Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

štvrtok 14. júla 2011

VEĽKÉ LEVÁRE


BOJE O VEĽKÉ LEVÁRE V R. 1945
PODĽA FARSKEJ KRONIKY

Front sa blížil, ľudia sa báli, nevedeli, čo všetko majú očakávať, veď vojnové udalosti tu nezažili už od Napoleona. Dychtivo počúvali rozprávania veteránov z prvej svetovej vojny, zachytávali správy z vysielania slovenského alebo londýnskeho rozhlasu. Neustále poletovali anglické lietadlá, všade naokolo sa odohrávali vzdušné boje a bombardovania. Každodenne strašili sirény a dlhé skrývanie sa v úkrytoch už bolo neznesiteľné. Ľudia usilovne zakopávali všetky cennosti a potreby pre život, aby ich nezničili nálety a ničenie, alebo niekto neukradol.
Nemci nechceli len tak jednoducho odísť. Muníciu ukrytú v hustých lesoch za železnicou im museli pomáhať odvážať zajatci aj miestni ľudia. Bolo to veľmi nebezpečné, lebo v tej rýchlosti a zmätku ľahko mohlo dôjsť k smrteľnému výbuchu. Nemci mali nedostatok benzínu, čo ešte zvyšovalo ich nervozitu. Kto sa odvážil protirečiť, toho neľudsky dobili obuškom. Nikto im nechcel pomáhať, preto sa ľudia skrývali, ako najlepšie vedeli. Obec zaplavili davy utečencov z Maďarska, Nemcov bojujúcich na iných miestach i tých v Levároch. Pokračovali na Moravu a ďalej do Nemecka.
V prvých aprílových dňoch sa Nemci začali pripravovať na obranu. Pán farár Ján Malec uzamkol kostol, aby zabránil Nemcom dostať sa na vežu, kde mali výhodnú pozíciu pre guľometné hniezdo. Cez bránu sa nemohli dostať, pričom nepomáhalo ani rúbanie sekerami. Vošli preto tankami do kostolného dvora a preborili bočnú stenu na Mariánskej kaplnke, kadiaľ sa dostali do kostola  a na vežu.
Pán farár vedel, prečo nechce pustiť Nemcov na vežu. Túto ich pozíciu by totiž ostreľovali Sovieti a došlo by k poškodeniu kostola. A naozaj. (Po boji napočítali na kostole asi 50 zásahov z rozličných zbraní.) Boje o Veľké Leváre vypukli po Veľkej noci vo štvrtok 4. apríla 1945 v ranných hodinách. (V ten istý deň bola oslobodená i Bratislava.)
Druhé obranné hniezdo si Nemci urobili na fare a tá bola tiež ostreľovaná. Zničená bola strecha, komíny, vonkajšie i vnútorné steny aj stropy. Nemci sa nechceli vzdať a pri ústupe za sebou zapaľovali domy a stodoly. Boje trvali asi sedem hodín a skončili sa okolo štvrtej hodine popoludní. Až potom mohli ľudia opustiť svoje kryty a uvidieť tú hrôzu. Fara bola neobývateľná a pán farár musel až do konca júna bývať u kostolníka. Škody na kostole a fare dosiahli 371 000 Kčs. Zničená bola strecha Habánskej kaplnky. Poškodeniu neunikol ani evanjelický kostol. Vyhoreli tri domy a 22 stodol. Najtragickejšie boli obete na životoch – 4 miestni obyvatelia a 5 sovietskych vojakov.
Veľké Leváre oslobodila 2. ukrajinská armáda vedená maršalom Malinovským. Väčšina vojakov boli jednoduchí Aziati, medzi ktorými dokonca aj poručíci vychodili najviac 6 rokov školy.
...pootvárané domy, skrine, roztrhané periny, zhon po hodinkách (po rusky časy) boli prvé dojmy zmenených čias. Potom nútené práce pre ruskú armádu, jej celé zásobovanie...“ Takto opísal situáciu a dojmy ľudí zo sovietskych vojakov p. farár Ján Malec a pokračoval aj ďalej: „Jedno nám bolo ťažko pochopiť u ruského vojska, že nevedia úsporne zaobchádzať či s potravinami, či s materiálom, a že si nevedia uctiť ženu, ktorá bola u nich trofejou, ba naháňali si ju ako zajaca. Do kostola sa nemiešali, pohreby obdivovali, taktiež služby božie, všetko posmievali, a keď zostal kostol prázdny, konali ruské poklony pokľaknúc i desaťrazy. Hovorievali, že aj u nich musí byť sloboda, ak prisľúbil Roosevelt, Churchill a Stalin na svojej schôdzi (Jaltská konferencia, 4. 11. februára 1945 – pozn. PV) ... pod perinou nespali, ale na nej. Domácemu však nedovolili, aby si odpočinul v posteli... Pre násilnosti a teror ľudia hovorili, že oni sú 100 rokov za opicami.“ Nuž, také boli „sympatie“ voči osloboditeľom.
V bojoch druhej svetovej vojny a počas prechodu frontu cez Veľké Leváre padlo spolu 18 občanov. Ich mená (okrem Gustáva Müllera) sú napísané na Pomníku padlým vojakom pri katolíckom kostole.      
Zastavil/-a si sa už niekedy pri nich a aspoň si si prečítal/-a mená?















Text na pomníku padlým:

„PAMIATKE PADLÝCH HRDINOV
VO SVETOVEJ VOJNE 1914-1918
A 1939-1945 VENUJÚ
SPOLUOBČANIA VEĽKÝCH LEVÁR
R. 1949“



Pramene a literatúra:

Historia parochiæ Veľké Leváre 1889 –
Milan Hromník: Veľké Leváre. 1997

Foto vyhotovil a zozbieral Pavol Vrablec.

2 komentáre:

  1. Dobry den,
    ten tank, ktory uvadzate ako tank co ostal po ustupujucej nemeckej armade, je ruske samohybne delo SU-76.

    S pozdravom

    SEDLAR Martin

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pripomienku. Každá oprava, doplnenie, spresnenie je vítané.

      Odstrániť

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.