Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

utorok 15. augusta 2017

UDALOSTI

JÁN MEDLEN 
(1870 – 1944)
3. časť
Ing. Miroslav Čársky

Koncom júla 1914 vypukla I. svetová vojna. Obluda, ktorá požierala všetko, ľudské životy nevynímajúc. Z Gbiel odvodové komisie poslali na rôzne bojiská Európy stovky mužov od chlapčenského veku až do takmer stareckého. V tomto čase mal Ján Medlen 44 rokov, takže prvá vlna odvodov ho obišla. Mobilizačná vyhláška určovala maximálny odvodový vek 42 rokov.

streda 9. augusta 2017

PODUJATIA

NÁVRAT HISTÓRIE & REMESIEL
NA KAŠTIELI JABLONICA

Po desiatkach rokov v kaštieli Jablonica na Záhorí 1. septembra - posledný prázdninový deň - pripravilo Občianske združenie Útulný domov v spolupráci s agentúrou Hector množstvo zážitkov. Šermiarske a žonglérske vystúpenia, bábkové divadlo, Bobo na mučidlách či stredoveké remeslá, ktoré si môžete vlastnoručne vyskúšať. Hlad môžete zahnať v stredovekej kuchyni a potom to vyskákať na nafukovacom kaštieli.

pondelok 3. júla 2017

Z DOBOVEJ TLAČE

SPOMIENKY 
MELÁNIE VON METTERNICH-WINNEBURG
Andrej Wsól

Melánia von Metternich-Winneburg sa narodila 27. 2. 1832 vo Viedni grófke Melánii Zichy-Ferraris a kniežaťu Klemensovi Václavovi von Metternichovi. Melánia sa 20. 11. 1853 vydala za grófa Jozefa Zichyho. V októbri 1913 vyšli jej vtipné spomienky v mesačníku pre ženy Österreichische Frauenwelt (Rakúsky svet žien), kde spomína aj Pálffyovcov a Kolonitzovcov na Záhorí.

štvrtok 22. júna 2017

UDALOSTI

HRAD PAJŠTÚN
3. časť
Jaroslav Nešpor

Pajštún v dedičnom vlastníctve Pálfiovcov
Sobáš Mikuláša II. Pálfiho s Máriou Magdalénou Fuggerovou a jeho kúpa hradu a panstva Červený Kameň sa stali základom ekonomickej prosperity rodu. Mikulášove schopnosti a kontakty na panovníckom dvore boli zas predpokladom jeho pôsobenia v stoličnej správe i v krajinských hodnostiach. Súčasne patril medzi najschopnejších uhorských vojenských veliteľov svojej doby.

utorok 13. júna 2017

LITERATÚRA

MESTSKÁ SPRÁVA SKALICE 
DO ROKU 1711

Historik Záhorského múzea v Skalici PhDr. Richard Drška upravil svoju rigoróznu prácu Samospráva mesta Skalica v rokoch 1372 – 1711 a pod novým názvom Mestská správa Skalice do roku 1711 ju vydal v knižnej podobe. Nezvyknem zaujímať stanovisko k obsahu vydaných prác, avšak v tomto prípade musím urobiť výnimku – Mestská správa Skalice je excelentný počin.

piatok 2. júna 2017

UDALOSŤ

NIČIVÝ POŽIAR V ZOHORE 
V ROKU 1841

Jedna z najhorších prírodných katastrof v dejinách Záhoria sa odohrala v roku 1841 v Zohore. O veľkom nešťastí priniesli správu nielen domáce, ale aj mnohé európske noviny.

sobota 27. mája 2017

UDALOSTI

JÁN MEDLEN 
(1870 – 1944)
2. časť
Ing. Miroslav Čársky

Niektoré činy Jána Medlena, ktoré jeho súčasníci hodnotili ako čudácke a nerozumné, dnes môžeme pokladať za racionálne. Bol to predovšetkým predaj po celom chotári roztrúsených malých roličiek a zo získaných peňazí z predaja, kúpa väčšieho, celistvého i keď zamokreného pozemku. Pozemok kúpil v časti katastra zvaného Dúbrava, vzdialeného od Gbiel cca 2,5 km, pri železničnej trati, od židovského krčmára Armina Grünmandla. Podľa jeho slov zaplatil za močariny 1500 zlatých.

streda 17. mája 2017

UDALOSTI

HRAD PAJŠTÚN
2. časť
Jaroslav Nešpor

Pajštún v zálohovom vlastníctve Gašpara Serédyho[1]
Po stopäťdesiattriročnom vlastníctve Pajštúna grófmi zo Svätého Jura a Pezinka a po jeho prechodnej správe Uhorskou komorou, kráľ Ferdinand I. Habsburský dal v roku 1546 toto panstvo a iné bývalé majetky zosnulého grófa Krištofa za 53 000 zlatých do zálohu svojmu zaslúžilému vojenskému veliteľovi, kapitánovi horných častí Uhorska, Gašparovi I. Serédymu.[2]

štvrtok 11. mája 2017

PODUJATIA

SEMINÁR O PÁLFFYOVCOCH


Mestské centrum kultúry Malacky - Múzeum Michala Tillnera pozýva na svoj tohtoročný historický seminár. Keďže sa obnovuje malacký pálffyovský kaštieľ, opäť sa vraciame k téme Pálffyovcov. Tentokrát sa pokúsime priblížiť ich bežný život.

sobota 6. mája 2017

Z DOBOVEJ TLAČE

LÚPEŽNÁ VRAŽDA V LETNIČÍ 
V ROKU 1919

Dejiny nie sú len sledom pozitívnych udalostí a pokroku. Vždy boli sprevádzané aj nešťastnými a nepeknými javmi. Dobro a zlo išli ruka v ruke od počiatku. V novembri 1919 otriasla dedinkou Letničie i širokým okolím zvesť o dvojnásobnej lúpežnej vražde otca a syna Kotvanovcov. Vyšetrovanie a vyriešenie prípadu napokon trvalo celý rok. Podrobnosti o udalosti priniesli dobové noviny. Prinášam presné prepisy článkov.

pondelok 1. mája 2017

UDALOSTI

JÁN MEDLEN 
(1870 – 1944)
1. časť
Ing. Miroslav Čársky

Medlenovci. Jedna z najstarších gbelských rodín. Už v minulosti početne rozvetvená, a to tak, že keď Gbelania chceli identifikovať jej jednotlivých členov, museli si pomôcť prezývkami. To bolo a je doteraz bežnou gbelskou praktikou. Poznali sme Medlena – Krňu, Medlena – Doráka, Medlena – Fuksu, Medlena – Furi, Medlena – Buchača a Medlena – Mendla. Niektoré prezývky sú vysvetliteľné, niektoré zatiaľ nie. K vysvetliteľným patrí prezývka Krňa a Dorák. Do rodín Krňovcov a Dorákovcov sa priženili Medlenovci a na indentifikáciu už stačilo: „Kerý Medlen? No ten, co je u Krňu za zeťa“. Prezývky Fuksa, Furi, Buchač a Mendl sa zatiaľ nepodarilo vysvetliť, aj keď je tu u prezývky Buchač možná špekulácia, lebo v susednej dedine, Petrovej Vsi, priezvisko Buchač existovalo. V reflektore záujmu je práve Medlen, niekedy v listinách uvádzaný ako Dorák, inokedy ako Buchač a od tejto vetvy výrastok Medlen – Mendl.

streda 26. apríla 2017

PODUJATIA

KELTI NA ZÁHORÍ


Mestské centrum kultúry Malacky - Múzeum Michala Tillnera v rámci cyklu Stretnutie s históriou pozýva milovníkov záhorskej histórie na zajtrajšiu prednášku Kelti na Záhorí.

nedeľa 23. apríla 2017

UDALOSTI

HRAD PAJŠTÚN
1. časť
Jaroslav Nešpor

Poloha a prírodné pomery
Zrúcanina hradu Pajštún[1] sa nachádza v juhozápadnej časti pohoria Malé Karpaty. Dvíha sa nad dolinou Stupavského potoka pri obci Borinka, ale patrí do katastrálneho územia mesta Stupava. Horstvo tu budujú borinské súvrstvia tmavosivých piesčitých ílovcov a pieskovcov s polohami piesčitých vápencov staršej jury, z ktorých na hrebeni vystupuje mohutný skalný blok dolomitického vápenca a vápenitej brekcie triasu a spodnej jury. Vrcholová plošina brala (486 m n. m.), so zrúcaninou hradu, reprezentuje najvyššiu úroveň Stupavského potoka z konca treťohôr.[2] Juhozápadné, juhovýchodné až severovýchodné strmé steny hradnej skaly, vysoké do 25 m, sú produktom mrazového zvetrávania v podmienkach periglaciálnej klímy v období kvartéru.[3],[4] Skalu využívajú horolezci ako cvičný terén.

piatok 20. januára 2017

PODUJATIA

Z NAJSTARŠEJ HISTÓRIE SKALICE

Mesto Skalica si v roku 2017 pripomína 800. rokov od najstaršej písomnej zmienky. Pri tej príležitosti pripravilo cyklus Putovanie skalickou históriou, ktorý štartuje prvou prednáškou o najstarších dejinách mesta.

utorok 10. januára 2017

LITERATÚRA

ZBORNÍK O REMESLÁCH

Múzeum Michala Tillnera v Malackách vydalo svoj už deviaty zborník Malacky a okolie – história. Zborník je z väčšej časti výstupom výskumného projektu Remeslá v Malackách.