SITUÁCIA NA ZÁHORÍ V 10. STOROČÍ
Najnovšie poznatky o dianí na území Slovenska a Moravy v 10. storočí sumarizujú príspevky v zborníku Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska.[1]
Zlomovou udalosťou v dejinách Veľkej Moravy bola bitka pri Bratislave v roku 907 medzi maďarským a bavorským vojskom, ktorá dopadla v prospech Maďarov. Stali sa hlavnou silou v Karpatskej kotline. Ako nás informujú rozprávacie pramene, nasledovalo polstoročie takmer každoročných maďarských výpadov do západoeurópskych krajín.[2] Prvé desaťročia 10. storočia sú obdobím, kedy ešte nemôžeme hovoriť o obsadení územia Slovenska Maďarmi. Už len z toho dôvodu, že pre takýto krok nemali dostatočné personálne kapacity, keďže ich potrebovali na spomínané nájazdy. Predpokladá sa určitá miera závislosti územia Slovenska a Moravy od Maďarov. Zrejme boli len odvádzané poplatky a slovanskí veľmoži s maďarskými spolupracovali a zúčastňovali sa ich výprav do západnej Európy, z ktorých niektoré prechádzali územím Slovenska a Moravy.[3] Ján Steinhübel uvažuje o spravovaní Moravy a Nitrianska českými kniežatami.[4]
Každopádne však pretrvávala určitá forma veľkomoravskej správy (asi na nižšej, regionálnej urovni). Centrálne aglomerácie neboli obsadené Maďarmi, ale len dobyté. Svedčia o tom archeologické nálezy. Rekonštrukciu dobytia hlavného sídla, zvlášť kniežacieho hradiska, v Mikulčiciach vypracoval Pavel Kouřil. Napriek spustošeniu osídlenie, hoci už výrazne preriedené, pokračovalo ďalej.[5] Podobne dopadli aj hradiská Břeclav-Pohansko, Strachotín, Znojmo, Brno-Líšeň.[6] Situácia v Uherskom Hradišti-Starom Měste nie je jednoznačná. Luděk Galuška sa domnieva, že tamojšie hradisko mohlo byť vydané bez boja.[7] Centrálne hradiská v nitrianskej časti Veľkej Moravy (Nitra, Bratislava, Devín) však na začiatku 10. storočia zničené neboli a ani sa tu nenachádzajú svedectvá bojov. Zdá sa, že veľmoži týchto oblastí sa s Maďarmi dohodli.[8]
V roku 920 sa skončilo česko-maďarské spojenectvo. Po tomto roku začali Maďari s obsadzovaním južného Slovenska. Dialo sa vo dvoch fázach. V prvej (asi v rokoch 920 – 925) prichádzali jazdecké družiny, teda vojenská časť Maďarov. Druhá vlna prebiehala v rokoch 930 – 940 a v nej prichádzala ostatná časť maďarskej populácie. V obidvoch prípadoch však na západe neprekročili Malé Karpaty.[9] Morava v tomto období mohla mať ešte stále určitú samosprávu. Naznačoval by to prameň z roku 942, podľa ktorého maďarskí bojovníci zajatí v Španielsku vypovedali, že prišli z krajiny, ktorá susedí s krajinou Morabija.[10]
Každopádne však pretrvávala určitá forma veľkomoravskej správy (asi na nižšej, regionálnej urovni). Centrálne aglomerácie neboli obsadené Maďarmi, ale len dobyté. Svedčia o tom archeologické nálezy. Rekonštrukciu dobytia hlavného sídla, zvlášť kniežacieho hradiska, v Mikulčiciach vypracoval Pavel Kouřil. Napriek spustošeniu osídlenie, hoci už výrazne preriedené, pokračovalo ďalej.[5] Podobne dopadli aj hradiská Břeclav-Pohansko, Strachotín, Znojmo, Brno-Líšeň.[6] Situácia v Uherskom Hradišti-Starom Měste nie je jednoznačná. Luděk Galuška sa domnieva, že tamojšie hradisko mohlo byť vydané bez boja.[7] Centrálne hradiská v nitrianskej časti Veľkej Moravy (Nitra, Bratislava, Devín) však na začiatku 10. storočia zničené neboli a ani sa tu nenachádzajú svedectvá bojov. Zdá sa, že veľmoži týchto oblastí sa s Maďarmi dohodli.[8]
V roku 920 sa skončilo česko-maďarské spojenectvo. Po tomto roku začali Maďari s obsadzovaním južného Slovenska. Dialo sa vo dvoch fázach. V prvej (asi v rokoch 920 – 925) prichádzali jazdecké družiny, teda vojenská časť Maďarov. Druhá vlna prebiehala v rokoch 930 – 940 a v nej prichádzala ostatná časť maďarskej populácie. V obidvoch prípadoch však na západe neprekročili Malé Karpaty.[9] Morava v tomto období mohla mať ešte stále určitú samosprávu. Naznačoval by to prameň z roku 942, podľa ktorého maďarskí bojovníci zajatí v Španielsku vypovedali, že prišli z krajiny, ktorá susedí s krajinou Morabija.[10]
Ďalším dejinným zlomom bola porážka Maďarov pri rieke Lech pri Augsburgu nemeckým cisárom Otom I. v roku 955, v ktorej väčšina maďarských bojovníkov zahynula a ich vodcovia boli popravení. Znamenala koniec lúpeživým výpravám do západnej Európy a nutnosť preorientovať sa na usadlý spôsob života. Juhozápadné Slovensko dovtedy spravoval vojvoda Lél a teraz jeho územie obsadil Takšoň. Zrejme epizodický charakter mal výboj českého kniežaťa Boleslava II. (967/972 – 999) na juhozápadné Slovensko. Nenarušila líniu Maďarmi kontrolovaného územia, preto sa predpokladá, že viedla severnejšie od nej.[11] Nakoľko sa teda týkala Záhoria, nemožno povedať.
[1] Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska. Zost. T. Štefanovičová, D. Hulínek. Bratislava: Slovenský archeologický a historický inštitút, 2008.
[2] MĚŘÍNSKÝ, Z.: Morava v 10. století ve světle archeologických nálezů. In: Památky archeologické, roč. LXXVII, 1986, č. 1, s. 22 vypočítava, že Maďari podnikli v období rokov 899 – 955 aspoň 33 nájazdov do západnej, strednej a južnej Európy.
[3] MĚŘÍNSKÝ, Z., cit. 2, s. 67; STEINHÜBEL, J.: Maďari, Slovania, Bavori a Sasi v rokoch 896 – 933. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 41.
[4] STEINHÜBEL, J., cit. 3, s. 41 – 42.
[5] KOUŘIL, P.: Archeologické doklady nomádského vlivu a zásahu na území Moravy v závěru 9. a v 10. století. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 117 – 121, 131. Tiež MĚŘÍNSKÝ, Z., cit. 2, s. 34.
[6] KOUŘIL, P.: Archeologické doklady nomádského vlivu a zásahu na území Moravy v závěru 9. a v 10. století. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 121 – 123.
[7] GALUŠKA, L.: Staroměstsko-uherskohradišťská aglomerace – Veligrad v době zániku Velké Moravy. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 260 – 261.
[8] ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Slovensko v 10. storočí. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 144.
[9] RUTTKAY, A. T.: O etnických pomeroch a kultúrnych vzťahoch územia Slovenska vo včasnom a vrcholnom stredoveku z hľadiska archeológie. In: Studia Historica Tyrnaviensia VI. Ed. M. Dobrotková, V. Rábik. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s. 22.
[10] RUTTKAY, A. T.: Poznámky k etnickému, politickému a kultúrnemu vývoju na území Slovenska v 9. – 13. storočí a vzťahom k územiu Moravy. In: Východní Morava v 10. až 14. století, Ed. L. Galuška, P. Kouřil, J. Mitáček. Brno: Moravské zemské muzeum – Archeologický ústav AV ČR, 2008, s. 271.
[11] RUTTKAY, A.: O interetnických vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy. In: Slovensko vo včasnom stredoveku, Ed. A. Ruttkay, M. Ruttkay, P. Šalkovský. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2002, s. 186 – 187; RUTTKAY, A. T., cit. 9, s. 24 – 25.
[2] MĚŘÍNSKÝ, Z.: Morava v 10. století ve světle archeologických nálezů. In: Památky archeologické, roč. LXXVII, 1986, č. 1, s. 22 vypočítava, že Maďari podnikli v období rokov 899 – 955 aspoň 33 nájazdov do západnej, strednej a južnej Európy.
[3] MĚŘÍNSKÝ, Z., cit. 2, s. 67; STEINHÜBEL, J.: Maďari, Slovania, Bavori a Sasi v rokoch 896 – 933. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 41.
[4] STEINHÜBEL, J., cit. 3, s. 41 – 42.
[5] KOUŘIL, P.: Archeologické doklady nomádského vlivu a zásahu na území Moravy v závěru 9. a v 10. století. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 117 – 121, 131. Tiež MĚŘÍNSKÝ, Z., cit. 2, s. 34.
[6] KOUŘIL, P.: Archeologické doklady nomádského vlivu a zásahu na území Moravy v závěru 9. a v 10. století. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 121 – 123.
[7] GALUŠKA, L.: Staroměstsko-uherskohradišťská aglomerace – Veligrad v době zániku Velké Moravy. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 260 – 261.
[8] ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Slovensko v 10. storočí. In: Bitka pri Bratislave v roku 907, cit. 1, s. 144.
[9] RUTTKAY, A. T.: O etnických pomeroch a kultúrnych vzťahoch územia Slovenska vo včasnom a vrcholnom stredoveku z hľadiska archeológie. In: Studia Historica Tyrnaviensia VI. Ed. M. Dobrotková, V. Rábik. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s. 22.
[10] RUTTKAY, A. T.: Poznámky k etnickému, politickému a kultúrnemu vývoju na území Slovenska v 9. – 13. storočí a vzťahom k územiu Moravy. In: Východní Morava v 10. až 14. století, Ed. L. Galuška, P. Kouřil, J. Mitáček. Brno: Moravské zemské muzeum – Archeologický ústav AV ČR, 2008, s. 271.
[11] RUTTKAY, A.: O interetnických vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy. In: Slovensko vo včasnom stredoveku, Ed. A. Ruttkay, M. Ruttkay, P. Šalkovský. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2002, s. 186 – 187; RUTTKAY, A. T., cit. 9, s. 24 – 25.
Tento výborný zborník Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska som sa snažil kúpiť, ale už ho majú všade vykúpený. Budem musieť ísť do nejakej knižnice.
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.sahi.sk/bitka_pri_bratislave
OdpovedaťOdstrániťUž ho vypredal aj vydavateľ. Možno by sa oplatilo skúsiť nejaký antikvariát alebo podať inzerát.