MÁST

OSÍDLENIE MÁSTU V 16. STOROČÍ

Mást je v dnešnej dobe súčasťou mesta Stupava, ku ktorému bol pripojený v r. 1952. V nasledujúcom roku (1953) tu robotníci pri prácach našli 6 popolníc. Následne archeológovia odkryli niekoľko žiarových hrobov, ktorým patrí jedno prvenstvo - sú to najstaršie známe slovanské hroby na Záhorí (6. stor.). Prítomnosť Slovanov dokazuje aj pohrebisko z veľkomoravskej doby.

Najstaršia písomná zmienka o Máste pochádza z r. 1314. Vtedy si dal Oto z Tallesbrunnu potvrdiť u kráľa Karola Róberta svoje léna a medzi inými je v listine uvedený aj Mást ako Messuch (alebo Messuth). Rudolf Krajčovič hľadá pôvod názvu v nemčine a k neslovanskej verzii sa prikláňa aj Branislav Varsik. Vincent Sedlák zase dokazuje slovanskosť názvu Mást (ako Mečice). Značné nemecké osídlenie v okolí aj prítomnosť nemeckého majiteľa dovoľujú usudzovať, že táto dedina bola tiež z veľkej časti nemecká. Branislav Varsik prisudzuje túto skutočnosť nemeckému doosídľovaniu po období tatárskeho vpádu v 13. stor.
O vývoji osídlenia Mástu v 15. stor. nie sú známe doklady. Možno však predpokladať podobný vývoj ako v okolitých obciach pajštúnskeho panstva – rastúci vplyv slovenského etnika, hospodársky rozvoj vďaka polohe na významnej ceste, nepríjemnosti spojené s prítomnosťou bratríkov. Zdá sa, že k vyľudneniu Mástu došlo v r. 1509, keď obyvatelia podľahli moru, ktorý sem prinieslo cisárske vojsko.

Po bitke pri Moháči (1526) dochádza k znovuoživeniu Mástu. Tentoraz je však osídlený čisto chorvátskym etnikom. V súpise z r. 1533 je uvedená osada s názvom Dedina Chorvátov (villa Crovacorum). Podľa poradia, v ktorom je v súpise uvedená, je zrejmé, že ide o Mást. Obec bola pomerne malá, mala len 6 usadlostí schopných platiť dane. Patrila grófovi Františkovi zo Sv. Jura a Pezinka. O tri roky neskoršie (1536) sa v portálnom súpise už uvádza pod názvom Maaz. V r. 1541 bola dedina spustošená, avšak vzápätí sem prišla nová vlna chorvátskych kolonistov a v r. 1544 už mala 15 zdanených usadlostí. O novom chorvátskom obyvateľstve jasne svedčí názov z r. 1548 nová dedina Chorvátov (villa nova Croatorum). Ľudia si vtedy sťažovali na neznesiteľnosť podmienok. Chorvátom totiž uplynulo obdobie slobôd a zemepán Gašpar Šerédy ich zaťažil pracovnými povinnosťami. V Máste sa v tom roku nachádzalo 14 zdanených usadlostí a 5 novoprišlých chorvátskych rodín. 

Podľa portálneho súpisu z r. 1553 mal Mást už 18 zdanených usadlostí. Okrem nich želiari bývali v troch a ďalšie tri usadlosti sú uvedené ako novovybudované. Vidno teda pozvoľný rast počtu obyvateľstva. Tento nárast sa ustálil v šesťdesiatych rokoch na počte 23 celých usadlostí. Do r. 1567 mierne vzrástol aj počet želiarov na 7. Približne takýto stav sa udržal aj v nasledujúcich desaťročiach 16. stor. V r. 1578 súpis zaznačil v Máste (Mastth) okrem 20 zdanených usadlostí aj dve opustené. Želiari bývali v 4 usadlostiach. O desať rokov neskoršie (1588) je zaznačených 9 želiarov.

Portálny súpis Mástu z r. 1588

Stav osídlenia v Máste na začiatku deväťdesiatych rokov podrobne zachytáva urbár stupavského panstva z r. 1592. Vtedy sa tu nachádzalo 28 celých usadlostí a 10 polovičných. Keďže richtár žil na celej usadlosti a bol slobodný, ročne odvádzaný cenzus z dediny predstavoval 32 zlatých. Pri Máste bol jeden neveľký rybník patriaci zemepánovi. Vinice mali spoločné so Stupavčanmi a jednu zemepanskú lúku (Malina) kosili spolu s obyvateľmi Záhorskej Bystrice. Druhú lúku (Tenze) si v jednotlivých rokoch delili medzi sebou. Z ovocia a vína odvádzali desiatky arcibiskupovi a z prosa zemepánovi.

Z 35 mien uvedených v urbári možno až 27 identifikovať ako chorvátskych. Z toho dve sú priamo prímená Chorvát (Horuath Blasius a Matthias). Ďalšie 4 priezviská poukazujú na slovinský pôvod ich nositeľov (Zlouinecz 2x, Slouinecz, Zlouenicz). Len dve sú typické slovenské (Ztary Lucas, Veliky Urbanus) a dve sú maďarské (Barbely Michael, Wher Urbanus). Je celkom pochopiteľné, že aj richtár Mástu bol Chorvát (Wilchitz Matthaeus).

Portálny súpis z nasledujúceho roku (1593) uvádza už o niečo nižší stav – 22 sedliackych usadlostí, jedna usadlosť richtára, dva domy pastierov a 6 domov želiarov. A do r. 1596 počet ešte klesol. Dozvedáme sa, že v predchádzajúcom roku (1595) došlo v Máste k požiaru a vyhorelo 2 1/2 porty. Ďalej jedna usadlosť bola opustená a až 9 chudobných (pauperes). Súpis domov z r. 1598 uvádza spoločný počet domov sedliakov a želiarov 44. Z toho vidno, že v Máste sa jedna usadlosť rovnala približne dvom domom. V tomto roku sa v dedine spomína už aj lekár. Od r. 1599, podobne ako v okolitých obciach, nastal prudký pokles počtu zdanených usadlostí. V Máste ich r. 1599 bolo 36, r. 1600 23, r. 1601 18 a v r. 1602 – 1604 už len po 14.

Portálny súpis Mástu z r. 1596

Súpis domov Mástu z r. 1598

Dedina Mást sa vyvinula z malej osady medzi dvomi oveľa väčšími sídlami Stupavou a Záhorskou Bystricou. Postavenie malého sídla si zachovala počas celého 14. a 15. stor. Z toho dôvodu aj prípadný vonkajší podnet pre opustenie dediny znamenal nie čiastočné, ale úplné vyľudnenie. Tak sa stalo aj na začiatku 16. stor. (a potom v r. 1541). Po odsťahovaní sa nemeckého obyvateľstva zostala dedina pustá. Opätovný rozvoj nastal po znovuosídlení Chorvátmi na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 16. stor. Toto osídlenie bolo ešte posilnené v štyridsiatych rokoch. Od polovice 16. stor. sa stav obyvateľstva v Máste ustálil približne na počte 20 port. Na začiatku deväťdesiatych rokov počet stúpol asi o polovicu, avšak koniec 16. stor. znamenal zase pokles nielen schopnosti platiť dane, ale zrejme aj počtu obyvateľstva. Mást bol od druhej štvrtiny 16. stor. takmer úplne chorvátskou dedinou. 

Pramene:

- Conscriptio Comitatus Posoniensis 1553. MV SR Štátny archív v Bratislave.

- Connumeracio portarum 1564, 1566, 1567, 1578, 1588, 1593, 1596. HÚ SAV (fotokópie).

- Connumeratio domorum 1598. HÚ SAV (fotokópia).

- MARSINA, R. - KUŠÍK, M.: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I. (XVI. storočie). Bratislava: SAV, 1959. 

- KOHÚTOVÁ, M.: Demografický a sídlištný obraz západného Slovenska. Bratislava: Veda, 1990.

Tabuľky

Portálny súpis z r. 1553 (Mászth)
usadlosti	11
richtár	1
želiari	3
novopostavené	3
pastier	1

Portálny súpis z r. 1567 (Mazt)
celé usadlosti	23
želiari	7
pastierske domy	2

Portálny súpis z r. 1578 (Mastth)
usadlosti	20
opustené	2
domy želiarov	4
domy pastierov	2

Portálny súpis z r. 1588 (Maaztt)
usadlosti	20
želiari	9
pastiersky dom	1

Portálny súpis z r. 1593 (Mazt)
usadlosti	22
richtár	1
želiari	6
pastiersky dom	1

Portálny súpis z r. 1596 (Mazth)
usadlosti	19 ½
vyhoreté v r. 1595	2 ½
chudobní	9
opustená	1
pastiersky dom	1

Súpis domov z r. 1598 (Mazt)
počet domov sedliakov a želiarov	44
dom lekára	1
dom pastiera	1