike obce Devín sa zničenie tamojšieho hradu pripisuje svojvôli francúzskeho vojska, pretože vojenský význam Devína ako pevnosti bol už zanedbateľný. V prípade Pajštúna sa zas uvažuje o strieľaní do múrov hradu z pomsty za smrť jedného saského dôstojníka, ktorý padol v bitke s uhorskými husármi v blízkosti Stupavy alebo o pokusných odstreloch. Historik Anton Hrnko vyslovil zas hypotézu o premyslenom zničení zďaleka viditeľných symbolov moci, čo malo mať psychologický efekt na porazeného nepriateľa.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn2">[2]</a> Zaujímavá sa vidí aj Napoleonova korešpondencia, najmä list z 5. septembra 1809, v ktorom cisár nariadil generálovi Reynierovi, aby pred Bratislavou vyhľadal terén vhodný na prípadné neskoršie bojisko pre 150-tisícovú armádu. Tento priestor, využívajúci danosti krajiny, sa mal podľa inštrukcií opierať o Dunaj a o Karpaty. Napoleon v rozkaze požadoval vykonať aj potrebné úpravy v teréne, prihliadajúc na načrtnuté taktické varianty s možnosťou prekvapivých výpadov. V tejto súvislosti jeho generáli istotne museli vziať do úvahy polohu hradov Devín a Pajštún s ich jedinečnými výhľadmi. Tie z hradov robili strategicky významné pozorovateľne protivníka. Možno práve to bola príčina ich skazy.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn3">[3]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Po odchode francúzsko-saských vojsk hrad Pajštún už neobnovili. Pálfiovci mali iné starosti. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCwJS6iAlsE66juMgcqVhHJCQWAV9Fu4v9jaM8rvgzdCvuG5f7kogvTuuppppjR753f-kpDnf9PvGIKC4fHVOzoSKFHDnVhHSWLpOL_G1q8sI69KDkiiFXNZULdh2Q5RGFU9vXaJGjwQQ/s1600/ERB+K%25C3%2581ROLYIOVCOV.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1417" data-original-width="1217" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCwJS6iAlsE66juMgcqVhHJCQWAV9Fu4v9jaM8rvgzdCvuG5f7kogvTuuppppjR753f-kpDnf9PvGIKC4fHVOzoSKFHDnVhHSWLpOL_G1q8sI69KDkiiFXNZULdh2Q5RGFU9vXaJGjwQQ/s320/ERB+K%25C3%2581ROLYIOVCOV.jpg" width="274" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Stupavskí Pálfi-Daunovci a Károlyiovci</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
Porážka habsburskej monarchie vo vojne s Napoleonom v roku 1809 mala pre krajinu katastrofálne následky. Rakúsko stratilo takmer tretinu územia, radikálne muselo znížiť stav armády a Francúzsku zaplatiť vojnovú náhradu vo výške 85 miliónov frankov. Vyčerpané hospodárstvo sa zrútilo. V roku 1811 bol vyhlásený štátny bankrot. Ten zasiahol i zadlžených stupavských Pálfiovcov. Ešte v roku 1844 mali u viedenského obchodného domu I. H. Stametz a spol. debet 641 000 zlatých.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn4">[4]</a> Navyše, Ferdinand III. Leopold Pálfi, jediný syn Leopolda IV. Pálfiho, ktorý po otcovej smrti 24. februára 1825 prevzal správu rodových majetkov, po zrušení poddanstva v roku 1848 musel zvládať náročnú úlohu premeny stupavského panstva na veľkostatok spravovaný podľa zásad kapitalistického hospodárenia. </div>
<div style="text-align: justify;">
V roku 1851 salzburským prepoštom a pasovským kanonikom Jozefom Daunom vymrel po meči pôvodne nemecký rod Daunovcov. Ferdinand III. Leopold Pálfi sa prostredníctvom svojej starej matky Márie Terézie Daunovej, manželky Leopolda III. Pálfiho, stal dedičom ich titulov, časti majetku a zvereneckého finančného fondu. S tým bola ale spojená povinnosť prijať priezvisko vymretého rodu. Cisár František Jozef I. listinou z 11. marca 1853 dedičovi priznal právo používať zdvojené rodové meno Pálfi-Daun, s predikátom z Erdődu, i spojený erb Pálfiovcov a Daunovcov.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn5">[5]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Rozšírenie zvernice do rozsiahlych lesov, ktoré tvorili najväčšie bohatstvo stupavského veľkostatku, ani dedičstvo po Daunovcoch, nestačili na pokrytie všetkých dlhov Pálfiovcov. V roku 1868 sa cisársky a kráľovský komorník, skutočný tajný radca Ferdinand III. Leopold Pálfi-Daun, gróf z Erdődu, knieža z Teana, španielsky grand 1. triedy a markíz z Rivoli<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn6">[6]</a> rozhodol k radikálnemu kroku. Po dohode s deťmi stupavský veľkostatok s kaštieľom v Stupave a zrúcaninou hradu Pajštún sčasti predal a sčasti vymenil grófovi Alojzovi Károlyimu<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn7">[7]</a> za menší majetok v dnešnom Maďarsku. Z peňazí, ktoré získal, vyplatil dlhy a časť použil na úpravu kaštieľa v rakúskom Stübingu neďaleko Grazu, kde sa s rodinou presťahoval.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn8">[8]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEz1ThI_Dbn5FyIppFjHF44BVgIC0xjfemwSDxUFMMIyIGXwxXtMG3H64cwaZrj89Q3CKS8KCPRYmZzh-5AgJewOMd5-7LLXfzQpRgwUgk4ykkR1KLxnUlmuNdoCcz1RWbQWQ2vbzRXuM/s1600/K%25C3%2581ROLYI%252C+ALOJZ++1825+-+1889.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1515" data-original-width="1026" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEz1ThI_Dbn5FyIppFjHF44BVgIC0xjfemwSDxUFMMIyIGXwxXtMG3H64cwaZrj89Q3CKS8KCPRYmZzh-5AgJewOMd5-7LLXfzQpRgwUgk4ykkR1KLxnUlmuNdoCcz1RWbQWQ2vbzRXuM/s320/K%25C3%2581ROLYI%252C+ALOJZ++1825+-+1889.jpg" width="216" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Grófovi Alojzovi Károlyimu, ktorý pôsobil v diplomatických službách Habsburskej monarchie, Stupava vyhovovala najmä pre dostupnosť Viedne. Krátko po nadobudnutí majetku dal stupavský kaštieľ prestavať v romantickom štýle, interiér vyzdobiť freskami, olejomaľbami a rytinami s poľovníckymi námetmi a zariadiť honosným nábytkom. Prikázal aj rozšíriť zvernicu na plochu 6300 hektárov s obvodom 36 km.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn9">[9]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Po náhlej smrti Alojza Károlyiho<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn10">[10]</a> majetky po ňom zdedil jediný syn Ľudovít II. Károlyi, ktorý sa neskôr so svojou rodinou v Stupave usadil natrvalo. Ako absolvent Lesníckej univerzity venoval veľké úsilie pozdvihnutiu poľovného hospodárstva. Jeho revíry mali medzinárodnú povesť.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn11">[11]</a> Tento posledný súkromný majiteľ Pajštúna dal v 90. rokoch 19. storočia oplotiť skalnaté okolie hradnej ruiny a do tejto aklimatizačnej zvernice umiestnil asi 60 muflónov. Po niekoľkých rokoch muflóny vypustili do voľnej prírody ako nový druh poľovnej zveri v Malých Karpatoch.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn12">[12]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgABmsp9oaNpbaG7ZOKxa3lZ1PJ46p_4dbXEQEsyGgCwiP3GJGBM-evxPfwymoMMCBXWRfzkWfTrDNzRfc43boy4KqArOT6rUthuqfcgM4zwNTxJifcm70pCF3N1D47tLjADM10LXjxvzw/s1600/K%25C3%2581ROLYI%252C+%25C4%25BDUDOV%25C3%258DT+II.+1872+-+1965.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1417" data-original-width="943" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgABmsp9oaNpbaG7ZOKxa3lZ1PJ46p_4dbXEQEsyGgCwiP3GJGBM-evxPfwymoMMCBXWRfzkWfTrDNzRfc43boy4KqArOT6rUthuqfcgM4zwNTxJifcm70pCF3N1D47tLjADM10LXjxvzw/s320/K%25C3%2581ROLYI%252C+%25C4%25BDUDOV%25C3%258DT+II.+1872+-+1965.jpg" width="212" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
V prvých dňoch apríla 1945, tesne pred príchodom frontu druhej svetovej vojny, Ľudovít II. Károlyi s rodinou Stupavu opustil. Po strastiplnej až dobrodružnej ceste cez Moravu, Čechy a Bavorsko sa dostali do Horného Rakúska, kde spolu s manželkou Hannou Séčéniovou v roku 1950 našli svoj náhradný domov v Altmünsteri.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn13">[13]</a> Majetok Károlyiovcov bol po ich odchode štátom skonfiškovaný. Po prechode frontu vyplienený stupavský kaštieľ v roku 1947 vyhorel. V druhej polovici 50. rokov 20. storočia dali štátne orgány objekt zrekonštruovať a prispôsobiť pre potreby domova dôchodcov. Tomuto účelu slúži dodnes.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn14">[14]</a> </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Odkrývanie tajomstiev hradnej zrúcaniny</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
Múry hradu Pajštún sa po napoleonských vojnách stali zdrojom stavebného materiálu na budovanie domov v okolitých obciach.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn15">[15]</a> V stručnom opise Pajštúna, publikovanom v roku 1829 archivárom Pálfiovcov J. Albrechtom, sa ešte spomínajú obvodové múry hradu, silné bašty, nádvorie s cisternou, ale i zrútením hroziace pozostatky dvojposchodovej hlavnej budovy.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn16">[16]</a> Ako dokladajú viaceré dobové vyobrazenia Pajštúna, pred polovicou 19. storočia si hrad ešte zachovával charakter zväčša kompaktnej ruiny.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn17">[17]</a> V roku 1845 národno-kultúrny pracovník Pavol Mazúr, jeden zo zakladateľov spolku Tatrín, ktorý pracoval ako inžinier na stupavskom panstve Pálfiovcov, s využitím starších predlôh vyhotovil pôdorys hradu a doplnil ho popisom jednotlivých priestorov podľa spomienok 76-ročného Gašpara Martanoviča, syna a vnuka bývalých hradných vrátnikov. Vďaka tomuto plánu poznáme dispozíciu Pajštúna pred jeho zničením.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn18">[18]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW8_wfEVqY9cJRnTMDbDk0vVh1ZlHsKcQx6jBjVYlP5efUXhUDpIAN8fhSeCekVqH-ohKzsdL484cQuwy-epCTJCgNsAWO7G9ZkE1pVW4GG1R6ps3nMubyFlfZHrwDGJyPG9YyUmm-Ddo/s1600/P%25C3%2594DORYS+P.+MAZ%25C3%259ARA+S+TEXTOM.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1366" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW8_wfEVqY9cJRnTMDbDk0vVh1ZlHsKcQx6jBjVYlP5efUXhUDpIAN8fhSeCekVqH-ohKzsdL484cQuwy-epCTJCgNsAWO7G9ZkE1pVW4GG1R6ps3nMubyFlfZHrwDGJyPG9YyUmm-Ddo/s320/P%25C3%2594DORYS+P.+MAZ%25C3%259ARA+S+TEXTOM.jpg" width="273" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Zrúcanina upútala aj pozornosť kustóda Mestského múzea v Bratislave a externého spolupracovníka Uhorskej dočasnej pamiatkovej komisie Jozefa Könyökiho. Ten hrad v roku 1880 preskúmal v spolupráci s Jozefom Sýkorom, hlavným inžinierom stupavského veľkostatku. Könyöki vo svojom elaboráte prekreslil Mazúrov pôdorys Pajštúna a vyhotovil vlastný aktualizovaný a komentovaný nákres.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn19">[19]</a> Prvý moderný výskum hradu vykonala až v roku 1933 historička umenia, architektka Dobroslava Menclová.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn20">[20]</a> Na jej prácu nadviazal pred rokom 2009 architektonicko-historický prieskum zrúcaniny Martina Bónu a Michala Šimkovica, ktorí v ruine identifikovali murivá prislúchajúce jednotlivým stavebným etapám. To umožnilo nakresliť pôdorys Pajštúna s vývojovou analýzou.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn21">[21]</a> M. Šimkovic zameral a nakreslil aj situáciu predsunutého refúgia v západnom predpolí hradu.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn22">[22]</a> Napriek tomu mnohé otázky zostávajú naďalej otvorené. Odpoveď na ne môžeme očakávať až od archeologického výskumu niekedy v budúcnosti. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Názov hradu</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
Zďaleka viditeľná zrúcanina hradu nad dedinou Borinka, so štandardizovaným názvom Pajštún<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn23">[23]</a>, je v literatúre známa pod viacerými menami. Polyhistor Matej Bel v prvej polovici 18. storočia i geograf Ján Lipský na začiatku 19. storočia, zaznamenali jeho domáce slovenské pomenovanie Stupawsky Zámek<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn24">[24]</a>, ktoré poukazuje na príslušnosť hradu do stupavského chotára. V maďarskom jazyku má Pajštún názov Borostyánkő. Toto pomenovanie sa zvykne vysvetľovať ako hrad stojaci pri Jantárovej ceste spájajúcej od praveku Pobaltie, bohaté na túto treťohornú živicu, s oblasťou Stredomoria.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn25">[25]</a> Lenže stredoveké pramene z čias, keď mohol byť utvorený maďarský názov hradu, spomínajú diaľkovú cestu vedúcu cez Stupavu na sever ako Veľkú cestu (<i>magna via</i> alebo <i>maxima via</i><a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn26">[26]</a>), prípadne Starú cestu (<i>antiqua via</i><a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn27">[27]</a>), či podľa smeru aj Českú cestu (<i>Chechuty</i><a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn28">[28]</a>). Meno Jantárová cesta dostala severojužná komunikácia od historikov až v novoveku.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn29">[29]</a> Vtedy sa maďarský názov hradu už dávno bežne používal. Borostyánkő síce v maďarčine znamená jantár, ale slovný základ borostyán je aj synonymom slova repkény a teda označuje rastlinu Hedera helix Linné – brečtan popínavý. Ten dodnes hojne rastie v skalných partiách pajštúnskeho hradného vrchu.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn30">[30]</a> Keďže koncovka -kő v názve označuje kameň, Borostyánkő zrejme nebude nič iné ako brečtanom obrastená skala, na ktorej postavili hrad. Napokon, takto motiváciu maďarského názvu hradu vysvetlil už Matej Bel<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn31">[31]</a> a viacnásobný výskyt pomenovania v rôznych častiach krajiny<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn32">[32]</a> tiež podporuje takýto výklad. </div>
<div style="text-align: justify;">
Pre nás je ale zaujímavý predovšetkým paralelný nemecký názov, v historických dokladoch Pelistan, Pallenstein, Ballestein, Ballenstein, Paulestein, Paullenstein, ktorý sa v tvare Pelystan prvý raz objavuje v listine kráľa Karola Róberta v roku 1314 ako meno feuda rakúskeho šľachtica Otta z Tallesbrunnu.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn33">[33]</a> Aj v tomto prípade je zaujímavá koncovka -stein, ktorá naznačuje, že motívom pomenovania majetku, hradu i podhradskej dediny bola prioritne v krajine dominantná skala.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn34">[34]</a> Matej Bel sa nazdáva, že pre vznik názvu Ballenstein bol podstatný okrúhly tvar skaly (prenesene z der Ball – pozn. JN), na ktorej je postavený hrad.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn35">[35]</a> Rudolf Krajčovič zase poukazuje na sloveso beilen s významom sekať, osekávať a predpokladá, že nemecké meno môže označovať hrad na strmom akoby osekanom brale.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn36">[36]</a> Historické varianty poukazujú na to, že základný tvar nemeckého názvu bol Pailenstein, v starom obecnom význame označujúci skalu s dobrým výhľadom,<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn37">[37]</a> odkiaľ bolo možné pozorovať krajinu, sledovať dianie na okolí, strážiť priľahlú oblasť. Historik Vincent Sedlák dokonca predpokladá, že môže ísť o obsahový preklad staroslovanského osadného názvu Stǫpava v čase, keď bol ešte známy takýto jeho pôvodný význam.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn38">[38]</a> Z nemeckého názvu Pailenstein sa potom počas stáročí v slovensko-chorvátskom jazykovom prostredí vyvinul domáci hovorový, dnes už normalizovaný tvar Pajštún.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn39">[39]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Tu by sme náš exkurz do toponomastiky mohli ukončiť, lenže v roku 1923 vyšla kniha historika Václava Chaloupeckého s názvom Staré Slovensko a spektrum názvov hradu sa rozšírilo o ďalšiu možnosť. Autor poukázal na listinu kráľa Ladislava IV. z roku 1273, v ktorej sa spomína <i>castrum Borynka</i>.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn40">[40]</a> To by podľa mienky profesora Chaloupeckého mohlo byť pôvodné slovanské meno hradu Pajštún či pomenovanie vrchu, na ktorom hrad postavili.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn41">[41]</a> Lingvista Ján Stanislav neskôr, v prvom zväzku svojej práce <i>Slovenský juh v stredoveku</i>, pripustil Chaloupeckého výklad, hoci v druhom zväzku poznamenal, že nevie určiť, či sa doklad z roku 1273 vzťahuje na okolie Bratislavy.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn42">[42]</a> Táto opatrnosť mala opodstatnenie. V roku 1957 historik Branislav Varsik preukázal, že hrad Borynka z listiny v roku 1273 by mohol byť aj pôvodný hrad Borostyánkő v Železnej stolici (dnešný hrad Bernstein v Rakúskej spolkovej krajine Burgenland).<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn43">[43]</a> O štyri roky neskôr bol publikovaný regest listiny z roku 1274, v ktorej sa hrad Borynka, doložený v listine z predchádzajúceho roku, uvádza v tvare Baranka, čo editori stotožnili s neskoršou Suchou Barankou v Maramarošskej stolici a profesor Varsik tento výklad akceptoval.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn44">[44]</a> Napokon v roku 1966 maďarský mediavelista György Györffy hrad Borynku zidentifikoval so Suchou Broňkou v Berežskej stolici<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn45">[45]</a>, susediacej s Maramarošskou stolicou, ktorá sa dnes nachádza na Ukrajine. V prospech Záhoria rozhodli o uvedenom názve politici. V <i>Úradnom vestníku</i>, č. 55 z 26. júna 1948 bola publikovaná Vyhláška č. A-311/16-II/3-1948 povereníka vnútra Daniela Okáliho, ktorou sa na Slovensku zmenilo množstvo úradných názvov miest, obcí a osád, ale nie hradov alebo iných geografických lokalít. Medzi nimi, na s. 1276, bola obec Pajštún premenovaná na Borinku.<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn46">[46]</a> Hradu zostalo jeho poctivé historické meno. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
----------</div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref1">[1]</a> DANGL, V.: Bitky a bojiská. XX. Vojská Suvorova, Napoleona a Kutuzova na Slovensku. In: <i>Krásy Slovenska</i>, 56, 1979, č. 9, s. 405; HRADSKÝ, J.: <i>Napoleon a Bratislava 1805, 1809</i>. Bratislava, 2005, s. 66, 67, 80, 87 – 90, 93, 94, 103, 104, 109; ŠPIRKO, D. – LUPTÁK, M.: Obrana bratislavského predmostia vo francúzsko-rakúskej vojne roku 1809. In: <i>Vojenská história</i>, 6, 2002, č. 1, s. 4, 5, 7, 15, 16, 21, 22; MRVA, I. – HRNKO, A.: Dejiny obce. In: HRNKO, A. a kol.: <i>Mesto Stupava v minulosti a dnes</i>. Bratislava, 2011, s. 194, 195; VYČISLÍK, A.: Napoleonské vojny a Bratislava. In: <i>Bratislava. Spisy Mestského múzea</i>, 4, 1969, s. 224, 227, 229, 232, 236, 241, 242, 243, 247. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref2">[2]</a> BÓNA, M.: Stavebný vývoj hradu. In: MRVA, I. – BÓNA, M. – ŠIMKOVIC, M.: <i>Hrad Pajštún</i>. Bratislava, 2014, s. 207; ČÍK, X. S.: <i>Dejiny Mariatálu</i>. Marianka, 1942, s. 70; DANGL, cit 1, s. 405; HRADSKÝ, cit. 1, s. 116; HRNKO, A.: <i>Devín, božská perla Slovenska</i>. Bratislava, 2009, s. 102 – 103; JANOVSKÁ, J.: Napoleonský víchor nad Slovenskom. In: <i>Historická revue</i>, 1, 1990, č. 1, s. 12; K<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>NY<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">öKI,</span> J.: Pozsonyborostyánkő vár. In: VÁLINÉ POGÁNY, J: <i>Az örekség hagyományozása. Könyöki József műemlékfelméresei 1869 – 1890</i>. Budapest, 2000, s. 256; MENCLOVÁ, D.: Stavební vývoj hradu Děvína. In: <i>Bratislava – časopis Učené společnosti Šafaříkovy</i>, 11, 1937, s. 46; MRVA – HRNKO, cit. 1, s. 196; MRVA, I.: História hradu. In: MRVA, I. – BÓNA, M. – ŠIMKOVIC, M.: <i>Hrad Pajštún</i>. Bratislava, 2014, s. 91; MRVA, I.: Pajštúnsky hrad. In: <i>Stupava. História – pamiatky – osobnosti – príroda</i> (ďalej <i>Stupava HPOP</i>), 6, 2010 – 2011, s. 31; ŠPIRKO – LUPTÁK, cit. 1, s. 23. </div>
</span><span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref3">[3]</a> HRADSKÝ, cit. 1, s. 108, 116; HRNKO: <i>Devín, božská perla</i>, cit. 2, s. 102 – 103; VYČISLÍK, cit. 1, s. 246 – 247. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref4">[4]</a> MRVA – HRNKO, cit. 1, s. 227; SEDLÁK, F. – ŽUDEL, J. – PALKO, F.: <i>Štátny slovenský ústredný archív v Bratislave. Sprievodca po archívnych fondoch I. Oddelenie feudalizmu</i>. Bratislava, 1964, s. 126. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref5">[5]</a> Erbová listina pre Ferdinanda Leopolda Pálfiho. Dostupné na internete <<a href="http://www.europeana.eu/portal/record/08551/AF12A43C26254EF85725111A579D964A34E87C8E.html">http://www.europeana.eu/portal/record/08551/AF12A43C26254EF85725111A579D964A34E87C8E.html</a>>; JEDLICSKA, P.: <i>Eredeti részletek gróf Pálffy-család okmánytárához (1401 – 1653) s gróf Pálffyak életrajzi vázlatai</i>. Budapest, 1910, s. 622. Dostupné na internete <<a href="http://digitalia.lib.pte.hu/?p=2235">http://digitalia.lib.pte.hu/?p=2235</a>>; MRVA: História hradu, cit. 2, s. 91; SEDLÁK – ŽUDEL – PALKO, cit. 4, s. 125 – 126. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref6">[6]</a> Zdedené tituly kniežaťa, španielskeho granda a markíza, hoci ich používal, boli Ferdinandovi Leopoldovi Pálfi-Daunovi oficiálne priznané až v roku 1875. Pozri Genealogickú tabuľku Pálfiovcov 3, dostupnú na internete <<a href="http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy3.html">http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy3.html</a>>, aktualizované 24. apríla 2009; HUPKO, D. – JANÁČKOVÁ, I. – TIHÁNYI, J.: <i>Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň</i>. Komárno, 2011, s. 14; JEDLICSKA, cit. 5, s. 622; SEDLÁK – ŽUDEL – PALKO, cit. 4, s. 126. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref7">[7]</a> Károlyiovci sú jednou z vetiev, ktoré sa vyčlenili zo starého rodu Kaplyononovcov, pobývajúcich v Zátisí. Usadili sa v Carei, pôvodne osade, ktorej meno poukazuje v okolí na možný hojný výskyt dravých vtákov, krahulcov, po maďarsky karul. Dnes je to mestečko v severozápadnom Rumunsku, v blízkosti hranice z Maďarskom. Predikát de Karul, ako prvý použil Andrejov syn Šimon III. (1322 – 1349) a jeho potomkovia prídomok pretvorili na rodové priezvisko. K významným členom rodu patril Alexander I. Károlyi (1669 – 1743), vrchný veliteľ povstaleckých vojsk Františka II. Rákociho, ktorý napriek nesúhlasu vodcu povstania z poverenia sedmohradských stavov vyjednal a 1. mája 1711 v Satu Mare podpísal s Jánom Pálfim, zastupujúcim cisársku stranu, mierovú zmluvu ukončujúcu odboj. Za tento postoj bol Alexander 5. apríla 1712 povýšený do grófskeho stavu. Gróf Alojz I. Károlyi bol Alexandrov priamy potomok v piatej generácii. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref8">[8]</a> JEDLICSKA, cit. 5, s. 622; MRVA – HRNKO, cit. 1, s. 227 – 229; MRVA: História hradu, cit. 2, s. 91; SZABÓ, I.: <i>Tisícročná história rodu grófov Károlyi de Nagykároly</i>. Bratislava, 2012, s. 156. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref9">[9]</a> MRVA – HRNKO, cit. 1, s. 228; SZABÓ, cit. 8, s. 156, 158 – 159. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref10">[10]</a> Gróf Alojz Károlyi zomrel 26. decembra 1889 na svojom veľkostatku v dnešnom Palárikove cestou z kostola do kaštieľa. SZABÓ, cit. 8, s. 159, 164. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref11">[11]</a> SZABÓ, cit. 8, s. 165, 173 – 175. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref12">[12]</a> KÁTOLYI, Ľ.: <i>Život zasvätený poľovníctvu</i>. (Spracoval A. Haupt-Summer, preložil a prepracoval I. Szabó), [Bratislava, 2006], s. 20. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref13">[13]</a> MRVA: História hradu, cit. 2, s. 91; SZABÓ, cit. 8, s. 188, 204 – 208. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref14">[14]</a> HRNKO, cit. 1, s. 336, 337. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref15">[15]</a> BÓNA, cit. 2, s. 207; K<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>NY<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>KI, cit. 2, s. 256; MRVA: Pajštúnsky hrad, cit. 2, s. 31; MRVA: História hradu, cit. 2, s. 91. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref16">[16]</a> ALBRECHT, J.: Die Burgen. 28. Paillenstein, Plassenstein, Bibersburg. In: <i>Taschenbuch für die vaterländische Geschichte</i>, 10, 1829, s. 365 – 366; SEDLÁK – ŽUDEL – PALKO, cit. 4, s. 98. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref17">[17]</a> BÓNA, cit. 2, obrazová príloha. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref18">[18]</a> BÓNA, cit. 2, s. 109, text a pozn. 4, s 206; K<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>NY<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>KI, cit. 2, s. 253, 254, 258; MRVA – HRNKO, cit. 1, s. 202. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref19">[19]</a> BÓNA, cit. 2, s. 108 – 109, text a pozn. 1, 2; K<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>NY<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>KI, cit. 2, s. 253, 254, 257, 258. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref20">[20]</a> Pôdorysný náčrt a poznámky D. Menclovej publikoval z jej pozostalosti M. BÓNA, cit. 2, s. 112, 142 – 143. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref21">[21]</a> MB – MŠ: Hrad Pajštún. In: RUSINA, I. a kol.: <i>Renesancia. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom</i>. Bratislava, 2009, s. 748 (MB = Martin Bóna, MŠ = Michal Šimkovic); BÓNA, cit. 2, s. 140. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref22">[22]</a> BÓNA, cit. 2, s. 129. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref23">[23]</a> <i>Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR, A 15</i>. Bratislava, 1990, s. 30. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref24">[24]</a> BEL, M.: <i>Notitia Hungariae novae geographico historica. Partis secundae; Cis-Danubianae. Tomus secundus</i>. Viennae, 1736, s. 256 – 257. LIPSZKY, J.: <i>Repertorium locorum objectorumque in XII. tabulis mappae regnorum Hungariae, Slavoniae, Croatiae et confiniorum militarium magni item principatus Transylvaniae occurentium</i>. Budae, 1808, heslo Borostyánkő, s. 71. Dostupné na internete <<a href="http://digitalia.lib.pte.hu/?p=2532">http://digitalia.lib.pte.hu/?p=2532</a>>. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref25">[25]</a> KRAJČOVIČ, R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (4). In: <i>Kultúra slova</i>, 41, 2007, č. 4, s. 215; MRVA: Pajštúnsky hrad, cit. 2, s. 26; MRVA: História hradu, cit. 2, s. 11; PLAČEK, M.: Hrady na hranici při pohledu z hranice. In: <i>Archaeologia historica</i>, 29, 2004, s. 333. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref26">[26]</a> MARSINA, R.: <i>Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae – Slovenský diplomatár. Tomus I</i>. Bratislava, 1971, č. 139, s. 111; WENZEL, G.: <i>Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. Árpádkori új okmánytár, IV. kötet</i>. Pest, 1862, č. 200, s. 311; <i>VIII. kötet</i>. Budapest, 1870, č. 226, s. 337; VRABLEC, P.: Malacky v stredovekých dokumentoch. In: <i>Malacky a okolie 1</i>. Malacky 2008, s. 7, text a pozn. 5. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref27">[27]</a> VRABLEC, cit. 26, s. 7, text a pozn. 5; SEDLÁK, V.: Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In: <i>Studia historica Slovaca</i>, 18, 1994, s. 39. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref28">[28]</a> MARSINA, cit. 26, č. 139, s. 111; pozri tiež VRABLEC, cit. 26, s. 12 a 13; SEDLÁK, cit. 27, s. 39. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref29">[29]</a> TURČAN, V.: Akvileja, brána do stredného Podunajska. Rímske mesto na Jantárovej ceste. In: <i>História. Revue o dejinách spoločnosti</i>, 11, 2011, č. 1 – 2, s. 7. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref30">[30]</a> ŠKODOVÁ, I.: Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom. In: <i>Stupava HPOP</i>, 5, 2009, s. 91. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref31">[31]</a> BEL, cit. 24, s. 256. SASINEK, F. V.: K topografii Slovenska. In: <i>Slovenský letopis</i>, 2, 1877, s. 220; PLAČEK, cit. 25, s. 333; SEDLÁK, cit. 27, s. 39. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref32">[32]</a> Okrem Pajštúna sa takto nazýval aj dnešný rakúsky hrad Bernstein a v skomolenom tvare Parušťan sa ten istý názov zachoval aj pre hrad v Slanských vrchoch na východnom Slovensku (v roku 1322 <i>castrum Porostian/Parosthian</i>). </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref33">[33]</a> <i>Názvy hradov a zámkov</i>, cit. 23, s. 30; SEDLÁK, V.: <i>Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae. Tomus I. (1301 – 1314)</i>. Bratislava, 1980, č. 1225; <i>Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I</i>. Bratislava, 1977, s. 181, heslo Borinka. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref34">[34]</a> ONDRUŠ, Š.: <i>Odtajnené trezory slov</i>. Martin, 2000, s. 79; VARSIK, B.: Nemecká kolonizácia na území Bratislavskej stolice v 13. – 14. storočí. In: <i>Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku</i>. Bratislava, 1984, s. 96. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref35">[35]</a> BEL, cit. 24, s. 257. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref36">[36]</a> KRAJČOVIČ, cit. 25, s. 215. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref37">[37]</a> MRVA: História hradu, cit. 2, s. 11. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref38">[38]</a> SEDLÁK, cit. 27, s. 38; SEDLÁK, V.: K problematike najstaršieho osídlenia juhozápadného Slovenska. In: <i>Geographia Slovaca</i>, 9, 1995 (Vývoj osídlenia Slovenska. Ed. Juraj Žudel.), s. 31 – 32; SEDLÁK, V.: Staroslovenský sídelný priestor a dielo profesora Rapanta. In: <i>Historik Daniel Rapant. Život a dielo (1897 – 1988 – 1997)</i>. Martin, Matica slovenská 1998, s. 37. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref39">[39]</a> SEDLÁK, cit. 27, s. 38; SEDLÁK: K problematike najstaršieho osídlenia, cit. 38, s. 31; VARSIK, cit. 34, s. 96; M. Bel (cit. 24, s 258) uvádza Paistun ako meno podhradskej dediny; J. Lipszky (cit. 24, s. 71) ako chorvátsky názov. Pozoruhodná je aj maďarská výslovnosť zápisu nemeckého mena v tvare Pelystan, ktorá mohla prispieť k transformácii pomenovania do súčasnej podoby. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref40">[40]</a> WENZEL, cit. 26, <i>IV. kötet</i>, č. 9, s. 24. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref41">[41]</a> CHALOUPECKÝ, V.: <i>Staré Slovensko</i>. Bratislava, 1923, s. 257/pozn. 995. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref42">[42]</a> STANISLAV, J.: <i>Slovenský juh v stredoveku</i>. Turčiansky Sv. Martin, 1948, zv. 1, s. 308; zv. 2, s. 68. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref43">[43]</a> VARSIK, B.: Vznik a počiatky mesta Trnavy. In: <i>Historické štúdie</i>, 3, 1957, s. 141. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref44">[44]</a> SZENTPÉTERY, I. – BORSA, I.: <i>Az Árpád-házi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke. II. kötet, 2. – 3. füzet. 1272 – 1290</i>. Kéziratának felhasználásával szerkesztette Borsa I. Budapest, 1961, č. 2477, s. 78, 443; VARSIK, cit. 34, s. 96, text a pozn. 88. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref45">[45]</a> GY<span style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>RFFY, Gy.: <i>Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza. I. (A – Cs)</i>. Budapest, 966, s. 529 – 530. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/05/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%205.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref46">[46]</a> Vyhláška je dostupná na internete</div>
<div style="text-align: justify;">
<<a href="http://watson.sk/NZONLINE/docs/A_31116_II3_1948.pdf">http://watson.sk/NZONLINE/docs/A_31116_II3_1948.pdf</a>>.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
----------</div>
<div style="text-align: justify;">
Zdroje grafických príloh okrem archívu autora príspevku (vo všetkých častiach príspevku): </div>
<div style="text-align: justify;">
Portréty Pálfiovcov publikovala Ingrid ŠTIBRANÁ in: <i>Rodová portrétna galéria a umelecké zbierky Pálffyovcov na Červenom Kameni</i>. Kraków –Trnava, 2013.</div>
<div style="text-align: justify;">
Portréty Károlyiovcov publikoval Imrich SZABÓ in: <i>Tisícročná história rodu grófov Károlyi de Nagykároly.</i> Bratislava 2012 a KÁROLYI, Ľ.: <i>Život zasvätený poľovníctvu</i>. (Spracoval A. Haupt-Summer, preložil a prepracoval I. Szabó). [Bratislava, 2006].</div>
<div style="text-align: justify;">
Veduty hradu Pajštún od J. Ledentua, 1639, in archív Petra Horanského </div>
<div style="text-align: justify;">
Hrad Pajštún na vedute Marcheggu, Georg Matthäus Vischer, 1672, dostupné na internete <http://mapy.mzk.cz/mzk03/001/044/091/2619265903_00_12/></div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0900 32 Borinka, Slovensko48.262392299999988 17.08615009999994148.093262799999991 16.763426599999942 48.431521799999985 17.408873599999939tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-4748984961574904642018-06-22T14:27:00.000+02:002018-06-22T14:27:27.507+02:00ARCHÍV<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">PORTÁLNY SÚPIS NITRIANSKEJ ŽUPY </span></b></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">Z ROKU 1532</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
3. časť</div>
<br /><div style="text-align: justify;">
Portálne súpisy nám dávajú možnosť urobiť si aspoň približný obraz o veľkosti sídiel. Pokračujeme s prehľadom osídlenia severného Záhoria v roku 1532. Môžeme porovnať veľkosť napr. Letničia, Vrádišťa, Kopčian, či Kátova s Unínom alebo Holíčom. Skalica bola celkom inou veľkostnou kategóriou.</div>
<a name='more'></a><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Letničie</b> vlastnil Gašpar Cobor a poddaní mu platili 10 zlatých. Tri usadlosti boli chudobné, dve opustené, jedna richtárska a jednu obýval pisár.</div>
<b>Letničie</b> (<i>Lethnÿcze</i>)<br />majetok pána Cobora 10 zlatých<br />chudobní 3 usadlosti<br />opustené 2 usadlosti<br />richtár 1 usadlosť<br />pisár 1 usadlosť<br /><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Unín</b> tiež patril Gašparovi Coborovi. Nachádzalo sa v ňom 37 platiacich usadlostí. Okrem nich tu bolo 13 usadlostí chudobných, šesť opustených a jedna richtárova.</div>
<b>Unín</b> (<i>Vnÿm</i>)<br />majetok pána Cobora 37 zlatých<br />chudobní 13 usadlostí<br />opustené 6 usadlostí<br />richtár 1 usadlosť<br /><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Radimov</b> patril Gašparovi Coborovi, no v tomto čase ho mal v zálohu Ján Amade. Poddaní platili od 21 usadlostí 21 zlatých. Sedem usadlostí obývali chudobní a dvorskí služobníci, dve usadlosti boli opustené a jedna richtárova.</div>
<b>Radimov</b> (<i>Radÿmo</i>)<br />majetok pána Cobora<br />v zálohu u Jána Amadeho 21 zlatých<br />chudobní s dvorskými 7 usadlostí<br />opustené 2 usadlosti<br />richtár 1 usadlosť<br /><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Kopčany</b> mali za zemepána Gašpara Cobora a platili mu ročne pravdepodobne 5 zlatých (údaj je prepisovaný). Jedna usadlosť bola chudobná, jedna opustená. Nachádzal sa tu jeden majerský dom o veľkosti jednej usadlosti a usadlosť chudobného richtára.</div>
<b>Kopčany</b> (<i>Kopchan</i>)<br />majetok pána Gašpara Cobora 5? zlatých<br />chudobná 1 usadlosť<br />opustená 1 usadlosť<br />majer 1 usadlosť<br />chudobný richtár 1 usadlosť<br /><br /><div style="text-align: justify;">
Zemepánom <b>Holíča</b> bol Gašpar Cobor a ročný príjem z neho mal 40 zlatých. Okrem tohto poplatku mu tunajšia židovská komunita odvádzala spolu 6 zlatých. Až 32 usadlostí bolo vedených ako chudobné, na siedmich bývali panskí služobníci, päť domov obývali šľachtici, sedem usadlostí bolo opustených a dve richtárske.</div>
<b>Holíč</b> (<i>Holÿch</i>)<br />majetok pána Gašpara Cobora 40 zlatých<br />tunajší židia 6 zlatých<br />chudobní 32 usadlostí<br />sluhovia 7 usadlostí<br />domy obývané šľachticmi 5 usadlostí<br />opustené 7 usadlostí<br />richtári 2 usadlosti<br /><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Kátov</b> bol rovnako majetkom Gašpara Cobora. Z neho získaval iba dva zlaté. Dve usadlosti boli opustené a dve chudobné.</div>
<b>Kátov</b> (<i>Kaatho</i>)<br />majetok pána Gašpara Cobora 2 zlaté<br />opustené 2 usadlosti<br />chudobní 2 usadlosti<br /><br /><div style="text-align: justify;">
Kráľovské mesto <b>Skalica</b> bolo v roku 1532 v zálohu u pánov Žerotínskych. Ročný výnos z nej činil 131 zlatých. Až 46 usadlostí neplatilo daň pre chudobu, štyri boli opustené, šesť usadlostí neodvádzalo poplatok, osem usadlostí bolo šľachtických a tri patrili mestskej rade (richtárovi a prísažným).</div>
<b>Skalica</b> (<i>Zakolcza</i>)<br />kráľovské mesto, zálohované pánovi Žerotínskemu 131 zlatých<br />chudobní 46 usadlostí<br />opustené 4 usadlosti<br />oslobodených v prospech mesta 6 usadlostí<br />šľachtici, ktorí v meste podnikali 8 usadlostí<br />richtár a 12 prísažní 3 usadlosti<br /><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Vrádište</b> vlastnila vdova po Petrovi Korlátskom a vynášalo jej 10 zlatých. Ďalších šesť usadlostí bolo chudobných, štyri opustené a jedna richtárova.</div>
<b>Vrádište</b> (<i>Wradistia</i>)<br />majetok pani vdovy po Petrovi Korlátskom 10 zlatých<br />chudobní 6 usadlostí<br />opustené 4 usadlostí<br />richtár 1 usadlosť<br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqNL-hXC36ZPgEbzgrOZvHlNIA9Qcx-xQrv-hfmaeL7eQR5d-AYZ_PmWZ60zbDGGxfWncGXIcuhCH026gBvbnLiOlOV5tjpiY7vO6Q40TvgytMvnTmV8iEgkiRm8NkmHMwvja3w5iIQMU/s1600/Prietr%25C5%25BEka.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="303" data-original-width="348" height="278" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqNL-hXC36ZPgEbzgrOZvHlNIA9Qcx-xQrv-hfmaeL7eQR5d-AYZ_PmWZ60zbDGGxfWncGXIcuhCH026gBvbnLiOlOV5tjpiY7vO6Q40TvgytMvnTmV8iEgkiRm8NkmHMwvja3w5iIQMU/s320/Prietr%25C5%25BEka.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Portálny súpis Prietržky z roku 1532</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Prietržka</b> bola majetkom skalického špitála a v roku 1532 mu odviedla 9 zlatých. Okrem toho tu bolo sedem usadlostí chudobných, päť vyhorených, dve opustené a jedna richtárova.</div>
<b>Prietržka</b> (<i>Pretresd</i>)<br />majetok špitála v Skalici 9 zlatých<br />chudobní 7 usadlostí<br />vyhorené 5 usadlostí<br />opustené 2 usadlosti<br />richtár 1 usadlosť<br /><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Popudiny</b> boli majetkom vdovy po Petrovi Korlátskom a platili 7 zlatých. Jedna usadlosť bola chudobná a jedna richtárska.</div>
<b>Popudiny</b> (<i>Pobeczÿn</i>)<br />majetok pani vdovy po Petrovi Korlátskom 7 zlatých<br />chudobná 1 usadlosť<br />richtár 1 usadlosť<br /><br /><div style="text-align: justify;">
<b>Močidľany</b> boli majetkom Gašpara Cobora, ktorému v tomto roku vyplatili 8 zlatých. Okrem toho tu boli štyri usadlosti chudobné, štyri opustené a jedna richtárova.</div>
<b>Močidľany</b> (<i>Mochodlan</i>)<br />majetok pána Gašpara Cobora 8 zlatých<br />chudobné 4 usadlosti<br />opustené 4 usadlosti<br />richtár 1 usadlosť</span><div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><br /></span></div>
Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-86359977293013182462018-06-18T11:17:00.000+02:002018-06-18T11:17:01.823+02:00ARCHÍV<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><span style="font-size: large;"><b>PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 </b></span></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><b>14</b></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník <i>Osveta</i>, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom <i>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku</i> s autorskou poznámkou „<i>Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.</i>“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.</b></div>
<div style="text-align: center;">
(Pokračovanie).</div>
<div style="text-align: justify;">
Vyjednávanie skončilo sa naším úplnym výťazstvom a úspechom. Maďari sami neskládali veľkú nádej vo svoje „vojsko“, a v ich hrdinskosti vymienili si tedy aspon to, že nová demarkačná čiara zostane definitívnou, a že sa urobí koniec každému nepriateľstvu. Nová demarkačná čiara tiahla sa cez Devínske Jazero popod Stupavu a tak na vyšinu 585 v Malých Karpátoch, cez ktoré sme mali v našich rukách i cestu poza Prešporok na Pezinok a z tade spojenie na Trnavu.</div>
<div style="text-align: justify;">
Ten istý deň prišla zase nová posila 50 mužov, ktorými ihneď obsadili sme Devínske Jazero a Stupavu, ako i veľký majer gr. Károlyiho, blízkej rodiny tehdajšieho maďarskeho min. predsedu.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI8xuZlx_3iLVspH5XqUgVC45NM1Vbkd-i_IMLkMC8NAP9G7FWJPgcr0RtJtK5ObFZu7dmb83BjJiBnwipLP5byVj2crCfWKp-VZD_UgJ1ujYKeuGIrp83fJniY_92huTqAWfvLyKXThU/s1600/Stupava.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="542" data-original-width="981" height="176" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiI8xuZlx_3iLVspH5XqUgVC45NM1Vbkd-i_IMLkMC8NAP9G7FWJPgcr0RtJtK5ObFZu7dmb83BjJiBnwipLP5byVj2crCfWKp-VZD_UgJ1ujYKeuGIrp83fJniY_92huTqAWfvLyKXThU/s320/Stupava.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
12. novembra obsadili sme Pezinok a tak i z druhého boku ohrožovali Prešporok. Ale tu sme dlho nemohli zostať. Maďari vyslali proti Trnave pancierový vlak, a naší četníci, ktorí prišli ta nie na vojnu, ale len na poriadok, vzdor tomu, že by ľahko boli mohli zahnať celú maďarskú výpravu, dobrovoľne ustúpili. Žiaľbohu padlo tam v obeť viac našich četníkov, ktorých rozzúrená maďarská banda nemilosrdným spôsobom zavraždila. No veď potom o deň neskôr ím to naší náležite odplatili pri Senici a pri Jablonici!</div>
<div style="text-align: justify;">
K vôli zvečneniu histórie zaznačíme tu, akými vojakmi pracovala maďarská proti nám. I do Preškorka zavolala, i na Trnavu vyslala t. zv. marinerov, námorníkov, o ktorých spúšťali ich noviny celé hymny. No však nie dlho, len dotiaľ, kým na svojom tele nepocítili ích hrdinskosť a rytierskosť. Neboli to nikto iní, ako pešťanskí štricáci, posbieraní darebáci a kmíni, ktorí si na hlavu postavili námornícku čiapku, daktorí v riadnych vojanských šatoch, niektorí i v civilných, a tak šli „brániť vlasť“. Že ako bránili? O 8 – 10 dní neskôr ich dala sama maďarská vláda odzbrojiť a internovať. Ích veliteľ, istý žid Heltai, od rozličných osôb nazbíjal a nakradnul asi sedem milionov korun, z ktorých platil svojím vojakom denne po 100 – 200 kor. Sami vojaci chodili po Prešporku z kaviarne do kaviarne, všade jedli, pili, a keď prišlo platiť, vytiahli miesto peňažnej tobolky na hostinskeho revolver. Jednej herečke ukradli zlatú reťaz, iným ľudom iné veci, V štátných berných úradoch vyzdvihli ťažké desaťtisíce atď. atď. Až keď to i samé publikum zunovalo, a ích oznámilo, hlavných kolompošov postavili pred súd, ostatní sa rozutekali a urobili koniec svojej sláve.</div>
<div style="text-align: justify;">
Padnutie Trnavy prunútilo nás k tomu, aby sme i z Pezinka stiahli na zad našu posádku. Nielen to, ale celé naše položenie okolo Malaciek stalo sa zrazu nebezpečne ohroženým; poneneváč maďari zašli až temer ku Šaštínu, odkiaľ krátkou cestou na susedné Kúty boli by nám obsadili jedinkú jednu žel. trať a cestu, vedúcu z tohto kraja na Moravu alebo na Skalicu.</div>
<div style="text-align: right;">
(Pokr. nasl.)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Osveta</i>, roč. I, č. 17, Malacky, dňa 3. mája 1919, s. 2.</div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-79308168588661979982018-06-15T10:10:00.000+02:002018-06-15T10:10:07.319+02:00LITERATÚRA<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><span style="font-size: large;"><b>ZBORNÍK ZÁHORSKÉHO MÚZEA V SKALICI 8</b></span></span></div>
<span style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"><div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Pred nedávnom bol verejnosti odprezentovaný ôsmy <i>Zborník Záhorského múzea v Skalici</i>. Obsahuje 9 štúdií, tri pramenné príspevky a jednu recenziu.<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
Rozsah zborníka je 255 strán, formát B5, mäkká väzba. Niektoré príspevky sú doplnené čiernobielymi a farebnými fotografiami. Zborník je možné kúpiť v Záhorskom múzeu v Skalici za 8 €.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzC7OCqC6kE9TZAAnrim9xk4kwSppZbwbJ6wiWdNntXqqOcm2fpvV3ifpaHCylbVoRP067z1nNRXxaRCpDQ9VDu7bzRJqGcYI1_iBefm0ImwMTGciHguXn2vDUpi8NlG0CLstRfQPv8DI/s1600/01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1146" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzC7OCqC6kE9TZAAnrim9xk4kwSppZbwbJ6wiWdNntXqqOcm2fpvV3ifpaHCylbVoRP067z1nNRXxaRCpDQ9VDu7bzRJqGcYI1_iBefm0ImwMTGciHguXn2vDUpi8NlG0CLstRfQPv8DI/s320/01.jpg" width="229" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjynbW5VM9Wr-sdM5iL2cJdFhal9Ja-jLoy_AnTMlIvze9UM2t9eFTlQ2MVfL7SDyRWQ_7m6L7EW-FlnT6gzNOIMXgLDSi8xA7jazZZBK7TS7DBeuKLAympqH4JRXxMYTXVFQ622bfJN3Q/s1600/03.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="793" data-original-width="983" height="258" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjynbW5VM9Wr-sdM5iL2cJdFhal9Ja-jLoy_AnTMlIvze9UM2t9eFTlQ2MVfL7SDyRWQ_7m6L7EW-FlnT6gzNOIMXgLDSi8xA7jazZZBK7TS7DBeuKLAympqH4JRXxMYTXVFQ622bfJN3Q/s320/03.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgyhVBjcQwb6Jkl7tQaCClXSybtdlJY3wkTt85-PxdAg35b8zuhuKwzcuQDQ4f9_TZyDs7kgUhrMiFh3XKRjZIbARJ5r87VkBYgCN2TIxIXXozpTnxGeXzkUyD9l54GYO04gLB10rjv-GM/s1600/04.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="586" data-original-width="913" height="205" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgyhVBjcQwb6Jkl7tQaCClXSybtdlJY3wkTt85-PxdAg35b8zuhuKwzcuQDQ4f9_TZyDs7kgUhrMiFh3XKRjZIbARJ5r87VkBYgCN2TIxIXXozpTnxGeXzkUyD9l54GYO04gLB10rjv-GM/s320/04.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvdPzsf0TMg3t0G0EUv60BVQHfPGYmaCVyRqgTXqzZJhDJGtk0Z9VUKbVzqXgUpelUgIpZe58OZ-a5F4iSjqsitAir2ed2AiK4voWdEQ-ZBhlSM75zde_DB-55qYg9xbt-RlcQyYQDnLY/s1600/05.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="808" data-original-width="948" height="272" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvdPzsf0TMg3t0G0EUv60BVQHfPGYmaCVyRqgTXqzZJhDJGtk0Z9VUKbVzqXgUpelUgIpZe58OZ-a5F4iSjqsitAir2ed2AiK4voWdEQ-ZBhlSM75zde_DB-55qYg9xbt-RlcQyYQDnLY/s320/05.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-57508906340181521942018-05-28T17:00:00.000+02:002018-05-29T08:41:33.837+02:00UDALOSTI<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: large;"><b>HRAD PAJŠTÚN</b></span> </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">4. časť </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Jaroslav Nešpor </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Pavlova línia Pálfiovcov</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
Stavebný ruch na Pajštúne neutíchol ani po smrti palatína Pavla IV. Pálfiho. Jeho nástupci dostavali opevnenie, dokončili rozostavanú zbrojnicu, podľa zanechaných inštrukcií zosnulého hrad vyzbrojili a doplnili o nové moderné delá.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn1">[1]</a> Na jeseň roku 1663, keď turecko-tatárske hordy od dobytých Nových Zámkov plienili šíre okolie a cez Svätý Jur prenikli i na Záhorie, hrad Pajštún sa zase stal útočiskom obyvateľov okolitých obcí.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn2">[2]</a> Inak tomu nebolo ani počas protihabsburského povstania vedeného Imrichom Tökölim.<br />
<a name='more'></a>V roku 1683 jeho kuruci ako spojenci Osmanov tiahli cez územie Slovenska proti Viedni. V Pajštúne sa vtedy pred vojskami ukryli popri iných aj mnísi z pavlínskeho kláštora v Marianke. Opäť sem priniesli do bezpečia zázračnú sošku Panny Márie. Dobre opevnený a vyzbrojený hrad chránila posádka 100 mušketierov, ale vojenské úspechy protivníka podlomili odhodlanie časti vojakov i osadenstva hradu. Kapitulácii v poslednej chvíli zabránil energický zásah prítomného tajomníka Uhorskej komory Juraja Horváta-Kiševiča, ktorého neskôr cisár Leopold za jeho duchaprítomnosť povýšil do barónskeho stavu. Na Pajštún potom prišiel menší oddiel nemeckých žoldnierov.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn3">[3]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Medzitým 12. augusta 1679 zomrel Štefanov syn Mikuláš IV. Pálfi<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn4">[4]</a>, ktorý v súlade s testamentom svojho strýka, palatína Pavla IV. Pálfiho, od roku 1653 zastával dedičnú funkciu hlavného kapitána Bratislavského hradu, strážcu uhorskej koruny a župana Bratislavskej stolice. Po Mikulášovej smrti všetky tieto hodnosti prešli na jeho bratranca, Pavlovho syna Jána Antona Pálfiho, v tom čase najstaršieho mužského člena rodu Pálfiovcov a dediča Stupavského panstva.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn5">[5]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVQrSB4_xBqprYwVsvFhrLiVSBv7gS6nT9pUsbsoOaqS9nhry8FVFxCgQeO9VcJXWvpuOtx_oGPEYWulbTnTbqrb7MxFxUXPhKmH9B4iZpT9ZKihCYEw6ekJJrp61cJK7iUg4gSKCOOjY/s1600/%25C5%25A0t%25C3%258DTOV%25C3%2589+ZNAMENIE+P%25C3%2581LFIOVCOV.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1427" data-original-width="1184" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVQrSB4_xBqprYwVsvFhrLiVSBv7gS6nT9pUsbsoOaqS9nhry8FVFxCgQeO9VcJXWvpuOtx_oGPEYWulbTnTbqrb7MxFxUXPhKmH9B4iZpT9ZKihCYEw6ekJJrp61cJK7iUg4gSKCOOjY/s320/%25C5%25A0t%25C3%258DTOV%25C3%2589+ZNAMENIE+P%25C3%2581LFIOVCOV.jpg" width="265" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Antonov mladší brat Ján Karol Pálfi pokračoval v rodovej tradícii úspešných vojakov. Bitky s Osmanmi, protihabsburské povstania i bojiská západnej Európy poskytovali dostatok príležitostí na kariéru. Generál Ján Karol Pálfi sa obzvlášť vyznamenal v októbri 1693 v bitke s vojskami francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. pri pevnosti Pignarolla v údolí Perugie. V boji pod ním zahynuli tri kone. On získal slávu, ale prišiel o syna. Kapitán kyrysníckeho pluku gróf František II. Pálfi utrpel v bitke smrteľné zranenia.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn6">[6]</a> O rok, 3. novembra 1694, v Miláne zomrel i Františkov otec, vtedy už maršal Ján Karol Pálfi.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn7">[7]</a> V tom istom mesiaci, 29. novembra 1694, v Bratislave skonal aj Karolov bezdetný brat Ján Anton Pálfi, gróf z Erdődu. Pochovať sa dal podľa vzoru svojho otca Pavla. Telo Jána Antona spočinulo 9. decembra po boku predkov v krypte pri Dóme sv. Martina v Bratislave, srdce o tri dni neskôr uložili v hrobke pod Loretánskou kaplnkou františkánskeho kláštora v Malackách.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn8">[8]</a> V dôsledku série úmrtí v rodine sa všetky majetky Pavlovej línie Pálfiovcov sústredili v rukách grófa Mikuláša Jozefa, jediného žijúceho syna Jána Karola Pálfiho.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn9">[9]</a> Počas jeho vlastníctva pálfiovských majetkov vypuklo v Uhorsku roku 1703 posledné v rade protihabsburských stavovských povstaní. Tentoraz stál v jeho čele sedmohradský veľmož František II. Rákoci. Vďaka viacerým Rákociho sľubom o slobode a zlepšení sociálnych pomerov účastníkov povstania i proklamovanej náboženskej slobode odboj získal značnú podporu. Skupiny vzbúrencov sa začali aktivizovať aj na Záhorí. Ich pacifikovaním bol poverený prefekt Malackého panstva Pálfiovcov Gašpar Turóci. Nielenže úlohu nesplnil, ale aj on sám sa pridal k rebélii. So svojím náprotivkom na Stupavskom panstve začal vyjednávať o vydaní Pajštúna do rúk povstalcov. Prefekt Juraj Paluška zradu cisára a svojho suveréna odmietol. Spolu s ďalšími úradníkmi tohto feudálneho majetku sa zo stupavského kaštieľa stiahol do hradu. Koncom roku 1703 areál pevnosti zaplnili utečenci z okolia. Nechýbali medzi nimi ani pavlíni z Marianky so soškou Panny Márie. Kurucký oddiel vedený generálom Alexandrom Károlyim<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn10">[10]</a>, ktorý na Vianoce prenikol od Senca cez Malé Karpaty na Záhorie, v Stupave vyplienil a podpálil kaštieľ. V nasledujúcich mesiacoch vzbúrenci kontrolovali všetky prístupové cesty k hradu, ale útočiť proti jeho múrom sa neodvážili. Rok trvajúca blokáda a núdzové zásobovanie potravinami aj tak spôsobovali na Pajštúne vážne problémy.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn11">[11]</a> Situácia sa zásadne nezmenila ani začiatkom roku 1705, keď na dobre vyzbrojený hrad Pajštún<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn12">[12]</a> prišla posádka dvadsaťsedem vojakov regulárnej cisárskej armády.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn13">[13]</a> Väčšina vojska totiž bola na bojiskách v západnej Európe, kde prebiehal ozbrojený konflikt o španielske dedičstvo medzi Bourbonovcami a Habsburgovcami. Tam sa zdržiaval aj stupavský zemepán, poľný maršal, cisársko-kráľovský komorník, gróf Mikuláš Jozef Pálfi, ktorý 10. augusta roku 1706 v talianskom meste Carpi zomrel. Jeho úmrtím rodová vetva Pavla IV. Pálfiho vymrela po meči.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn14">[14]</a> </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj72Dpi6RwF2PAnCl5nfWYX-fpXqel8Srs1v5GbEwhDsRSor_tK73UwC1GCyOohF7w4Jkp1qBVNtgumBXI9wNgU2bo-sd3kQvCPWVC9BGvAhneab1hW-u8vDOPJj-DJQbWqxvWOuh-7Bw0/s1600/K%25C3%2581ROLYI%252C+ALEXANDER+I.+%252C+1669+-+1743.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="951" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj72Dpi6RwF2PAnCl5nfWYX-fpXqel8Srs1v5GbEwhDsRSor_tK73UwC1GCyOohF7w4Jkp1qBVNtgumBXI9wNgU2bo-sd3kQvCPWVC9BGvAhneab1hW-u8vDOPJj-DJQbWqxvWOuh-7Bw0/s320/K%25C3%2581ROLYI%252C+ALEXANDER+I.+%252C+1669+-+1743.jpg" width="190" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbCimOeBz00qaGqBI5hQ04h_mJGDwsK48YiUgC94_23XEJF04E3lkDh2zed8GYnyEBZ883FuqZo0zcw2HGwl5TrZI_TOY5ukykLFpvS4ICQV3ethg9RtSsROi-JAZRPCGSjpt97h3yFoo/s1600/PAJ%25C5%25A0T%25C3%259AN+NA+VEDUTE+MARCHEGGU%252C+G.+M.+VISCHER%252C+1672%252C+V%25C3%259DREZ.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1417" data-original-width="894" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbCimOeBz00qaGqBI5hQ04h_mJGDwsK48YiUgC94_23XEJF04E3lkDh2zed8GYnyEBZ883FuqZo0zcw2HGwl5TrZI_TOY5ukykLFpvS4ICQV3ethg9RtSsROi-JAZRPCGSjpt97h3yFoo/s320/PAJ%25C5%25A0T%25C3%259AN+NA+VEDUTE+MARCHEGGU%252C+G.+M.+VISCHER%252C+1672%252C+V%25C3%259DREZ.jpg" width="201" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
Pajštún na vedute Marcheggu, </div>
<div style="text-align: center;">
G. M. Vischer, 1672 (výrez)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Staršia vetva Pálfiovcov (promigenitúra)</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
Majetky Pavlovej rodovej línie si v roku 1707 rozdelili vnuci Pavlovho staršieho brata Štefana II. Stupavské panstvo a ďalšie záhorské majetky pripadli seniorovi rodu Mikulášovi V. Pálfimu. Jeho mladšiemu bratovi Jánovi, ktorý sa vo funkcii vrchného veliteľa cisárskych vojsk v Uhorsku zaslúžil o ukončenie Rákociho povstania, pripadli Bojnice a tak ako jeho bratovi aj časti ďalších panstiev.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn15">[15]</a> Po utíšení pomerov dal nový vlastník poškodený stupavský kaštieľ zrenovovať.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn16">[16]</a> Na Pajštúne sa uskutočnili iba menšie úpravy.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn17">[17]</a> Hrad bol zrejme v dobrom stave. Keď bratia Mikuláš V. a Ján V. Pálfiovci v roku 1729 vytvorili ústredný pálfiovský archív, rodové písomnosti podľa dohody z 9. júla uložili na bezpečnom Pajštúne.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn18">[18]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Pajštúnsky hradný pán, podmaršal a kráľovský komorník Mikuláš V. Pálfi, ktorého krívanie bolo pamiatkou na obliehanie Osmanmi obsadeného Belehradu, od roku 1694 zastával dedičné funkcie župana Bratislavskej stolice, hlavného kapitána Bratislavského hradu, neskôr strážcu uhorskej koruny i kapitána kráľovskej stráže. V roku 1700 bol menovaný za skutočného tajného radcu panovníka. O jedenásť rokov neskôr získal úrad hlavného kráľovského koniarnika, v roku 1713 post krajinského sudcu a v nasledujúcom roku ho zvolili za uhorského palatína. Zásluhy mal aj na presadení Pragmatickej sankcie, nariadenia cisára Karola VI. z 19. apríla 1713 o nedeliteľnosti monarchie a o nástupníctve Habsburgovcov i v ženskej línii. Bol ďalším Pálfim, ktorý si za svoju angažovanosť vyslúžil Rad zlatého rúna. Popri tom gróf Mikuláš V. s uznaním sledoval vedeckú prácu polyhistora Mateja Bela a na vydanie jeho vlastivedných diel obstaral u panovníka ročnú subvenciu 600 zlatých.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn19">[19]</a> Prial i novým metódam výroby. Nielenže v roku 1722 sám založil v Malackách jednu z prvých manufaktúr na výrobu súkna na Slovensku<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn20">[20]</a>, ale už predtým, v roku 1719, dovolil bratislavskému mešťanovi Jánovi Mayerovi, aby na Stupavskom potoku, v doline za dnešnou obcou Borinka, zriadil hámre na spracovanie medi. Na vybudovanie výrobných objektov a na výstavbu ubytovne pre zamestnancov mu poskytol stavebný materiál zo svojho panstva.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn21">[21]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguhxWLoDfd3PRc0U-nhL7baCu3iCUQvrOlmQtcCjG1o6gCzUHEDP_VdtIY9Yeoq5kEA6QQRppD1yWuOh_BCWCmU5gZCFQTGVt5Y7wx3r-t5f7k3z4KIG4VeKwB5pmGOqYYaVsEmIMfKH8/s1600/P%25C3%2594DORYS+HRADU+PAJ%25C5%25A0T%25C3%259AN+S+TEXTOM.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1416" data-original-width="1575" height="287" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguhxWLoDfd3PRc0U-nhL7baCu3iCUQvrOlmQtcCjG1o6gCzUHEDP_VdtIY9Yeoq5kEA6QQRppD1yWuOh_BCWCmU5gZCFQTGVt5Y7wx3r-t5f7k3z4KIG4VeKwB5pmGOqYYaVsEmIMfKH8/s320/P%25C3%2594DORYS+HRADU+PAJ%25C5%25A0T%25C3%259AN+S+TEXTOM.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<b>Stupavská línia Pálfiovcov</b> </div>
<div style="text-align: justify;">
Mikuláš V. Pálfi 20. februára 1732 vo veku 75 rokov v Bratislave zomrel. Pochovali ho vedľa manželky Kataríny Alžbety Weichsovej († 1724) do rodinnej hrobky v Malackách. Z ich siedmich synov vtedy žil už iba 49-ročný bezdetný František III. Pálfi a tak gróf Mikuláš majetky testamentom rozdelil medzi vnukov, potomkov svojho prvorodeného syna Leopolda (1681 – 1720). Stupavské panstvo spolu s hradom Pajštún zdedil gróf Leopold II. Pálfi.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn22">[22]</a> Ten k Stupave obzvlášť prilipol. Kaštieľ dal obnoviť a nanovo zariadiť.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn23">[23]</a> Pokiaľ ho povinnosti neviazali k pobytu vo Viedni, v Bratislave alebo vo vojenských táboroch (vo veku 18 rokov bol už plukovníkom a o 7 rokov neskôr získal hodnosť generála), zdržiaval sa najčastejšie práve v Stupave.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn24">[24]</a> Jeho manželkou sa 21. januára 1738 stala grófka Mária Jozefína Waldsteinová. Nevesta bola dcérou Márie Barbory, ktorá prišla na svet šesť dní po smrti svojho otca Jána Antona Pálfiho a bola posledným výhonkom rodovej vetvy palatína Pavla Pálfiho.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn25">[25]</a> O rok, 24. októbra 1739, sa manželom v stupavskom kaštieli narodil syn Leopold III.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn26">[26]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Hoci v 18. storočí hrady už stratili pôvodný vojenský význam, Pálfiovci na Pajštún nezabúdali. Po smrti cisára Karola VI. a po nástupe jeho dcéry Márie Terézie na kráľovský trón, viacerí európski panovníci neuznali Karolovu Pragmatickú sankciu. Sami sa uchádzali o tróny po Habsburgovcoch. Na čele s pruským kráľom Fridrichom II. rozpútali proti panovníčke vojnu. Kráľovský zbrojmajster Jozef Rakoncai, ktorý 3. novembra 1741 vykonal revíziu pripravenosti Pajštúna na vojnu, mohol konštatovať, že hrad je vyzbrojený viac ako dobre.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn27">[27]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Pajštún vtedy vojnové udalosti obišli. Pohroma prišla z inej strany. V roku 1759, dva dni po Hromniciach, v popoludňajších hodinách udrel do hradu blesk. Strechy a iné drevené konštrukcie zhoreli.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn28">[28]</a> Po nevyhnutných menších opravách Pajštún slúžil najmä hospodárskym účelom panstva a ako príležitostné väzenie.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn29">[29]</a></div>
<div style="text-align: justify;">
Tri roky po požiari hradu, 12. júla 1762, sa gróf Leopold III. Pálfi vo svojom rodisku v Stupave oženil. Jeho ženou sa stala grófka Mária Terézia, dcéra maršala Leopolda Dauna, kniežaťa z Teana.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn30">[30]</a> Manželom sa 24. júna 1764 v Bratislave narodil syn Leopold IV. Pálfi<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn31">[31]</a>, ktorý po smrti svojho otca v októbri roku 1799 zdedil Stupavské panstvo s hradom Pajštún.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn32">[32]</a> Hrad, hoci z väčšej časti ešte stavebne zachovaný, sa už nachádzal v štádiu funkčného zániku. Rodový archív Pálfiovcov v roku 1799 presťahovali z Pajštúna do Bratislavy<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn33">[33]</a>, zbrojnicu tri roky predtým previezli do Viedne a viaceré časti inventára rozpredali.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn34">[34]</a> Dialo sa to v období výrazne poznačenom francúzskou revolúciou a nasledujúcimi udalosťami, keď sa celá Európa ocitla opäť v spleti vojen. </div>
<div style="text-align: justify;">
Tridsaťpäťročný gróf Leopold IV. Pálfi v roku 1799 dosiahol hodnosť generála.<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_edn35">[35]</a> V tom istom roku iný, vekom o päť rokov mladší generál, s pomocou armády uskutočnil vo Francúzsku štátny prevrat. Zosadil kritizované direktórium, nahradil ho trojčlenným konzulátom a ako prvý konzul sústredil všetku výkonnú moc v krajine do svojich rúk. Ten generál sa volal Napoleon Bonaparte a o päť rokov neskôr ho francúzsky senát vyhlásil za cisára. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
----------</div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref1">[1]</a> MRVA, I.: História hradu. In: MRVA, I. – BÓNA, M. – ŠIMKOVIC, M.: <i>Hrad Pajštún</i>. Bratislava, 2014, (ďalej História hradu), s. 71. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref2">[2]</a> BÓNA, M.: Stavebný vývoj hradu. In: História hradu, s. 181; ČÍK, X. S.: <i>Dejiny Mariatálu</i>. Marianka, 1942, s. 67 – 68; HRNKO, A.: <i>Stupava. Potulky históriou</i>. Bratislava, 2004, s. 39; MRVA, cit. 1, s. 71. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref3">[3]</a> ČÍK, cit. 2, s. 35, 68, 70; MRVA, I. – HRNKO, A.: Dejiny obce. In: HRNKO, A. a kol.: <i>Mesto Stupava v minulosti a dnes</i>. Bratislava, 2011, s. 156; MRVA, I.: Pajštúnsky hrad. In: <i>Stupava. História – pamiatky – osobnosti – príroda</i>, 6, 2010 – 2011, s. 27; MRVA, cit. 1, s. 74, text a pozn. 60; RUSINA, I.: Pútne miesto Marianka (Mariatál). In: <i>Pamiatky a múzeá</i>, 1992, č. 5 – 6, s. 55. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref4">[4]</a> MEDVECKÝ, J.: K počiatkom činnosti Carrofora Tencalu. In: <i>ARS</i>, 1994, č. 3, s. 240 – 241, 290/pozn. 34. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref5">[5]</a> FUNDÁRKOVÁ, A.: Zápas o prvenstvo? Rodinná politika a statégia Pálffyovcov v prvej polovici 17. storočia. In: <i>Forum Historiae</i>, 4, 2010, č. 2, s. 10. Dostupné na internete <<a href="http://www.forumhistoriae.sk/web/guest/02-2010-uhorska-slachta-v-stredoveku-a-novoveku">http://www.forumhistoriae.sk/web/guest/02-2010-uhorska-slachta-v-stredoveku-a-novoveku</a>>; JEDLICSKA, P.: <i>Eredeti részletek gróf Pálffy-család okmánytárához (1401 – 1653) s gróf Pálffyak életrajzi vázlatai</i>. Budapest, 1910, s. 477, 507. Dostupné na internete < <a href="http://digitalia.lib.pte.hu/?p=2235">http://digitalia.lib.pte.hu/?p=2235</a>> </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref6">[6]</a> ALBRECHT, J.: Ungarns drey Palatine aus dem Geschlechte der Palffy's. In: <i>Taschenbuch für die vaterländische Geschichte</i>, 9, 1828, s. 66; HUPKO, D.: K otázke vzájomného vzťahu Pálfiovcov a Malaciek. In: <i>Malacky a okolie 3. História</i>. Zostavil P. Vrablec. Malacky, 2010, s. 95; JEDLICSKA, cit. 5, s. 507 – 508, 601. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref7">[7]</a> FUNDÁRKOVÁ, cit. 5, s. 11; HUPKO, cit. 6, s. 95; JEDLICSKA, cit. 5, s. 508; MRVA – HRNKO, cit. 3, s. 153. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref8">[8]</a> FUNDÁRKOVÁ, cit. 5, s. 11; HUPKO, cit. 6, s. 95; JEDLICSKA, cit. 5, 1910, s. 507; VRABLEC, P.: Pálfiovské srdcia v Malackách. In: <i>Malacky a okolie 5. História</i>. Zost. P. Vrablec. Malacky, 2012, s. 85 – 91. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref9">[9]</a> HUPKO, cit. 6, s. 95 – 96. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref10">[10]</a> O Károlyiovcoch pozri tento príspevok, 5. časť, pozn. 7. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref11">[11]</a> MRVA – HRNKO, cit. 3, s. 158 – 160; MRVA, I.: Vypuknutie povstania Františka II. Rákociho a jeho priebeh na Slovensku roku 1703. In: <i>Historický časopis</i>, 43, 1995, č. 1, s. 41 – 42; MRVA, cit. 3, s. 27 – 28; MRVA, cit. 1, s. 75. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref12">[12]</a> V západnej časti opevnenia, situovanej oproti prístupovej ceste, sa nachádzali štyri ťažké a dve ľahké delá, v polkruhových baštách bolo šesť ťažkých diel a na iných miestach hradného areálu vrátane zbrojnice okrem väčšieho počtu ručných strelných zbraní čakalo na nepriateľa ešte ďalších minimálne dvadsaťosem rôznych kanónov. Pozri MRVA, cit. 1, s. 75; MRVA: Pajštúnsky hrad, cit. 3, s. 28. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref13">[13]</a> SWIETECZKÝ, B.: Kurucké války na Slovensku. In: <i>Spisy Vojenského archivu</i>, řada I/4. Praha, 1928, s. 83. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref14">[14]</a> FUNDÁRKOVÁ, A.: „Kto myslí len na svoj osoh, tomu nepatrí meno Pálffy ...“ Narušenie harmónie a dobrého spolužitia v rode Pálffyovcov v 18. storočí. In: <i>Forum Historiae</i>, 6, 2012, č. 1, s. 50. Dostupné na internete <<a href="http://www.forumhistoriae.sk/web/guest/01-2012">http://www.forumhistoriae.sk/web/guest/01-2012</a>>; HUPKO, cit. 6, s. 96; MRVA – HRNKO, cit. 3, s. 154. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref15">[15]</a> Genealogická tabuľka Pálfiovcov 1, dostupná na internete </div>
<div style="text-align: justify;">
<<a href="http://genealogy.euweb.cz/hung/hungary.html">http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy1.htmll</a>> (aktualizované 24. apríla 2009); HUPKO, cit. 6, s. 97, 106; MRVA, cit. 1, s. 83; ŠTIBRANÁ, I.: Pálffyovské katalógy zbierok a inventáre ako pramene k poznaniu umeleckého zariadenia rezidencie Červený Kameň v polovici 18. storočia. In: <i>Theatrum historiae 9</i>. Pardubice, 2011, s. 492, text a pozn. 7, 8. Dostupné na internete <<a href="http://uhv.upce.cz/upload/theatrum/TH9_2011.pdf">http://uhv.upce.cz/upload/theatrum/TH9_2011.pdf</a>> </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref16">[16]</a> FIDLER, P.: Beiträge zu einem künstler- und Kunsthandwerkerlexikon des Donaugebietes (Österreich, Slowakei und Ungarn). Exzerpa aus den Archiven in Preßburg und Tyrnau. In: <i>ARS</i>, 1997, č. 1 – 3, s. 222, 227; MRVA, cit. 1, s. 83. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref17">[17]</a> BÓNA, cit. 2, s. 181; FIDLER, cit. 16, s. 227. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref18">[18]</a> SCHUMACHER, K.: Dokumenty umeleckej a stavebnej činnosti 17. a 18. storočia v Bratislave z archívu rodu Pálffyovcov v ŠSÚA. In: <i>ARS</i>, 1991, č. 3, s. 193; SEDLÁK, F. – ŽUDEL, J. – PALKO, F.: <i>Štátny slovenský ústredný archív v Bratislave. Sprievodca po archívnych fondoch I. Oddelenie feudalizmu</i>. Bratislava, 1964, s. 97; ŠTIBRANÁ, I.: Navždy stratené rozprávkové bohatstvo. Pohnuté osudy umeleckých zbierok Pálfiovcov. In: <i>Historická revue</i>, 17, 2006, č. 2, s. 26 – 29; ŠTIBRANÁ, cit. 15, s. 492 – 493. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref19">[19]</a> JEDLICSKA, cit. 5, s. 508 – 511; <i>Slovenský biografický slovník IV. M – Q</i>. Martin, 1990, s. 379; MRVA, cit. 1, s. 83; MRVA: Pajštúnsky hrad, cit. 3, s. 30. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref20">[20]</a> <i>Slovenský biografický slovník</i>, cit. 19, s. 379; ZACHAROVÁ, M.: Valchy a výroba súkna na južnom Záhorí do konca 18. storočia. In: <i>Záhorie</i>, 22, 2013, č. 5, s. 13. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref21">[21]</a> MRVA, – HRNKO, cit. 3, s. 173; MRVA, cit. 1, s. 83 – 84. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref22">[22]</a> FUNDÁRKOVÁ, cit. 14, s. 49, text a pozn. 9; Genealogická tabuľka Pálfiovcov, cit 15; JEDLICSKA, cit. 5, s. 511; MRVA – HRNKO, cit. 3, s. 173; MRVA, cit. 1, s. 84; ŠTIBRANÁ, cit. 15, s. 493/pozn. 12. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref23">[23]</a> FIDLER, cit. 16, s. 227; MRVA, cit. 1, s. 84. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref24">[24]</a> JEDLICSKA, cit. 5, s. 606; MRVA, cit. 1, s. 84. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref25">[25]</a> Genealogická tabuľka Pálfiovcov, cit 15; HUPKO, cit. 6, s. 94; JEDLICSKA, cit. 5, s. 606; MRVA, cit. 1, s. 84. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref26">[26]</a> Genealogická tabuľka Pálfiovcov 3, dostupná na internete </div>
<div style="text-align: justify;">
<<a href="http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy3.html">http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy3.html</a>> (aktualizované 24. apríla 2009); JEDLICSKA, cit. 5, s. 610; MRVA, cit. 1, s. 84, 89. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref27">[27]</a> MRVA: Pajštúnsky hrad, cit. 3, s. 30 – 31; MRVA, cit. 1, s. 85 – 87. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref28">[28]</a> MRVA – HRNKO, cit. 3, s. 180; MRVA: Pajštúnsky hrad, cit. 3, s. 31; MRVA, cit. 1, s. 89. Inokedy sa zásah blesku, po ktorom zhoreli strechy hradu, datuje rokom 1748: BÓNA, cit. 2, s. 204; K<span style="font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>NY<span style="font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ö</span>KI, J.: Pozsonyborostyánkő vár. In: VÁLINÉ POGÁNY, J: <i>Az örekség hagyományozása. Könyöki József műemlékfelméresei 1869 – 1890</i>. Budapest, 2000, s. 256 alebo sa hovorí všeobecne o požiari hradu v polovici 18. storočia: HRNKO, cit. 2, s. 54; MB – MŠ: Hrad Pajštún. In: RUSINA, I. a kol.: <i>Renesancia. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom</i>. Bratislava, 2009, s. 748 (MB = Martin Bóna, MŠ = Michal Šimkovic); MP: Pajštún. In: PLAČEK, M. – BÓNA, M.: <i>Encyklopédia slovenských hradov</i>. Bratislava, 2007, s. 230 (MP = Miroslav Plaček). </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref29">[29]</a> BÓNA, cit. 2, s. 204, 207; MRVA: Pajštúnsky hrad, cit. 3, s. 31; MRVA, cit.1, s. 89. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref30">[30]</a> V literatúre sa uvádzajú aj iné dátumy sobáša – mesiac december alebo rok 1763. Pozri Genealogickú tabuľku Pálfiovcov 3, cit. 26; JEDLICSKA, cit. 5, s. 610; MRVA – HRNKO, cit. 3, s. 175; MRVA, cit. 1, s. 90. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref31">[31]</a> Genealogická tabuľka Pálfiovcov 3, cit. 26; JEDLICSKA, cit. 5, s. 611. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref32">[32]</a> JEDLICSKA, cit. 5, s. 610; MRVA, cit. 1, s. 90. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref33">[33]</a> ALBRECHT, J.: Die Burgen. 28. Paillenstein, Plassenstein, Bibersburg. In: <i>Taschenbuch für die vaterländische Geschichte</i>, 10, 1829, s. 365; ŠTIBRANÁ, cit. 15, s. 493; SEDLÁK – ŽUDEL – PALKO, cit. 18, s. 98; ŠTIBRANÁ, cit. 18, s. 26 – 29, </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref34">[34]</a> BÓNA, cit. 2, s. 207; KRIŠTOFFY, J.: Z okolia Stupavy. In: <i>Devín</i>, 6, 1937 – 1938, s. 101. </div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="file:///F:/04/K%C3%B3pia%20%E2%80%93%204.%20%C4%8Das%C5%A5.docx#_ednref35">[35]</a> JEDLICSKA, cit. 5, s. 612; MRVA, cit. 1, s. 90.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0900 31 Stupava, Slovensko48.274921199999987 17.03188629999999648.190382199999988 16.870524799999995 48.359460199999987 17.193247799999998tag:blogger.com,1999:blog-6097455362156904410.post-14623573489310949812018-05-21T18:00:00.000+02:002018-05-21T20:06:11.120+02:00ARCHÍV<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 </span></b></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><b><span style="font-size: large;">13</span></b></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><br /></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
<div style="text-align: justify;">
Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník <i>Osveta</i>, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom <i>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku</i> s autorskou poznámkou „<i>Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.</i>“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.<br />
<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.</b></div>
<div style="text-align: center;">
(Pokračovanie).</div>
<div style="text-align: justify;">
V samom meste „zorganizovali“ napochytre národnú obranu, v ktorej boli skoro samí prešporskí židia, ako i tí z Malaciek a z okolia, ktorí boli so spomenutým už pancierovým vlakom do Malaciek prišli, – keďže posiaľ schovávali sa po kanceláriach, aspoň teraz chceli ukázať svoju chrabrosť a svoje vlastenectvo!</div>
<div style="text-align: justify;">
Nasledujúceho dňa, 9. novembra obsadili sme žel. trať zo Zohoru do Sv-Mikuláša, ako i do Uhorskej Vsi, V poslednej obci boli svojho času úplne rozbúrali staničnú budovu, tamejší cukrovar si obránili sami občania, že sa mu nič nestalo, na šťastie celeho okolia, lebo tento cukrovar zásobuje cukrom celý kraj až po dnes.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEivFrKf2X3f9iLEvuigpqRo5I6TyDDvSTFVRp6bcmf7qn5rhiDGlRMeTKehD4YxkEQXAmeaHLeceIsOdA8kOCF9toUJbqFe9msXd0ZGwm7LZdrViRt6WF363kX-5_oNqUVbuLvllPfX5iw/s1600/Z%25C3%25A1horsk%25C3%25A1+Ves.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="583" data-original-width="946" height="197" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEivFrKf2X3f9iLEvuigpqRo5I6TyDDvSTFVRp6bcmf7qn5rhiDGlRMeTKehD4YxkEQXAmeaHLeceIsOdA8kOCF9toUJbqFe9msXd0ZGwm7LZdrViRt6WF363kX-5_oNqUVbuLvllPfX5iw/s320/Z%25C3%25A1horsk%25C3%25A1+Ves.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Toho isteho dňa dostalo sa nám výdatnej pomoci so strany voj. veliteľstva, nakoľko sme dostali prvú posilu v počte 50 mužov. Ako už spomenuto, bolo nás pre toľký kraj a pre toľké posádky veľmi málo, tým radostnejšie sme vítali prišlú nám posilu! Mohli sme hneď všade energickejšie, vlastne úspešnejšie zakročiť; posilu sme upotrebili na obsadenie všetkých obcí celeho malackého okresu, hlavne avšak na obsadenie brehov a mostov u Moravy, cez ktoré mosty vyvážal tunajší ľud potravné články do súsedných Rakús, okracujúc takto svojích vlastných o ten prepotrebný kúsok chleba.</div>
<div style="text-align: justify;">
Dňa 11. novembra mali sme zase návštevu tých istých maďarských parlamentárov, ako pred niekoľkými dňami. Strach má vraj zlé oči; a toho strachu mali oni veru dosť, takže prišli vyjednávať o novú demarkačnú čiaru. Po celom kraji mali hodne svojích vyzvedačov, bývalých maďarských úradníkov, ktorí im verne oznamovali všetky udalosti. Zo svojho hesla, že ideme na Prešporok sme nepopustili, rozhlasovali sme to všade, a tak sa zdá nastrašil ích príchod spomenutej posily o 50 mužov, príchod ktorých prirodzene hneď oznámili zdejší špióni svojím pusipajtášom do Prešporka. V maďarských novinách každodenne boly oznamované pohyby naších posádok, koľko prišlo do Malaciek, alebo koľko odišlo našich vojakov. Tým lepšie pre nás, takto sa udržovali oni sami vo väčšom omyle!</div>
<div style="text-align: justify;">
Vyjednávanie trvalo tento raz ešte dlhšie, ako minule. Od večera 9. hod. s malými prestavkami vyjednávali sme celú noc, až do samého rána. Ako keby sa bolo jednalo o osud celej krajiny, tvrdošijne zastával každý svoje stanovisko. O malé dedinky sme sa dišputovali, ani keby to bol býval sám Remeš alebo Ipern! Cieľom naším bolo dostať také výhodné položenie, odkiaľ bý sme mohli stále ohrožovať Prešporok, preto nám bola potrebná zvlášte Stupava, zkadiaľ sa ľahko dala zaoklúčiť dedina a nádražie Devínská-Nová-Ves, ktorá bola svojou výhodnou polohou, klúčom na Prešporok, ako i cez ktorú udržiavali maďari na Marcheg spojenie s nemeckými vojakmi, a železničnú premávku na Wiedeň.</div>
<div style="text-align: right;">
(Pokr. nasl.)</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<i>Osveta</i>, roč. I, č. 16, Malacky, dňa 26. apríla 1919, s. 2.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</span>Mgr. Pavol Vrablec, PhD.http://www.blogger.com/profile/01640019572958646944noreply@blogger.com0