Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

piatok 2. júna 2017

UDALOSŤ

NIČIVÝ POŽIAR V ZOHORE 
V ROKU 1841

Jedna z najhorších prírodných katastrof v dejinách Záhoria sa odohrala v roku 1841 v Zohore. O veľkom nešťastí priniesli správu nielen domáce, ale aj mnohé európske noviny.
Nedeľa 25. júla 1841 sa do dejín obce Zohor zapísala ako najčiernejší deň. Odohrala sa udalosť, o ktorej informovali mnohé noviny v Európe. Udalosť, ktorú pokojne môžeme nazvať medzníkom v dejinách Zohora, pretože zmenila obec od základov. A odohrala sa iba desať rokov po cholerovej epidémii.[1] Tentokrát ale nedošlo k rozsiahlym stratám na životoch lež na majetku.

Západný okraj obce Zohor
na mape z prvej polovice 19. storočia
(zdroj: www.hungaricana.hu)

V tento deň o tretej hodine popoludní vznikol v maštali pri dome Antona Didáka na západnom okraji dediny požiar. Podľa výpovedí väčšiny svedkov ho mala založiť skupina nejakých potulných osôb, pravdepodobne cigánov. Za dve hodiny zhorel celý Zohor s výnimkou kostola a niekoľkých budov mlyna vzdialeného asi štvrť hodiny od dediny aj s farskými maštaľami pre ovce, kravy a kone, spolu aj so školskou budovou. Nedostatok vody v studniach a potokoch, ktoré boli v dôsledku veľkých horúčav prevažne vyschnuté, znemožnil každú možnú pomoc. Vlastné striekačky ani striekačky z okolitých obcí nemali šancu si poradiť s požiarom, najmä ak šíreniu ohňa napomáhal silný vietor od západu. Úplne zhorelo 230 domov aj s maštaľami a stodolami. Tragédia bola o to horšia, že požiar si vyžiadal aj životy troch detí. Podľa vtedajšej matriky zomrelých zisťujeme, že to boli:
5-ročný syn Šimona Grélika (Krelik) František,
7-ročná dcéra Jána Zálesňáka (Zaleznák) Eva,
7-ročná dcéra Michala Čecha (Csech) Terézia.
Všetci traja boli pochovaní 27. júla 1841 na miestnom cintoríne.

Zápisy o pochovaní detí v zohorskej matrike zomrelých
(zdroj: www.familysearch.org)

Viac ako 1600 obyvateľom Zohora bola urýchlene poskytnutá predovšetkým potravinová pomoc od panstva. Na druhý deň bolo rozdelených medzi Zohorčanov 500 chlebov, na ďalší deň opäť 500 chlebov. Stupavčania zorganizovali mimoriadnu zbierku. Alebo napríklad obyvatelia Marianky medzi sebou vyzbierali 24 zlatých a 50 grajciarov, 38 domácich chlebov, 12 chlebov od pekárov a 12 žemlí. Poisťovňa vyplatila 9760 zlatých, čo bola najvyššia čiastka vyplatená v danom roku za škody spôsobené požiarom pre jednu obec. Suma vysoko prevyšovala čiastky vyplatené iným obciam v Uhorsku.
Správa o nešťastí sa rozniesla veľmi rýchlo aj za hranice Uhorska. Článok, ktorý 3. augusta ako prvé uverejnili Pressburger Zeitung na titulnej strane, preberali v pôvodnej alebo upravenej forme noviny v okolitých krajinách. Dňa 9. augusta priniesli správu brnenské Mährisch-Ständische Brünner Zeitung, 13. augusta noviny z ukrajinského Lvova Lemberger Zeitung, 14. augusta frankfurtské Frankfurter Ober-Postamts-Zeitung a norimberský Der Friedens- u. Kriegs-Kurier, 16. augusta norimberské Allgemeine Zeitung dokonca na titulnej strane a 18. augusta mníchovský Der Bayerische Landbote. Takto sa správa o zohorskej katastrofe do jedného mesiaca rozniesla po celej Európe.





Titulky novín, ktoré informovali o požiari
(zdroj: books.google.com)

Požiare sprevádzali každú obec celými jej dejinami. Obce sa po nich spamätávali kratšiu či dlhšiu dobu. Napokon sa vždy vrátili späť k predošlému životu. Zohor nebol výnimkou. Požiar z 25. júla 1841 nebol prvý ani posledný. Bol však tak rozsiahly, že po ňom začínala obec celkom nový život. Treba však vyzdvihnúť pozitíva tejto nešťastnej udalosti. V prvom rade došlo k posilneniu spolupatričnosti medzi Zohorčanmi a nastala vlna solidarity susedných i vzdialených obcí. V neposlednom rade treba spomenúť, že došlo aj k určitej celoplošnej dezinfekcii obce. Odpad, smeti, splašky a nehygienické prostredie vhodné pre šírenie chorôb a infekcií boli ohňom vyčistené. Ľudia si stavali nové čisté domy.
Dôležitý je aj poznatok, že požiar nezanechal žiaden (alebo len veľmi malý) následok na demografii obce. Z roku 1828 poznáme štatistický údaj, že v Zohore žilo 1593 obyvateľov (1578 katolíkov a 15 židov). Novinové články podávajúce správu o katastrofe hovoria o 1600 obyvateľoch. Tento údaj môžeme považovať za zaokrúhlený. Ďalší údaj z roku 1851, teda o desaťročie neskôr, hovorí, že v Zohore žilo 1719 katolíkov a 14 židov. Ako vidno, počet obyvateľov sa zvýšil. Nevieme, či išlo o prirodzený prírastok. Ak sa však aj po požiari nejakí obyvatelia odsťahovali, prisťahovali sa sem noví, ktorí zaujali ich miesta.

Zdroje:
Koeniglich Freistaedtische Pressburger Zeitung, Nr. 62, Dienstag, den 3. August 1841, s. 1.
Mährisch-Ständische Brünner Zeitung, No. 217, Montag den 9. August 1841, s. 1050.
Lemberger Zeitung, Nro. 93, Freitag 13. August 1841, s. 504.
Frankfurter Ober-Postamts-Zeitung, No. 223, Samstag 14. August 1841, s. 1823.
Der Friedens- u. Kriegs-Kurier, Nummer 226, 167. Jahrgang, Sonnabend 14. August 1841, posledná strana.
Nürnberger Allgemeine Zeitung, Nro. 228, Achter Jahrgang, Montag 16. August 1841, s. 1.
Der Bayerische Landbote, Nro. 230, Mittwoch 18. August 1841, s. 1007.
Intelligenzblatt zur vereinigten Ofner und Pesther Zeitung, Nro. 13, Sonntag, den 13. Februar 1842, s. 127 – 128; Nro. 15, Sonntag, den 20. Februar 1842, s. 155 – 156; Nro. 16, Donnerstag, den 24. Februar 1842, s. 172 – 173.

----------
[1] V roku 1831 podľahlo v Zohore cholerovej epidémii 214 osôb, čo bolo asi 14 % jeho obyvateľstva.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.