Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

streda, 27. júla 2011

OSOBNOSTI

ANTON ŠTEFÁNEK
(15. 4. 1877, Veľké Leváre - 29. 4. 1964, Žiar nad Hronom)

Z Veľkých Levár pochádza viacej osobností, ktoré svojou činnosťou významne zasiahli do slovenských dejín a pritom vo svojej rodnej obci sú celkom neznámy, alebo ich pozná iba malý okruh ľudí, alebo takmer nikto nevie, že tieto osobnosti pochádzajú z Veľkých Levár. Starší pamätníci si meno Antona Štefánka spájajú s meštianskou školou, avšak nič bližšie o ňom nepoznajú. Pred niekoľkými rokmi sa mi dostala do rúk diplomová práca študentky Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave o A. Štefánkovi. Len krátko predtým som sa dozvedel o podobnej diplomovej práci študentky Univerzity Komenského z r. 1976. Publikovaných štúdií o Štefánkovi je veľmi málo. Kto to teda bol?


Anton Štefánek

Anton Štefánek, syn Martina a Antónie, rod. Filustkovej, sa podľa matriky narodených narodil  15. apríla 1877 vo Veľkých Levároch. Tu aj začal navštevovať cirkevnú ľudovú školu. Keďže sa vyučovalo po maďarsky, čo Antonovi robilo ťažkosti a navyše ho otec potreboval ako pomocníka, nechodil do školy často. Núdza donútila rodinu Štefánkovcov, aby sa presťahovali do rakúskeho Drösingu. Anton mal vtedy 10 rokov. Snáď práve v tom, že vo Veľkých Levároch žil len krátko, je príčina, že tu nie je dostatočne známy. V Drösingu znova riešil jazykový problém, lebo nielenže nerozumel v škole, ale ani na ulici. Jazyk sa však čoskoro naučil a školu si obľúbil. Dokonca sa rozhodol stať učiteľom. Keďže otec si ho nemohol dovoliť platiť, štúdium vo Viedni mu zasponzoroval žid A. Singer. Najprv navštevoval nižšie gymnázium. Vo svojich spomienkach si Štefánek povzdychol: „Nemecká škola mi dala mnoho vedomostí..., avšak nedala mi novú vlasť a neutlmila vo mne spomienky na rodisko, chudobné síce, ale krásne.“ V r. 1894 sa presťahovali do Viedne aj Antonovi rodičia a súrodenci. Od r. 1898 študoval na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity kombináciu zemepis – dejepis. Kvôli finančným ťažkostiam štúdium nedokončil. Doštudoval až v r. 1923 na Komenského univerzite v Bratislave.

Rodičia A. Štefánka

Vysvedčenie A. Štefánka z Drösingu

Veľkú časť svojho času venoval činnosti v spolkoch Tatran a Národ. Po odchode z Viedne sa stal v Budapešti spoluzakladateľom mesačníka Slovenský obzor. Články podpisoval pseudonymom Levársky. Písal aj do skalických Ľudových novín, budapeštianskeho Slovenského denníka, brnenských Lidových novín a pražských Národných listov. Pavol Blaho oboznámil Štefánka s čechoslovakistickou koncepciou a ten sa stal jej najhorlivejším rozširovateľom. Videl v nej záchranu slovenského národa. Zároveň pracoval v hnutí okolo časopisu Hlas. Preto aj vzťah medzi Štefánkom a Andrejom Hlinkom nebol priateľský.
4. novembra 1918 bol A. Štefánek vymenovaný za člena dočasnej slovenskej vlády a dostal na starosť školstvo a tlač. Dočasná vláda fungovala len do 15. novembra 1918. Keď začiatkom decembra 1918 vzniklo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, Štefánek sa stal predsedom jeho školského referátu. Rozbehol reformu slovenského školstva. V r. 1924 sa stal poradcom na Ministerstve školstva a národnej osvety v Prahe a generálnym inšpektorom škôl na Slovensku. Po demisii Milana Hodžu vo februári 1929 sa stal ministrom školstva a národnej osvety (obr. 1 – A. Štefánek ako minister MŠANO). Od začiatku svojho pôsobenia v školstve presadzoval program československej jednoty. Presadzoval poštátnenie škôl, predĺženie povinnej školskej dochádzky (zo 6 na 8 rokov), úpravu maturity, zjednodušenie sústavy škôl, výpomoc českých učiteľov na Slovensku, výstavbu nových škôl a množstvo ďalších reforiem.
Anton Štefánek počas svojej funkcie ministra školstva nezabudol ani na svoju rodnú obec. Vo Veľkých Levároch od r. 1922 fungovala 3-triedna meštianska škola. Anton Štefánek dal pre ňu v r. 1928 – 1930 postaviť na mieste malého rybníka nad kaštieľom novú veľkú budovu – dnes prestavanú a chátrajúcu budovu meštianky.

Meštianska škola vo Veľkých Levároch

A. Štefánek pri meštianskej škole vo V. Levároch

Ministrom školstva a národnej osvety bol len do decembra 1929, no aj potom zostal na ministerstve ešte 7 rokov ako poradca. Už od založenia Univerzity Komenského v r. 1919 sa živo zaujímal aj o túto inštitúciu (okrem toho, že tu v r. 1924 získal doktorát). Na Filozofickej fakulte založil sociologický seminár. Po odchode z MŠANO sa stal profesorom aplikovanej sociológie na tejto fakulte. Ako profesor tu pôsobil do r. 1949. Medzitým v r. 1945 – 1946 bol rektorom UK (vtedy Slovenskej univerzity) a v r. 1947 prorektorom (obr. 6 – A. Štefánek ako rektor). Vychoval generáciu slovenských sociológov, ktorí sa zvyknú aj nazývať Štefánkov sociografický kruh alebo Bratislavská sociografická škola. V r. 1944 vydal svoje najvýznamnejšie dielo Základy sociografie Slovenska. Od r. 1948 slovenská sociológia pod vplyvom politickej situácie začala upadať a v r. 1949 bol A. Štefánek prepustený do dôchodku.

 A. Štefánek ako rektor

Obdobie Slovenského štátu 1939 – 1945 bolo pre Štefánka ako čechoslovakistu ťažkým. Dokonca 27. marca 1939 bol zatknutý a niekoľko dní väznený v Ilave. Bolo však vybavené jeho prepustenie, pretože ako jediný profesor sociológie na Slovensku bol nenahraditeľný.
Roky na dôchodku boli pre A. Štefánka a jeho rodinu veľmi ťažké – pokročilý vek, zhoršený zdravotný stav, nemilosť komunistického režimu, nedostatok finančných prostriedkov. Zomrel vo veku 87 rokov 29. apríla 1964 v Žiari nad Hronom.    
Márne by sme v rodnej obci hľadali pamätnú tabuľu tohto zakladateľa slovenskej sociológie, ministra školstva a národnej osvety, profesora a rektora Univerzity Komenského. Márne by sme hľadali po ňom pomenovanú ulicu... 

Literatúra:

- Gabriela Čavarová: Anton Štefánek (1877 – 1964). Významný reformátor slovenského školstva. Diplomová práca na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2007.
- Milan Hromník: Veľké Leváre. 1997.
- M. Hradný: Veľké Leváre – príspevok k dejinám rím. kat. farnosti Mena Panny Márie. Rukopis. 1988.

Foto zozbieral Pavol Vrablec a Gabriela Čavarová

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.