Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

sobota, 17. októbra 2015

ARCHÍV

TEKLA – PREDCHODCA SKALICKÉHO GRAFOBALU

Legendárny skalický podnik Grafobal o pár dní oslávi 110. výročie od svojho založenia. Pôvodne sa orientoval na výrobu kartónov a na tlač. V roku 1907 firmu kúpil Ferdinand Bayer a dal jej aj svoje meno „Bayer a spol., skalická továreň na krabice“. Majiteľ však vzdal hold svojej manželke a dcére a od roku 1914 niesla firma názov podľa nich „TEKLA“. Po prevzatí firma Slovenskou bankou v roku 1923 sa rozšíril názov na „TEKLA – kartonážny a papiernický priemysel, účastinná spoločnosť Skalica“. V roku 1946 bola TEKLA znárodnená a pričlenená najprv k ružomberským papierňam, neskôr ku harmaneckým. V roku 1953 bol vytvorený národný podnik Kartoprodukta, ktorý bol v roku 1958 začlenený pod brnianske papierne. Éra Grafobalu začala v roku 1969, najprv ako národného podniku a od roku 1992 ako akciovej spoločnosti.
Prinášam článok, ktorý vyšiel v Kalendári Slovenskej banky na rok 1932 a opisuje technológiu výroby obálok, papierových vriec a litografickú tlač. 

Budova továrne TEKLA

Výroba papierových a lepenkových obalov v Skalici.

Niečo povieme o Skalici tým, ktorí ju nepoznajú, alebo o nej ešte nepočuli. Toto bohaté okresné mestečko leží v najzápadnejšom rožku Slovenska a bolo známé už v stredoveku svojím chýrečným súknom, ktoré merali vtedy „trieskami“ a od tých čias sa každý Skaličan veľmi snadno pozná, že má „trísku“ za uchom. O Skaličanoch uchovalo sa v ústnom podaní až do doby najnovšej niekoľko starých vzácnych príbehov, ktoré svedčia nielen o veľkej hrdosti, nebojácnosti a svojrázu občianstva ale tiež o zvláštnostiach prírody samej a doporučujeme, aby ste sa príležitostne Skaličana opýtali, jak to bolo, keď „kopali studňu, horela voda“ a mali „šibenicu len pre seba a svoje deti“. Aby si uchovali svojráz a neboli rušení vo svojom kľude po prevrate, pomenovali si mesto na: Uhorská Skalica, poštu ale na Uherskú Skalicu, železničná stanica niesla však hrdo: Skalica na Slovensku, takže, kto nebol informovaný do Uhorskej Skalice po železnici sa dostať nemohol. Úrady však tomuto svojrázu nechceli rozumeť a tak zostala teraz len Skalicou. Je to jedna zo šťastných obcí, ktorá má toľko vlastného majetku, že prirážky k štátnym daniam nepotrebuje.


Tedy v tejto Skalici je naša továreň „TEKLA“, ktorá sa zaoberá spracovaním papieru, kartonu a lepenky na obaly najrozmanitejších druhov. Jej výrobky ste už iste videli každý, či už pri voľbách, keď do obálky v Skalici vyrobenej vložili ste svoj hlasovací lístok, alebo v trafikách krabičky na cigarety Egypt, Praga Yaka alebo tobolky na dútniky Britanika. Tiež pri stavbách, kde používajú cementu, videli ste papierové vrecká, ktoré robia v „TEKLE“. Výrobky tejto našej továrne môžete nájsť i v hostincoch v podobe pivných lepenkových tácok, alebo etiket na lahvách, tiež v cukrárňach, keď kupujete pre seba alebo deti cukríky, ktoré Vám vložia do papierových sáčkov. Len neradi spomíname, že stretáte sa s výrobkami „TEKLY“ aj v lekárňach, kde dajú vám prášky do t. zv. kapslov alebo krabičiek aj v drogeriach, keď kupujete prášok pre dobytok, balený v krabiciach t. zv. skladačkách. Keď chcete cestovať železnicou a kúpite si „kartičku“ iste nikto netuší, že sú zo Skalice, alebo v lete, keď nesiete domov mucholapky sotvá ste vedeli, že na niektorých z nich pracovali Skaličania v „TEKLE“. Mládenci, ktorí sa vrátili z vojenskej služby, alebo záložníci, ktorí boli na manévroch, budú prekvapení, keď im prezradíme, že keď strielali a hrešili, že budú museť v kasárňach čistiť pušky, vyberali „magacínky“ z hnedých lepenkových krabíc, vyrobených Skaličankami v tejto našej továrni. Keď si budete kupovať Baťove čižmy do blata, obdržíte ich vo veľkej bielej krabici, vyrobenej v „TEKLE“, tiež domáce trepky, alebo t. zv. tenisky sú balené v zelených alebo belasých t. zv. skladačkách z našej továrne. Nemôžeme pre nedostatok miesta vypisovať všetky rozmanité druhy výrobkov našej továrne „TEKLY“ a ľutujeme, že z toho istého dôvodu nemôžeme opisovať výrobu všetkých druhov a uvedieme len výrobu niektorých.

Obálkové oddelenie

Tak ku príkladu obálky. Z veľkých hárkov papieru ostrou železnou formou sa najprv vysekajú na stroji po 300 až 500 kusoch naraz a to dľa veľkosti obálok a sily papieru a tieto papierové výseky na druhom stroji sa automaticky natierajú na určitých miestach lepidlom, zahýňajú sa, na chlopni sa teplým vzduchom lepidlo súčasne suší, počitadlom sa zrátajú a hotové potom vypadajú. Tieto sa potom triedia, páskujú po 50 alebo 100 kusoch a vkladajú do lepenkových krabíc po 250 až 1000 kusoch dľa veľkosti obálok a ich jakosti. Taký jeden obálkový stroj vyhotoví denne 35 až 60 tisíc kusov a to zase dľa toho, jakej sú veľkosti a jakosti.

Oddelenie cementových vriec

Papierové vrecká na cement vyhotovujú sa pravidelne zo 4, alebo 3 vrstiev papierových a pracujú sa na dvoch strojoch. Kotúče papieru potrebnej šírky sa odmotávajú, horná vrstva automaticky pritisnutím gumového štočku sa opatrí tlačou a tieto tri alebo štyri vrstvy papieru sa súčasne na jednej strane na okraji natierajú lepidlom, ďalej na forme potrebnej šírky sa zahýbajú, gumový válec okraje všetkých vrstiev pritisne na druhý koniec opatrený lepidlom, takže sa slepujú a tvorí sa dlhý plášť, ktorý sa válcami potom ešte lisuje a na konci stroja automaticky na potrebnú dĺžku nožom sa seká. Tieto plášte potom na druhom stroji uzavierajú sa na jednom konci t. zv. krížovým dnom. Spomenutý stroj vyhotoví denne za 8 hodín až 30.000 kusov plášťov a uvážíme-li, že toto množstvo stačí na 150 vagonov cementu, pripustíte, že je to slušné množstvo. Pred niekoľkými rokmi robievali sa tieto plášte ručne, bolo potreba na vyhotovenie toho istého množstva asi 40 dievčat, kdežto k obsluhe stroja stačia 2 robotníci. 

Litografické oddelenie

Bude Vás snáď zaujímať ešte, ako sa robia obrázky litografickou cestou. Najprv je nutné vyhotoviť potrebné kresby na špecielný kameň a síce toľko kusov z koľkých bariev sa obrázok skladá. Hovoríme o obrázkoch trojfarbistých, sedemfarbistých atď.
Ovšem neznamená to, keď vidíme na obrázku ku pr. 4 barvy, že ozaj sa aj 4 barvy tlačia, lebo z niektorých dvoch bariev dajú sa spojením, pretlačom vyhotoviť tri barvy, tak, kde belasá barva na kresbe kryje žltú vytvorí sa okrem týchto dvoch ešte zelená. Pre jednoduchosť povieme, že by sa mal tlačiť obrázok z farieb žltej, belasej, červenej a hnedej. Tedy vyhotovia sa kresby na kameň pre každú barvu, v našom prípade 4 kusy, ktoré sa kyselinou vyleptajú a fixírujú, takže sa nedajú sotrieť, ale jemným vlhkým pieskom len sbrúsiť. Máme-li tieto kresby hotové, nanesie sa ručným koženým válcom potrebná barva na jednu z nich, potom sa na ňu položí papier, zlisuje a tlakom sa barva z kresby prenáša na papier. Keď barva na papieri celkom uschne, opakuje sa tento pochod s druhou kresbou a druhou barvou až ostatnou. Takto tlačiť obrázky by bolo veľmi pomalé a pridrahé. Tento ručný postup robí sa len pre informáciu ako obrázok bude vyzerať, aby sa mohli previesť prípadne opravy na kresbách. Na vlastnú tlač slúžia t. zv. rýchlolisy rôznych veľkostí, ktorá sa ráta dľa veľkosti kameňa to jest plochy, na ktorú sa môže naraz tlačiť. Hovoríme teda o veľkosti 95 krát 126 cm, alebo 70 krát 100 cm. Tým sa docieli, že v takom stroji na jednom kameni je kresieb aj 40, a tlačí sa teda 40 obrázkov naraz. Stroj sám má výkon až 6000 kusov hárkov za 8 hodín, takže v našom prípade 240.000 kusov jednej barvy. Keď je jedna barva vytlačená, nechajú sa hárky dobre vyschnúť, stroj sa očistí, vloží kameň iný s druhou barvou a tak podobne až ostatnou. Po riadnom vyschnutí hárky sa presne srovnajú, niekedy napichajú na seba a rozrežú na jednotlivé kusy a to 100 až 300 hárkov naraz dľa sily papieru a potom sa balia.

Kartonážne oddelenie

Ľutujeme, že pre nedostatok miesta nemohli sme uviesť viacej druhov a pripojiť tiež viacej fotografií, podotýkame však, že je to jediný slovenský podnik toho druhu v našej republike a tiež jedon z najväčších. Zamestnáva skoro 5% obyvateľstva Skalice, takže má svoj veľký význam národohospodársky a sociálny, najmä v terajšej ťažkej dobe. Vyrába všetky druhy obalov z papieru, kartonu a lepenky, s tlačou alebo bez nej od prevedenia jednoduchého až po luxusné.
Keď by niektorý z našich milých čitateľov mal záujem o tento druh výroby a povedie ho cesta okolo Skalice, nech navštívi našu továreň, kde mu veľmi vdačne ukážu rôzné spôsoby výroby.

Zdroje:
Výroba papierových a lepenkových obalov v Skalici. In: Slovenská banka 1932. Kalendár Slovenskej banky na priestupný rok 1932. Bratislava, s. 71 – 76.

            

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.