PLAVECKÝ HRAD
4. časť
autor: Jaroslav Nešpor
Názov hradu
V roku 1893 uverejnil pernecký farár Ján Novák v literárnom almanachu Tovaryšstvo príspevok[1], v ktorom sa pokúsil vysvetliť pôvod prívlastku „plavecký” v miestnych názvoch na Záhorí. V jednej verzii svojho výkladu na základe nálezov skamenelín usudzoval, že svahy Malých Karpát kedysi obmývalo more a hrad postavený na kopci vybiehajúcom z pohoria sa divákovi javil ako „nad vodou plaväcí” a odtiaľ vraj pochádza jeho meno. Autor síce chybne posunul more z geologických dôb do stredoveku, ale za povšimnutie stojí jeho názor, že prvotné bolo pomenovanie hradu a prívlastok Plavecký v pomenovaní záhorských obcí vyjadruje ich príslušnosť k panstvu tohto hradu.
O desať rokov neskôr maďarský jazykovedec Ján Melich v štúdii o slovanských slovách v maďarskom jazyku[2] prišiel k záveru, že maďarské etnické pomenovanie palóc má svoj pôvod v slove Plavec, ktoré sa rozšírilo u západných Slovanov na pomenovanie Bielych Kumánov, kmeňa turkického pôvodu, v ruštine známych pod menom Polovci. Časť sa ich dostala aj do Uhorska a autor pripúšťa, že názov Plaveckého hradu pôvodne mohol označovať „kumánsky hrad”.
O Plavcoch v uhorskom vojsku sa zmieňuje aj Dalimilova kronika z konca 14. storočia pri opise bitky s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v roku 1260 pri Kressenbrune (dnes Groissenbrunn v Dolnom Rakúsku).[3] To posilnilo Melichov názor a ten je všeobecne prijímaný dodnes. Predpokladá sa, že v priestore neskoršieho Plaveckého hradu bola pôvodne strážna osada Plavcov, ktorých uhorskí panovníci pravdepodobne niekedy po roku 1091[4] poverili strážnou službou v konfíniu na pomedzí uhorského a českého kráľovstva. V tejto súvislosti je zaujímavý aj názov vrchu Pohanská (485 m n. m.) s pozostatkami keltského hradiska, susediaceho s Plaveckým hradom. Ešte dnes výrazné valové opevnenie by takýto strážny oddiel „pohanov”, určite ľudí s odlišnou kultúrou od domáceho obyvateľstva, mohol využiť. Ale prítomnosť Plavcov tu zatiaľ nie je doložená archeologickými nálezmi.
V skutočnosti strážna osada Plavcov v širšom priestore Plaveckého hradu nie je potvrdená žiadnym písomným prameňom ani archeologickým dokladom. Je to hypotetická konštrukcia, s ktorou nesúhlasil už jazykovedec Jozef Škultéty, či neskôr Konštantín Palkovič, a novšie aj historik Miloš Marek opatrne naznačil iný možný výklad.[5]
Listina z roku 1420, kde je použitý názov Plawcz
Detail listiny
"Castri nostri Plawcz vocati"
"nášho hradu, nazývaného Plawcz"
V donačnej listine kráľa Žigmunda z roku 1394 pre Stibora zo Stiboríc je Plavecký hrad uvedený nemeckým menom Blassenstein (v tvare Plosenstein). Jeho syn Stibor ml., ktorý v roku 1400 podľa všetkého vykonal bakalársku skúšku na pražskej univerzite, vo svojich listinách často používal domáce tvary slov. Práve v jeho dokumente z roku 1420 sa Plavecký hrad prvýkrát uvádza ako castrum Plawcz. Rovnako o tri roky neskôr a potom aj v roku 1431. Ešte v roku 1532 je hrad doložený pod menom Plawcž a v roku 1728 Na sztare Plawčze.[6] Prívlastok Plavecký je známy až z 18. storočia a používal sa na rozlíšenie od rovnomenných obcí iného panstva, resp. na pomenovanie podhradia. Názov Plaveč nemusí mať s Plavcami nič spoločné. Okrem Kumánov sú biele, svetlé, bledé (nemecky blass) či plavé aj wetersteinské vápence, na ktorých hrad stojí a z ktorých je v prevažnej miere vybudovaný. Napokon časť pohoria, kde sa Plavecký hrad nachádza, má v geografickom názvosloví dodnes pomenovanie Biele hory.[7] Nemecký názov hradu Blassenstein, t.j. Svetlý Kameň, ktorý Stibor zo Stiboric dostal od panovníka, v tomto ponímaní korešponduje s názvom použitým jeho synom i so súčasným slovenským pomenovaním, odvodeným z prídavného mena plavý, pričom motivačným prostriedkom mohla byť farba horniny. Tak je tomu aj v prípade hradu Červený Kameň pri Častej, Modrý Kameň v Novohrade alebo Sivý Kameň na Hornej Nitre. Lenže to by sme prišli o predstavu exotického života nomádov z juhoruských stepí s ich vášnivými poloveckými tancami, ktoré tak majstrovsky stvárnil Alexander Porfirievič Borodin v opere Knieža lgor.
Naznačený spor názorov môže už rozsúdiť hádam iba pozitívny archeologický nález niekde v oblasti Plaveckého hradu.
Článok Jána Nováka Pokus o vysvetlenie názvu "Plavecký"
(pozn. 1)
----------
[1] NOVÁK, J.: Pokus o vysvetlenie názvu „Plavecký”. In: Tovaryšstvo, 1, 1893, s. 284-285. (Celý tento článok je ako obrazová príloha č. 03 a 04.)
[2] MELICH, J.: Szláv jövevényszavaink. 1. kötet. Budapest, 1903, s. 156-162.
[3] Nejstarší česká rýmovaná kronika tak řečeného Dalimila. Praha, 1957, s. 149 („Na ty Rakúsicě Plavci udeřichu” a ďalej „Róžě najprvé Plavcě pobi”).
[4] CHALOUPECKÝ, V.: Staré Slovensko. Bratislava, 1923, s. 74; VARSIK, B.: Stredoveké miestne názvy na Slovensku vzniknuté po príslušníkoch rôznych národností Uhorska. In: Z osídIenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984, s. 173-174 (autor sa nazdáva, že Plavci boli na Záhorí usadení až po roku 1238); MAREK, M.: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin, 2006, s. 339-340.
[5] J. Š.: Plavecký zámok. In: Slovenské pohľady, 34, 1914, s. 252-254; PALKOVIČ, K.: O pôvode názvu Plavecký hrad. In: Slovenská reč, 56, 1991, č. 4, s. 238-239; MAREK, cit. 4, s. 340, pozn. 62.
[6] Citované podľa VARSIK, 1984, cit. 4, s. 174.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.