GEOGRAFIA

LOKALIZÁCIA SLOVANSKÝCH OSÁD

VO VČASNOM STREDOVEKU

(2. časť)

Dokončenie

Dnešný terén popri rieke Morave a Myjave je po regulácii a stavbe hrádzí výrazne odlišný, ale Štefan Janšák skúmal situáciu ešte pred týmto stavom. V 20. rokoch 20. storočia si všimol, že pieskové duny bližšie pri vodných tokoch sú nižšie, vystupujú iba 1-2 m nad hladinu najvyššej vody a pokrýva ich 40-50 cm vrstva čierneho humusového piesku, zatiaľ čo duny ďalej od vodných tokov sú vyššie (6-8 m) a sú z čistého piesku.[1] Práve nánosy humusu boli vhodné na pestovanie plodín. Pieskové podložie v čase záplav bolo mokré a po opadnutí vody rýchlo vyschlo. A preto nižšie duny v blízkosti vodných tokov boli osídlené hustejšie a v starších dobách ako vyššie duny ďalej od vody.[2] 

NOVINKY

VOJENSKÝ PEVNOSTNÝ SYSTÉM

NA ZÁHORÍ

Pre záujemcov o históriu a odvetvie vojenstva pripravilo Mestské centrum kultúry Malacky – Múzeum Michala Tillnera zaujímavú prednášku pplk. v. v. Františka Šimoníka s názvom Vojenský pevnostný systém na Záhorí.

LITERATÚRA

ŠAŠTÍNSKY (VICE)ARCHIDIAKONÁT

V 16. - 18. STOROČÍ

V pondelok 27. februára bola v Skalici odprezentovaná nová odborná kniha o dejinách Záhoria – dielo Martina Hoferku Šaštínsky (vice)archidiakonát v 16. – 18. storočí.

GEOGRAFIA

LOKALIZÁCIA SLOVANSKÝCH OSÁD 

VO VČASNOM STREDOVEKU

(1. časť)

O spôsobe života Slovanov, o zvykoch, o ich vlastnostiach a pod. sa zmieňujú viaceré písomné pramene a pomáhajú nám tak dokresliť si našu predstavu o nich. Pri usádzaní sa na nových miestach a tvorbe sídiel mali svojské zvyklosti.

LITERATÚRA

ZLATÝ VEK CISÁRSKEJ REZIDENCIE V HOLÍČI...

V polovici roku 2011 bola po prvýkrát verejnosti predstavená kniha Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského. Vydanie knihy bolo súčasťou projektu Regionálnej rozvojovej agentúry v Skalici (RRASI) pod názvom František Štefan I. Lotrinský ako tvorca kultúrnej barokovej krajiny Holíčsko – Šaštínskeho panstva.