Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

nedeľa 17. júla 2011

VEĽKÉ LEVÁRE

ZAČIATKY FUTBALU VO VEĽKÝCH LEVÁROCH

V roku 2008 si obec Veľké Leváre pripomenula viacero výročí. Jedným z nich bolo aj 95 rokov od založenia futbalového klubu. A veru nebol to len taký hocijaký klub. Vo svojej histórii dosiahol skvelé úspechy a jeho výkony presahovali rámec regiónu Záhorie.

V prvých rokoch 20. storočia sa aj do našej obce dostala loptová kolektívna hra, ktorá nadchla mladých chlapcov – futbal. Hrávali ju na lúke medzi stodolami na mieste dnešných bytoviek. Na Veľkonočný pondelok (24. 3.) 1913 sa futbalový priaznivci zišli v ľudovej škole na schôdzi, na ktorej založili „Veľkolevársky športový klub“. Jeho prvým predsedom sa stal Pavol Waschek (slúžil u grófa Wenckheima ako lesník) a kapitánom študent Jozef Mach.


Pavol Waschek, 
predseda futbalového klubu v r. 1913 – 1921

Prvá futbalová zostava: Oskar Mandel, Jozef Mandel, Arpád Baláž, Karol Špetko, Ján Prelec, Ján Polák, Jozef Mach, Jozef Baláž, Jozef Privrel, Jozef Fillo, Alfréd Polák.

Fotografia veľkolevárskych futbalistov (v pozadí v bledých dresoch) 
po historicky prvom zápase s malackým mužstvom

Na prvé modro-žlté dresy a loptu (spolu za 98 korún!) sa zorganizovala zbierka. Bránky si hráči vyrobili z dreva a po každodennom tréningu ich demontovali. Prvé priateľské zápasy zohrali s ŠK Malacky (veľkolevárski futbalisti prehrali 2:12 a 1:14). Na jar 1914 obecná rada zakázala hrať na Šibeňáku, preto si hráči urobili provizórne ihrisko za železnicou na lúke pri ceste do Závodu, kde hrávali do júla 1914, keď vypukla 1. svetová vojna. Hráči boli postupne povolaní do vojska, preto sa v r. 1914 – 1918 vo Veľkých Levároch futbal nehral. Avšak hneď na jar 1919 sa hráči zase zorganizovali a aj si vymohli užívanie ihriska na Šibeňáku. V r. 1920 začali hrávať zápasy aj s mužstvami z rakúskeho Dürnkrutu, Angernu a Marcheggu. Po vojne vznikli vo Veľkých Levároch ďalšie telovýchovné kluby – Sokol (1919), Orol (1920), Robotnícka telovýchovná jednota (1921) – no futbalový klub fungoval samostatne pod názvom RŠK (Robotnícky športový klub, 1919 – 1921) a potom AC (Atletický klub, 1922 – 1948).

Veľkolevárski futbalisti po zápase s mužstvom z Dürnkrutu v r. 1920

V 20. rokoch 20. storočia zažíval veľkolevársky futbal skvelé obdobie. Keďže sa vtedy ešte nižšie súťaže nehrali, mužstvá si zápasy vzájomne dohadovali. Levárska „Železná zostava“ bola taká kvalitná, že hrávala aj so silnými mužstvami. Napr. s RŠK Trnava (dnešný Spartak) vyhrali 7:2 a odvetný zápas Trnavčania odriekli. (Možno nechceli utŕžiť ďalšiu hanebnú porážku ☺) V zápase strelil 5 gólov hrajúci tréner Jozef Silbernhorn (v r. 1929 sa stal hráčom ŠK Bratislava).  Železná zostava odohrala aj ďalšie zápasy s mužstvami z najvyššej súťaže. V r. 1927 prehrala so Slovanom Viedeň 2:1 a 3:1, vyhrala nad ŠK Policajt Bratislava 7:1, nad Sláviou Bratislava 4:1, nad Achillesom Brno 2:0.

Železná zostava z r. 1925

Aj v 30. rokoch tvorili základ mužstva hráči Železnej zostavy. V r. 1930 sa hral prvý ročník majstrovskej súťaže s okolitými obcami. A aké nazbierali veľkolevárski futbalisti skóre za prvú sezónu? 104:1 (jediný gól sa podarilo streliť hráčom z RŠK Hochštetno – Vysoká pri Morave). Hm, naše mužstvo tuším ani nepotrebovalo brankára J V r. 1932 – 1935 hrali AC Veľké Leváre v 2. triede Západoslovenskej župy – okrsok 2 a hoci túto súťaž vyhrali, pre finančné problémy, ktoré klub sužovali, nemohli postúpiť do vyššej súťaže.
Mužstvo Veľkých Levár odohralo množstvo priateľských zápasov (často s rakúskymi mužstvami). V r. 1934 remizovali so Spartou Viedeň 2:2 a prehrali 3:2, deklasovali Sláviu Bratislava 7:2 a MTK Bratislava 9:0, či ŠK Gajary 16:0. V r. 1935 odišlo viacero hráčov a mužstvo začalo upadať, až koncom roku 1937 sa AC Veľké Leváre rozpadol. Znovu sa dalo dohromady v r. 1939, no naďalej pretrvávali problémy s financiami. Aj tak sa mužstvo dokázalo postupne prepracovať až do 1. triedy Západoslovenskej župy. Na zápasy, ktoré mužstvo hralo s Malackami, prichádzalo 1000 až 1200 divákov.
Hráči si sami v r. 1943 zrekonštruovali ihrisko. Prechod frontu v r. 1945 ho úplne zničil, ale hráči si ho opäť obnovili. V máji 1947 si pozvali 2-ligový ŠK Slovan Viedeň. Zápas prehrali 1:3. Zaujímavosťou je, že v tom čase na zápasy prichádzali aj dvaja veľkolevárski hráči – vojenskí piloti Štefan Jurkovič a Jozef Končír – až z Plzne. Spočiatku cestovali rýchlikom. Neskôr im veliteľ za vzorné služby DOVOLIL LIETAŤ NA ZÁPASY SLUŽOBNÝM LIETADLOM !!!  
Futbalový klub vstupoval do nového slávneho obdobia. Zbavil sa finančných ťažkostí vďaka podniku Montostav (r. 1952 premenovaný na Prefa). R. 1952 sa stal majstrom malackého okresu, pričom za celú sezónu nemal napomínaného, ani trestaného hráča. Pavol Čermák (27 gólov) a Martin Kadlíček (16 gólov) boli zároveň aj najlepšími strelcami súťaže. Leváre v tomto roku ani raz neprehrali, len dvakrát remizovali. R. 1953 pod novým názvom TJ Tatran Veľké Leváre vstúpili ako nováčik do súťaže Bratislavského kraja, kde hrali s mestskými klubmi tohto kraja a...  No a hneď tento ročník aj vyhrali !!! Postúpili do krajského preboru. V týchto vynikajúcich rokoch vznikla aj levárska futbalová hymna. Jej prvá sloha:

Leváre, mužstvo známe
fšady je vítané.
Hraje to šúračky,
nešetrí kopačky,
góle šak nedá žádné.

V prvom ročníku (1954) krajského preboru skončil TJ Tatran na 7. mieste (z 12) a po druhom ročníku (1955) pre odchod kľúčových hráčov a nové finančné problémy zostúpil do nižšej súťaže.
V septembri 1953 prišiel návrh na rekonštrukciu ihriska. Na vyrovnávaní plochy sa ako dobrovoľníci zúčastnili mnohí obyvatelia dediny. Už 15. augusta 1954 bol nový štadión odovzdaný do užívania. A hneď v nasledujúcom roku postúpili levárski futbalisti do najvyššej súťaže Bratislavského kraja. Futbal vysokej úrovne hrali v celom ďalšom desaťročí.

Január 1954 – práce na novom ihrisku

Rozostavané kabíny

Foto z r. 1920 – dobové dresy
  
Literatúra:

- 1913 – 1973. 60 rokov športu vo Veľkých Levároch. 1974.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.