NOVINKY / LITERATÚRA

MALACKY A OKOLIE 4. HISTÓRIA

Ešte pred Vianocami stihlo vydať svoj historický zborník aj Múzeum Michala Tillnera v Malackách. Obsahuje deväť príspevkov, ktoré sú rozdelené do dvoch častí.

NOVINKY / LITERATÚRA

ZBORNÍK ZÁHORSKÉHO MÚZEA V SKALICI 6.

Záhorské múzeum v Skalici pokračuje vo vydávaní svojich zborníkov. Pred pár dňami uzrel svetlo sveta ďalší z nich - Zborník Záhorského múzea v Skalici 6.

BRODSKÉ

BRODSKÉ V STREDOVEKU

Skúmanie historického osídlenia si okrem iného vyžaduje aj dobré zvládanie problematických situácií. Komplikácie môže do výskumu osídlenia vniesť napríklad rozdielne časové zaradenie rovnakých archeologických nálezov rôznymi odborníkmi alebo ich nejasné lokalizovanie. Takýmto príkladom je Brodské.

ŠAŠTÍN

ŠAŠTÍN V 13. STOROČÍ

Z 13. storočia poznáme celý rad šaštínskych arcidiakonov. Už v roku 1210 sa spomína Matej (falzum); 1218 Ján; 1229, 1230 a 1231 magister Manasses, šaštínsky arcidiakon a kanonik ostrihomskej kapituly; 1233 Vincent[1]; 1244 – 1245 a 1248 Mikuláš[2], šaštínsky arcidiakon a ostrihomský kustód; 1259 Vincent[3]; 1272 magister Anton, sudca, šaštínsky arcidiakon, kancelár ostrihomského arcibiskupa Filipa[4]; 1288 a 1294 Štefan[5]; 1292 magister Jakub[6] a magister Wrkundinus.[7]

WWW

HISTORICKÉ POHĽADNICE

Staré fotografie a pohľadnice sú vďačným zdrojom spomienok, štúdijným materiálom i zberateľským predmetom. Pomáhajú utvoriť si predstavu o vzhľade mesta, dediny chotára... v minulosti. Maďarský Katalóg pohľadníc z maďarských múzeí je výbornou databázou.

BRODSKÉ

BRODSKÉ V NAJSTARŠÍCH PORTÁLNYCH SÚPISOCH

Najstaršie zachované portálne súpisy nám podávajú čiastočný obraz o osídlení Brodského v 15. a 16. storočí. Hoci nezachycujú celkový počet usadlostí, ale len tých, ktoré platili dane, vidno, že Brodské patrilo v danom období medzi malé dediny.

Z DOBOVEJ TLAČE

CESTA CEZ PEZINSKÚ BABU

Noviny Obzor vo februári 1870 uverejnili článok o stavbe cesty cez Pezinskú Babu. Cesta bola už sčasti vystavaná a bolo potrebné ju dokončiť. Tu je presný prepis článku.

NOVINKY

SPOMIENKA NA 17. NOVEMBER 1989

Mestské centrum kultúry Malacky - Múzeum Michala Tillnera pozýva na spomienkové stretnutie o 17. novembri 1989, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 17. novembra.

NOVINKY

MIKULÁŠ XIII. PÁLFI

Mestské centrum kultúry Malacky - Múzeum Michala Tillnera v rámci pravidelných Stretnutí s históriou pripravilo prednášku s prezentáciou fotografií a besedou o poslednom členovi pálfiovského rodu, ktorý vlastnil malacké panstvo.

Z DOBOVEJ TLAČE

HOSPODÁRSTVO VEĽKÝCH LEVÁR

V ROKU 1871

(2. časť)

„Kravy vzdor tomu, že hneď od žatvy dosť dažďov bývalo, dojily po skúpo. Ošípané, z ktorých ces leto mnoho popadalo, kŕmily sa zle; najlepšie žraly ešte šrotovanú kukuricu, s prídavkom varených zemiakov alebo varenej cukrovky. 

Z DOBOVEJ TLAČE

HOSPODÁRSTVO VEĽKÝCH LEVÁR

V ROKU 1871

(1. časť)

Časopis Obzor. Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. uverejnil v roku 1871 dopis čitateľa z Veľkých Levár, Jozefa Šimku, v ktorom opisuje hospodársku situáciu v dedine v danom roku.

GEOGRAFIA

ZÁHORIE A HRANICE 3

V rámci bojov o babenberské dedičstvo viackrát vtrhlo české vojsko Přemysla Otakara II. na juhozápadné Slovensko (1260, 1271, 1273), pričom prechádzalo Záhorím, ktoré v tomto období kontrolovalo. Až po poslednej bitke, ktorá sa odohrala 26. augusta 1278 na Moravskom poli, nastala na krátky čas znova na Záhorí pokojná situácia a uhorská správa.

HRADIŠTE POD VRÁTNOM

HRADIŠTE POD VRÁTNOM

V 9. STOROČÍ

Už svojím názvom vzbudzuje pozornosť obec Hradište pod Vrátnom. Severne od intravilánu na svahu sa nachádza lokalita Prez hradište (Role prez hradište), na ktorej v r. 1940 našiel Štefan Janšák hradištné črepy. V r. 1946 lokalitu skúmal Viktor Šemmer, pričom našiel ďalšie črepy z 9. storočia, avšak žiadne známky po nejakom opevnení.[1]

NOVINKY / LITERATÚRA

SMRDÁKY

Z KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

V piatok 2. septembra 2011 bola slávnostne predstavená nová kniha o dejinách obce Smrdáky (foto). Táto prezentácia bola súčasťou programu osláv 575. výročia najstaršej písomnej zmienky o obci.

Z DOBOVEJ TLAČE

ŠKOLSKÉ SLÁVNOSTI

V MALÝCH A VEĽKÝCH LEVÁROCH

(2. časť)

„Po 3. hodine pohnuli sa všetci účastníci do Veľ. Levár, kde bola slávnostne odovzdávaná verejnosti novostavba štátnej ľud. a mešť. školy „Štefánkovej“. Budova pôsobí zvonka milým dojmom svojou slohovou čistotou a prekvapuje i vňútri estetickým a účelným vyriešením.

Z DOBOVEJ TLAČE

ŠKOLSKÉ SLÁVNOSTI 

V MALÝCH A VEĽKÝCH LEVÁROCH

(1. časť)

"Premena starej školy v školu novú, prispôsobenú terajšiemu životu, riadna školská dochádzka a stavby školských budov nasvedčujú, že sa školská otázka u nás počína vážne riešiť. – Dôkazom toho boly aj školské slávnosti 29. mája t. r. (1930): v Malých Levároch slávnosť kladenia základ. kameňa novej školskej budovy obec. ľud. školy a slávnosť odovzdania novostavby štátnych škôl Štefánkových vo Veľ. Levároch verejnosti. Účasť občianstva z celého okolia ukázala, ako sa zmenil od prevratu pomer verejnosti ku škole a jak nová československá škola vedela si svojím pôsobením získať porozumenie a lásku všetkej verejnosti.

NOVINKY

KAMENNÝM CHODNÍKOM

PO STOPÁCH PÁLFIOVCOV

Mesto Malacky na Deň cestovného ruchu 24. septembra 2011 otvorí svoje kultúrne pamiatky pre verejnosť.

NOVINKY / LITERATÚRA

PRÍHODY ZO SUCHOHRADU

Obec Suchohrad vo štvrtok 15. septembra 2011 v rámci osláv 500. výročia najstaršej písomnej zmienky o obci predstavila verejnosti svoju novú knihu Príhody zo Suchohradu (alebo Co sa stauo v Dimburku).

JAKUBOV

JAKUBOV V 16. STOROČÍ

Archeologický výskum objavil v Jakubove slovanské sídlisko z obdobia Veľkej Moravy[1], ale to je na dlhý čas všetko, čo o tejto dedine vieme. Vincent Sedlák predpokladá nepretržité trvanie tohto sídliska aj naďalej[2]. Naopak, Jenő Házi o Jakubove tvrdí, že pre obdobie stredoveku nie sú o ňom údaje[3]. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože poznáme písomný doklad už zo 14. stor.

ZÁHORSKÁ VES

ZÁHORSKÁ VES V 16. STOROČÍ

V 9. stor. aj toto miesto na brehu rieky Moravy obývali Slovania[1]. Avšak najskorší písomný doklad pochádza až z r. 1557 [2]. O období medzitým sa môžeme iba dohadovať. Dôležitou pomôckou je staršie pomenovanie Záhorskej Vsi (touto je len od r. 1948) - Uhorská Ves (Magyarfalu).

PAMIATKY

STĹP HANBY

VO VEĽKÝCH LEVÁROCH

„Pred kostolom, čili hostincom Vajčoveca, stojí „Stĺp potupy“, symbolická pamiatka zadávna prevádzaných súdov v starodávných mestečkách západného Slovenska.

Úhľadný, štvrohranný stĺp, vystavaný z tehál je asi 4 m vysoký, opatrený škridlicovou strechou, z ktorej vyčnieva železná tyč (sťa pika), opatrená pohyblivou železnou rukou s mečom, znakom to prísnej spravodlivosti. Na prednej a jednej bočnej strane od cesty sú do stĺpa pevno vsadené mohútne železné okovy (reťazi zmizly, pravdepodobne dávno odmontovali ich cigáni).

Z DOBOVEJ TLAČE

TRAGÉDIA V SKALICI

V ROKU 1870

Historická tlač prináša množstvo zaujímavých informácií o živote na Záhorí. Ponúkam presný prepis článku zo skalických novín Obzor o nešťastnej udalosti zo začiatku roku 1870 v Skalici.

NOVINKY

KONFERENCIA

PÔDOHOSPODÁRSTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA

Slovenský národný archív organizuje vedeckú konferenciu Pôdohospodárstvo v dejinách Slovenska, na ktorej odzneje aj niekoľko príspevkov týkajúcich sa dejín Záhoria.

UDALOSTI

CHOLERA V ZÁVODE

V ROKU 1831

Čítanie starých kroník býva veľmi zaujímavé a poučné. Často sa v nich stretávame s rozprávaním zvláštnych, nevšedných, ba až neuveriteľných príbehov zo života dediny. Niektoré bývajú zábavné a iné zase tragické. Dôležitú úlohu pritom zohráva literárny talent zapisovateľa.

LITERATÚRA

PEČATE A ZNAKY OBCÍ

SENICKÉHO OKRESU

Rudolf Irša zozbieral v slovenských archívoch sfragistický materiál, týkajúci sa obcí bývalého Senického okresu a súborne ho vydal v tejto knihe. Deväťdesiatpäťstranová kniha netradičného formátu v úvode stručne oboznamuje čitateľa s dejinami správy Senického okresu a so sfragistickou problematikou.

UDALOSTI

KEDY PRIŠLI PRVÍ SLOVANIA NA ZÁHORIE?

Skutočnosť, že prítomnosť Longobardov na Záhorí bola iba okrajová, zatiaľ čo na susednej juhovýchodnej Morave bol ich zábor oveľa širší[1], dáva možnosť uvažovať o smere príchodu prvých Slovanov na Záhorie.

UDALOSTI

PRVÍ SLOVANIA NA ZÁHORÍ

Situácia okolo prítomnosti Slovanov v tomto priestore je oveľa komplikovanejšia. (Navyše ju ešte zneprehľadňujú rozdielne názory na datovanie jednotlivých archeologických nálezových celkov.) Niektorí koexistenciu Longobardov a Slovanov nepredpokladajú[1] a naopak, niektorí ju považujú za veľmi pravdepodobnú.[2]

PAMIATKY

VEĽKOLEVÁRSKY PRIEVOZ 

CEZ RIEKU MORAVU

„Prvá méta začína na západe v rieke nazývanej Morava, v prístave, ktorý sa nazýva Fluderstat, v ktorom sa zhromažďuje drevo na predaj a ukladajú sa hromady dreva. Tu vychádza (hranica) z tej rieky k ceste, po ktorej tie drevá boli ťahané a odtiaľ prechádzala na východ na tú cestu až k dubu stojacemu vedľa tejto cesty..“

NOVINKY / LITERATÚRA

MALACKY V 20. STOROČÍ

V týchto dňoch uzrel svetlo sveta zborník Malacky v 20. storočí. Je zostavený zo 14 dejepisných prác študentov Gymnázia sv. Františka Assiského v Malackách.

UDALOSTI

LONGOBARDI NA ZÁHORÍ

Je dôležité si uvedomiť, že Slovania pri svojom príchode na Záhorie neprišli do celkom ľudoprázdnej oblasti. Preto stručne naznačím situáciu pred ich príchodom.

ARCHÍV / NAJSTARŠIE ZMIENKY

NAJSTARŠIA ZMIENKA 
O MALÝCH LEVÁROCH A GAJAROCH

DÁTUM: 15. mája 1377

REGEST: Ľudovít I. daruje Teumlinovi a Petrovi Malé Leváre a Gajary.

OBCE: Malé Leváre, Gajary

OSOBY: Ľudovít I. Veľký, uhor. kráľ; Teumlinus, gróf zo Sv. Jura; Peter, gróf zo Sv. Jura; Peter, gróf zo Sv. Jura, otec Teumlina a Petra; Šebuš, gróf zo Sv. Jura, starý otec Teumlina a Petra

GEOGRAFIA

ZÁHORIE A HRANICE 2

V roku 1001/2 sa územie Slovenska i Moravy stali závislými od poľského Boleslava Chrabrého. Tento stav trval do roku 1018. Potom bola Morava pripojená k pražskému kniežatstvu a spravoval ju syn českého kniežaťa Oldřicha I. Břetislav I. Kontrolu nad Slovenskom prebral kráľ Štefan I. v roku 1029. Územie medzi Dunajom a Dyjou pripadlo Východnej marke v roku 1041.

UDALOSTI

ŽELEZNIČNÉ NEŠŤASTIE 

PRI VEĽKÝCH LEVÁROCH V ROKU 1983

V Kronike obce Veľké Leváre II. sa na s. 214 nachádza záznam o vlakovom nešťastí pri Veľkých Levároch v r. 1983: „14. júna v noci medzi obcami Závod – Veľké Leváre sa stala železničná nehoda.

WWW

CIRKEVNÉ MATRIKY

Hľadáte svojich predkov? Zostavujete si rodostrom? Dá sa to už aj z pohodlia domova. Webová stránka www.familysearch.org obsahuje matriky celého sveta.

ARCHÍV

PORTÁLNY SÚPIS Z ROKU 1452

Z 15. storočia sa pre oblasť Záhoria zachoval jediný portálny súpis. Zachytáva situáciu v severnej časti regiónu. Pomáha si spraviť aspoň orientačnú (avšak vôbec nie presnú) predstavu o veľkosti sídiel.

UDALOSTI

SITUÁCIA NA ZÁHORÍ V 11. A 12. STOROČÍ

Viaceré poľské pramene informujú, že okolo roku 1001 obsadil poľský knieža Boleslav Chrabrý (992 – 1025) územie až po Dunaj. Ovládol tiež Moravu. Územie Slovenska spravoval pod Boleslavovou nadvládou Ladislav Lysý, syn Michala a bratranec uhorského kráľa Štefana I. (1000/1001 – 1038). Mala to byť oblasť medzi riekami Tisa, Dunaj a Morava.[1] Vzhľadom na to, že archeologické nálezy nesvedčia o poľskej prítomnosti na Slovensku v tomto období[2], išlo zrejme o jednorazovú akciu nie s cieľom pripojiť nové územie, ale kontrolovať ho prostredníctvom dosadeného správcu. Rovnako Morava bola pod poľskou zvrchovanosťou.

OSOBNOSTI

ANTON ŠTEFÁNEK
(15. 4. 1877, Veľké Leváre - 29. 4. 1964, Žiar nad Hronom)

Z Veľkých Levár pochádza viacej osobností, ktoré svojou činnosťou významne zasiahli do slovenských dejín a pritom vo svojej rodnej obci sú celkom neznámy, alebo ich pozná iba malý okruh ľudí, alebo takmer nikto nevie, že tieto osobnosti pochádzajú z Veľkých Levár. Starší pamätníci si meno Antona Štefánka spájajú s meštianskou školou, avšak nič bližšie o ňom nepoznajú. Pred niekoľkými rokmi sa mi dostala do rúk diplomová práca študentky Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave o A. Štefánkovi. Len krátko predtým som sa dozvedel o podobnej diplomovej práci študentky Univerzity Komenského z r. 1976. Publikovaných štúdií o Štefánkovi je veľmi málo. Kto to teda bol?

WWW

DIGITÁLNY ARCHÍV MOL

Maďarský krajinský archív (Magyar Országos Levéltár - MOL) postupne publikuje na internete svoje stredoveké listiny (Diplomatikai levéltár - DL). Momentálne je ich približne 30 000 z viac ako 100 000-ového súboru. Stačí si kliknúť na tento odkaz:

UDALOSTI

SITUÁCIA NA ZÁHORÍ V 10. STOROČÍ

Najnovšie poznatky o dianí na území Slovenska a Moravy v 10. storočí sumarizujú príspevky v zborníku Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska.[1]

LITERATÚRA

KOSTOLIŠTE - KIRIPOLEC

V októbri 2010 bola v Kostolišti odprezentovaná historická monografia Kostolište – Kiripolec. Historička mgr. Mária Kršková a jej otec ing. Jozef Kršek spracovali množstvo písomného, obrazového i mapového materiálu a napísali takmer 247-stranovú knihu. Po jednej kapitole prispeli aj Katarína Bajcúrová a Milan Červeňák.

GEOGRAFIA

ZÁHORIE A HRANICE 1

Územie Záhoria svojou špecifickou polohou – uzavretím medzi výraznými geografickými prekážkami, ktoré pre rôzne skupiny obyvateľov prirodzene slúžili ako hranice oddeľujúce ich od iných skupín – bolo v priebehu dejín odsúdené na úlohu okrajového, pohraničného územia. Poloha na hraniciach štátnych útvarov znamenala v minulosti pre Záhorie aj zvláštny režim správy, obchodu, dopravy a z toho vyplývajúci aj zvláštny vývoj oblasti. Pojmy Záhorie a hranica sú spolu úzko späté. Chápanie hranice sa v priebehu dejín vyvíjalo. V období stredoveku bolo odlišné od dnešného chápania. Z týchto dôvodov považujem za potrebné objasniť pojem hranica a jej vývoj na Záhorí.

VEĽKÉ LEVÁRE

ZAČIATKY FUTBALU VO VEĽKÝCH LEVÁROCH

V roku 2008 si obec Veľké Leváre pripomenula viacero výročí. Jedným z nich bolo aj 95 rokov od založenia futbalového klubu. A veru nebol to len taký hocijaký klub. Vo svojej histórii dosiahol skvelé úspechy a jeho výkony presahovali rámec regiónu Záhorie.

GEOGRAFIA

VEGETÁCIA ZÁHORIA V STREDOVEKU

Oblasť Záhorskej nížiny je v súčasnosti z vegetačného hľadiska začlenená do dubovej zóny a nížinnej podzóny. Borská nížina so záhorskou časťou Dolnomoravského úvalu patrí do vegetačnej oblasti rovinnej a Chvojnická pahorkatina do pahorkatinnej. Chvojnickú pahorkatinu prevažne pokrývajú dubovo-hrabové lesné spoločenstvá. Borská nížina je pestrejšia. Veľkú časť tvoria dubové a dubovo-hrabové porasty. V lužných lesoch popri Morave a Myjave sa vyskytuje jaseň, brest, dub a jelša a vŕba s topoľom. Piesočnaté oblasti borskej nížiny pokrývajú borovicové lesy[1].

GEOGRAFIA

KLIMATICKÉ PODMIENKY V STREDOVEKU

Záhorská a Podunajská nížina sú najteplejšími regiónmi Slovenska. V súčasnosti sa priemerná ročná teplota na nich pohybuje od 9 do 11 stupňov Celzia. Tento faktor spolu s relatívne vysokou veternosťou spôsobuje, že tieto nížiny sú zároveň aj najsuchšie. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 500 mm[1].

MÁST

OSÍDLENIE MÁSTU V 16. STOROČÍ

Mást je v dnešnej dobe súčasťou mesta Stupava, ku ktorému bol pripojený v r. 1952. V nasledujúcom roku (1953) tu robotníci pri prácach našli 6 popolníc. Následne archeológovia odkryli niekoľko žiarových hrobov, ktorým patrí jedno prvenstvo - sú to najstaršie známe slovanské hroby na Záhorí (6. stor.). Prítomnosť Slovanov dokazuje aj pohrebisko z veľkomoravskej doby.

VEĽKÉ LEVÁRE

BOJE O VEĽKÉ LEVÁRE V R. 1945

PODĽA FARSKEJ KRONIKY

Front sa blížil, ľudia sa báli, nevedeli, čo všetko majú očakávať, veď vojnové udalosti tu nezažili už od Napoleona. Dychtivo počúvali rozprávania veteránov z prvej svetovej vojny, zachytávali správy z vysielania slovenského alebo londýnskeho rozhlasu. Neustále poletovali anglické lietadlá, všade naokolo sa odohrávali vzdušné boje a bombardovania. Každodenne strašili sirény a dlhé skrývanie sa v úkrytoch už bolo neznesiteľné. Ľudia usilovne zakopávali všetky cennosti a potreby pre život, aby ich nezničili nálety a ničenie, alebo niekto neukradol.

MALACKY

MALACKY V STREDOVEKÝCH DOKUMENTOCH

Malacky sa v období stredoveku (do r. 1526) spomínajú približne v troch desiatkach listín a listov[1]. Väčšina z nich je uložených v Maďarskom krajinskom archíve. Obsahovo ide prevažne o majetkovoprávne záležitosti. Vybral som niekoľko dokumentov, ktoré sú pre Malacky nejakým spôsobom zvlášť zaujímavé.

NAJSTARŠIE ZMIENKY

VEĽKÉ LEVÁRE (1378)

HABÁNI VO VEĽKÝCH LEVÁROCH (1588)

Vo verejnosti sa často stretávame s názorom, že najstaršia písomná zmienka o obci je dokladom o jej vzniku a datovanie najstaršej zmienky je zároveň aj datovaním vzniku obce. Pri vyslovovaní takýchto názorov je potrebné byť veľmi opatrný. Možnosť spájať najstaršiu písomnú zmienku so vznikom obce je totiž pomerne zriedkavá. Vo veľkej väčšine prípadov ide o písomnú správu, ktorá vznikla až po nejakom trvaní obce, teda je mladšia ako samotná obec. Vždy je potrebné poznať text aj kontext písomnej správy. Takýmto prípadom sú aj Veľké Leváre.

OSOBNOSTI

JÁN ZLATOÚSTY BOSKOVIČ
(20. 1. 1765 Veľké Leváre - 16. 11. 1838 Bratislava)

- katolícky kňaz, bratislavský prepošt, náboženský spisovateľ.

NOVINKY / LITERATÚRA

MESTO STUPAVA V MINULOSTI A DNES

Vydavateľstvo Veda vydalo historickú monografiu o meste Stupava. Kolektív šiestich autorov, vedený Antonom Hrnkom, pripravil 472-stranovú knihu rozdelenú do 10 kapitol, ktoré opisujú široký časový i vecný rozsah dejín Stupavy. Knihu lektorovali prof. Ján Lukačka a dr. Ján Bobák. Profesionálne spracovaný, hutný a odborný, ale ľahko zrozumiteľný text dopĺňajú početné fotografie a poznámkový aparát. Nechýba zoznam pramenného a literárneho materiálu.

ARCHÍV

NAJSTARŠIA LISTINA O ZÁHORÍ

Najstaršia zachovaná listina o Záhorí pochádza z roku 1206 a týka sa Plaveckého Štvrtka.

Archív ju zverejnil aj online na tomto odkaze. Inštrukcie na používanie databázy nájdete na tomto odkaze. Listinu nájdete pod inventárnym číslom 45 (prvý riadok vyhľadávača).