Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

štvrtok 22. augusta 2013

UDALOSTI

PLAVECKÝ HRAD
4. časť
autor: Jaroslav Nešpor

Názov hradu
V roku 1893 uverejnil pernecký farár Ján Novák v literárnom almanachu Tovaryšstvo príspevok[1], v ktorom sa pokúsil vysvetliť pôvod prívlastku „plavecký” v miestnych názvoch na Záhorí. V jednej verzii svojho výkladu na základe nálezov skamenelín usudzoval, že svahy Malých Karpát kedysi obmývalo more a hrad postavený na kopci vybiehajúcom z pohoria sa divákovi javil ako „nad vodou plaväcí” a odtiaľ vraj pochádza jeho meno. Autor síce chybne posunul more z geologických dôb do stredoveku, ale za povšimnutie stojí jeho názor, že prvotné bolo pomenovanie hradu a prívlastok Plavecký v pomenovaní záhorských obcí vyjadruje ich príslušnosť k panstvu tohto hradu.

piatok 16. augusta 2013

LITERATÚRA

LITERATÚRA O HRADE KORLÁTKO
(zostavil Jaroslav Nešpor)

Jedným zo záhorských hradov je aj hrad Korlátko nad obcou Cerová-Lieskové. Zoznam literatúry k jeho dejinám zostavil Jaroslav Nešpor. Ak by ste poznali ďalšiu literatúru k tejto téme, alebo poskytli akékoľvek informácie, fotografie a pod., bude to vítané.

sobota 10. augusta 2013

TEÓRIA

O SKÚMANÍ NÁZVOV ZÁHORSKÝCH OBCÍ

Pri úvahách o pôvode názvu tej-ktorej obce máme tendenciu veľmi zjednodušovať a odvodiť pôvod názvu od toho, čomu sa dnes najviac podobá. V skutočnosti však v mnohých prípadoch ide o oveľa zložitejšie riešenie, na ktoré je potrebné dôkladné bádanie. Pokúsim sa zhrnúť aspoň tie najdôležitejšie faktory, ktoré je potrebné pri určovaní pôvodu miestneho názvu brať do úvahy.

pondelok 5. augusta 2013

UDALOSTI

PLAVECKÝ HRAD
3. časť
autor: Jaroslav Nešpor

V držbe Štefana Balašu sa Plavecký hrad zapísal aj do kultúrnych dejín. V rokoch 1579-1584 tu pod ochranou zemepána pracovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. Z produkcie tlačiara a spisovateľa, protestantského cirkevného hodnostára Petra Bornemisu, na Plaveckom hrade vyšli kalendáre, biblie, spevník a iné tlače.[1] Po Štefanovej smrti v roku 1590 prevzal správu majetkov Melichar II. Balaša, jeho syn z prvého manželstva, ktorého ženou bola Margita Bakičová.[2] Týmto zväzkom získali isté majetkové práva na plaveckom hradnom panstve aj Bakičovci.