Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

štvrtok, 28. júla 2011

UDALOSTI

SITUÁCIA NA ZÁHORÍ V 11. A 12. STOROČÍ

Viaceré poľské pramene informujú, že okolo roku 1001 obsadil poľský knieža Boleslav Chrabrý (992 – 1025) územie až po Dunaj. Ovládol tiež Moravu. Územie Slovenska spravoval pod Boleslavovou nadvládou Ladislav Lysý, syn Michala a bratranec uhorského kráľa Štefana I. (1000/1001 – 1038). Mala to byť oblasť medzi riekami Tisa, Dunaj a Morava.[1] Vzhľadom na to, že archeologické nálezy nesvedčia o poľskej prítomnosti na Slovensku v tomto období[2], išlo zrejme o jednorazovú akciu nie s cieľom pripojiť nové územie, ale kontrolovať ho prostredníctvom dosadeného správcu. Rovnako Morava bola pod poľskou zvrchovanosťou.
Takýto stav trval do roku 1018, kedy sa Boleslav Chrabrý a Štefan I. budyšínským mierom dohodli na spoločnej hranici na hrebeni Karpát. Po tomto dátume došlo aj k obsadzovaniu územia Moravy českými Přemyslovcami. Nasledujúce desaťročia uhorských dejín boli poznačené vojenskými výpravami.
Český knieža Oldřich (1012 – 1033 a 1034) dosadil na Moravu svojho syna Břetislava (český knieža 1034 – 1055). Ten sa ako spojenec nemeckých panovníkov zúčastňoval vojenských výprav do Uhorska. V roku 1030 bolo Břetislavovo vojsko súčasťou výpravy cisára Konráda II. (1027 – 1039). Do Uhorska vtiahlo cez západné Slovensko a vyplienilo ho. Ďalšej výpravy sa Břetislav zúčastnil po boku kráľa Henricha III. (1039 – 1056) v roku 1042. Obsadili Bratislavu a územie až po Hron. Dobytú oblasť mal spravovať nimi dosadený syn Ladislava Lysého Domoslav, no po odtiahnutí vojsk ho Samuel Aba vyhnal. Spoločná výprava v roku 1051 sa vyvíjala pre Břetislava opäť priaznivo, keď dobyl juhozápadné Slovensko. Lenže Henrich bol v Zadunajsku neúspešný, preto sa i Břetislav dobytého územia musel vzdať. V lete 1052 sa Henrich aj s riečnym loďstvom pokúsil dobyť Bratislavu, ale sa mu to nepodarilo. Napokon v roku 1053 uzavrel aj s prispením pápeža Leva IX. (1049 – 1054) s uhorským kráľom Ondrejom I. (1046 – 1060) mier. V roku 1067 vyplienilo české vojsko okolie Trenčína. Odvetou bolo uhorské plienenie Moravy. Na začiatku júna 1096 prišlo z Moravy na Slovensko protižidovsky naladené križiacke vojsko vedené Folkmarom. Pri Nitre bolo porazené.
Uhorsko-českým stretnutiam na Luckom poli v rokoch 1099 a 1116 sa budem venovať samostatne v niektorom ďalšom príspevku. V septembri roku 1108 nemecký kráľ Henrich V. (1106 – 1125) obliehal Bratislavu a český knieža Svätopluk (1107 – 1109) pustošil juhozápadné Slovensko. Svätopluk výpravu zopakoval vo februári nasledujúceho roku. V roku 1134 prenikol až na Považie Soběslav I. (1125 – 1140). Boris, syn uhorského kráľa Kolomana, sa pokúšal dostať po smrti Bela II. (1131 – 1141) na trón. Preto obsadil Bratislavu, z ktorej však zakrátko ustúpil. Neprehliadnuteľnou udalosťou bolo isto zhromažďovanie vojsk tretej križiackej výpravy pri Bratislave v roku 1189.
Ako vidno, dianie sa sústredilo predovšetkým na Bratislavu. V súvislosti s tým Záhorie nemohlo byť celkom nedotknutým územím, ako sa to často objavuje v literatúre. Aj ako konfínium bolo frekventovanou oblasťou.




[1] STEINHÜBEL, J.: Nitrianske kniežatstvo. Budmerice: Vydavateľstvo Rak – Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2004, s. 227.
[2] RUTTKAY, A.: O interetnických vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy. In: Slovensko vo včasnom stredoveku. Ed. A. Ruttkay, M. Ruttkay, P. Šalkovský. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2002, s. 186 – 187; RUTTKAY, A. T.: O etnických pomeroch a kultúrnych vzťahoch územia Slovenska vo včasnom a vrcholnom stredoveku z hľadiska archeológie. In: Studia Historica Tyrnaviensia VI. Ed. M. Dobrotková, V. Rábik. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s. 24 – 25.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.