WWW

CIRKEVNÉ MATRIKY

Hľadáte svojich predkov? Zostavujete si rodostrom? Dá sa to už aj z pohodlia domova. Webová stránka www.familysearch.org obsahuje matriky celého sveta.

ARCHÍV

PORTÁLNY SÚPIS Z ROKU 1452

Z 15. storočia sa pre oblasť Záhoria zachoval jediný portálny súpis. Zachytáva situáciu v severnej časti regiónu. Pomáha si spraviť aspoň orientačnú (avšak vôbec nie presnú) predstavu o veľkosti sídiel.

UDALOSTI

SITUÁCIA NA ZÁHORÍ V 11. A 12. STOROČÍ

Viaceré poľské pramene informujú, že okolo roku 1001 obsadil poľský knieža Boleslav Chrabrý (992 – 1025) územie až po Dunaj. Ovládol tiež Moravu. Územie Slovenska spravoval pod Boleslavovou nadvládou Ladislav Lysý, syn Michala a bratranec uhorského kráľa Štefana I. (1000/1001 – 1038). Mala to byť oblasť medzi riekami Tisa, Dunaj a Morava.[1] Vzhľadom na to, že archeologické nálezy nesvedčia o poľskej prítomnosti na Slovensku v tomto období[2], išlo zrejme o jednorazovú akciu nie s cieľom pripojiť nové územie, ale kontrolovať ho prostredníctvom dosadeného správcu. Rovnako Morava bola pod poľskou zvrchovanosťou.

OSOBNOSTI

ANTON ŠTEFÁNEK
(15. 4. 1877, Veľké Leváre - 29. 4. 1964, Žiar nad Hronom)

Z Veľkých Levár pochádza viacej osobností, ktoré svojou činnosťou významne zasiahli do slovenských dejín a pritom vo svojej rodnej obci sú celkom neznámy, alebo ich pozná iba malý okruh ľudí, alebo takmer nikto nevie, že tieto osobnosti pochádzajú z Veľkých Levár. Starší pamätníci si meno Antona Štefánka spájajú s meštianskou školou, avšak nič bližšie o ňom nepoznajú. Pred niekoľkými rokmi sa mi dostala do rúk diplomová práca študentky Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave o A. Štefánkovi. Len krátko predtým som sa dozvedel o podobnej diplomovej práci študentky Univerzity Komenského z r. 1976. Publikovaných štúdií o Štefánkovi je veľmi málo. Kto to teda bol?

WWW

DIGITÁLNY ARCHÍV MOL

Maďarský krajinský archív (Magyar Országos Levéltár - MOL) postupne publikuje na internete svoje stredoveké listiny (Diplomatikai levéltár - DL). Momentálne je ich približne 30 000 z viac ako 100 000-ového súboru. Stačí si kliknúť na tento odkaz:

UDALOSTI

SITUÁCIA NA ZÁHORÍ V 10. STOROČÍ

Najnovšie poznatky o dianí na území Slovenska a Moravy v 10. storočí sumarizujú príspevky v zborníku Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska.[1]

LITERATÚRA

KOSTOLIŠTE - KIRIPOLEC

V októbri 2010 bola v Kostolišti odprezentovaná historická monografia Kostolište – Kiripolec. Historička mgr. Mária Kršková a jej otec ing. Jozef Kršek spracovali množstvo písomného, obrazového i mapového materiálu a napísali takmer 247-stranovú knihu. Po jednej kapitole prispeli aj Katarína Bajcúrová a Milan Červeňák.

GEOGRAFIA

ZÁHORIE A HRANICE 1

Územie Záhoria svojou špecifickou polohou – uzavretím medzi výraznými geografickými prekážkami, ktoré pre rôzne skupiny obyvateľov prirodzene slúžili ako hranice oddeľujúce ich od iných skupín – bolo v priebehu dejín odsúdené na úlohu okrajového, pohraničného územia. Poloha na hraniciach štátnych útvarov znamenala v minulosti pre Záhorie aj zvláštny režim správy, obchodu, dopravy a z toho vyplývajúci aj zvláštny vývoj oblasti. Pojmy Záhorie a hranica sú spolu úzko späté. Chápanie hranice sa v priebehu dejín vyvíjalo. V období stredoveku bolo odlišné od dnešného chápania. Z týchto dôvodov považujem za potrebné objasniť pojem hranica a jej vývoj na Záhorí.

VEĽKÉ LEVÁRE

ZAČIATKY FUTBALU VO VEĽKÝCH LEVÁROCH

V roku 2008 si obec Veľké Leváre pripomenula viacero výročí. Jedným z nich bolo aj 95 rokov od založenia futbalového klubu. A veru nebol to len taký hocijaký klub. Vo svojej histórii dosiahol skvelé úspechy a jeho výkony presahovali rámec regiónu Záhorie.

GEOGRAFIA

VEGETÁCIA ZÁHORIA V STREDOVEKU

Oblasť Záhorskej nížiny je v súčasnosti z vegetačného hľadiska začlenená do dubovej zóny a nížinnej podzóny. Borská nížina so záhorskou časťou Dolnomoravského úvalu patrí do vegetačnej oblasti rovinnej a Chvojnická pahorkatina do pahorkatinnej. Chvojnickú pahorkatinu prevažne pokrývajú dubovo-hrabové lesné spoločenstvá. Borská nížina je pestrejšia. Veľkú časť tvoria dubové a dubovo-hrabové porasty. V lužných lesoch popri Morave a Myjave sa vyskytuje jaseň, brest, dub a jelša a vŕba s topoľom. Piesočnaté oblasti borskej nížiny pokrývajú borovicové lesy[1].

GEOGRAFIA

KLIMATICKÉ PODMIENKY V STREDOVEKU

Záhorská a Podunajská nížina sú najteplejšími regiónmi Slovenska. V súčasnosti sa priemerná ročná teplota na nich pohybuje od 9 do 11 stupňov Celzia. Tento faktor spolu s relatívne vysokou veternosťou spôsobuje, že tieto nížiny sú zároveň aj najsuchšie. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 500 mm[1].

MÁST

OSÍDLENIE MÁSTU V 16. STOROČÍ

Mást je v dnešnej dobe súčasťou mesta Stupava, ku ktorému bol pripojený v r. 1952. V nasledujúcom roku (1953) tu robotníci pri prácach našli 6 popolníc. Následne archeológovia odkryli niekoľko žiarových hrobov, ktorým patrí jedno prvenstvo - sú to najstaršie známe slovanské hroby na Záhorí (6. stor.). Prítomnosť Slovanov dokazuje aj pohrebisko z veľkomoravskej doby.

VEĽKÉ LEVÁRE

BOJE O VEĽKÉ LEVÁRE V R. 1945

PODĽA FARSKEJ KRONIKY

Front sa blížil, ľudia sa báli, nevedeli, čo všetko majú očakávať, veď vojnové udalosti tu nezažili už od Napoleona. Dychtivo počúvali rozprávania veteránov z prvej svetovej vojny, zachytávali správy z vysielania slovenského alebo londýnskeho rozhlasu. Neustále poletovali anglické lietadlá, všade naokolo sa odohrávali vzdušné boje a bombardovania. Každodenne strašili sirény a dlhé skrývanie sa v úkrytoch už bolo neznesiteľné. Ľudia usilovne zakopávali všetky cennosti a potreby pre život, aby ich nezničili nálety a ničenie, alebo niekto neukradol.

MALACKY

MALACKY V STREDOVEKÝCH DOKUMENTOCH

Malacky sa v období stredoveku (do r. 1526) spomínajú približne v troch desiatkach listín a listov[1]. Väčšina z nich je uložených v Maďarskom krajinskom archíve. Obsahovo ide prevažne o majetkovoprávne záležitosti. Vybral som niekoľko dokumentov, ktoré sú pre Malacky nejakým spôsobom zvlášť zaujímavé.

NAJSTARŠIE ZMIENKY

VEĽKÉ LEVÁRE (1378)

HABÁNI VO VEĽKÝCH LEVÁROCH (1588)

Vo verejnosti sa často stretávame s názorom, že najstaršia písomná zmienka o obci je dokladom o jej vzniku a datovanie najstaršej zmienky je zároveň aj datovaním vzniku obce. Pri vyslovovaní takýchto názorov je potrebné byť veľmi opatrný. Možnosť spájať najstaršiu písomnú zmienku so vznikom obce je totiž pomerne zriedkavá. Vo veľkej väčšine prípadov ide o písomnú správu, ktorá vznikla až po nejakom trvaní obce, teda je mladšia ako samotná obec. Vždy je potrebné poznať text aj kontext písomnej správy. Takýmto prípadom sú aj Veľké Leváre.