Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránkadejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)
Historická tlač prináša množstvo zaujímavých informácií o živote na Záhorí. Ponúkam presný prepis článku zo skalických novín Obzor o nešťastnej udalosti zo začiatku roku 1870 v Skalici.
Slovenský národný archív organizuje vedeckú konferenciu Pôdohospodárstvo v dejinách Slovenska, na ktorej odzneje aj niekoľko príspevkov týkajúcich sa dejín Záhoria.
Čítanie starých kroník býva veľmi zaujímavé a poučné. Často sa v nich stretávame s rozprávaním zvláštnych, nevšedných, ba až neuveriteľných príbehov zo života dediny. Niektoré bývajú zábavné a iné zase tragické. Dôležitú úlohu pritom zohráva literárny talent zapisovateľa.
Rudolf Irša zozbieral v slovenských archívoch sfragistický materiál, týkajúci sa obcí bývalého Senického okresu a súborne ho vydal v tejto knihe. Deväťdesiatpäťstranová kniha netradičného formátu v úvode stručne oboznamuje čitateľa s dejinami správy Senického okresu a so sfragistickou problematikou.
Skutočnosť, že prítomnosť Longobardov na Záhorí bola iba okrajová, zatiaľ čo na susednej juhovýchodnej Morave bol ich zábor oveľa širší[1], dáva možnosť uvažovať o smere príchodu prvých Slovanov na Záhorie.
Situácia okolo prítomnosti Slovanov v tomto priestore je oveľa komplikovanejšia. (Navyše ju ešte zneprehľadňujú rozdielne názory na datovanie jednotlivých archeologických nálezových celkov.) Niektorí koexistenciu Longobardov a Slovanov nepredpokladajú[1] a naopak, niektorí ju považujú za veľmi pravdepodobnú.[2]
„Prvá méta začína na západe v rieke nazývanej Morava, v prístave, ktorý sa nazýva Fluderstat, v ktorom sa zhromažďuje drevo na predaj a ukladajú sa hromady dreva. Tu vychádza (hranica) z tej rieky k ceste, po ktorej tie drevá boli ťahané a odtiaľ prechádzala na východ na tú cestu až k dubu stojacemu vedľa tejto cesty..“
V týchto dňoch uzrel svetlo sveta zborník Malacky v 20. storočí. Je zostavený zo 14 dejepisných prác študentov Gymnázia sv. Františka Assiského v Malackách.
Je dôležité si uvedomiť, že Slovania pri svojom príchode na Záhorie neprišli do celkom ľudoprázdnej oblasti. Preto stručne naznačím situáciu pred ich príchodom.
REGEST: Ľudovít I. daruje Teumlinovi a Petrovi Malé Leváre a Gajary.
OBCE: Malé Leváre, Gajary
OSOBY: Ľudovít I. Veľký, uhor. kráľ; Teumlinus, gróf zo Sv. Jura; Peter, gróf zo Sv. Jura; Peter, gróf zo Sv. Jura, otec Teumlina a Petra; Šebuš, gróf zo Sv. Jura, starý otec Teumlina a Petra
V roku 1001/2 sa územie Slovenska i Moravy stali závislými od poľského Boleslava Chrabrého. Tento stav trval do roku 1018. Potom bola Morava pripojená k pražskému kniežatstvu a spravoval ju syn českého kniežaťa Oldřicha I. Břetislav I. Kontrolu nad Slovenskom prebral kráľ Štefan I. v roku 1029. Územie medzi Dunajom a Dyjou pripadlo Východnej marke v roku 1041.
V Kronike obce Veľké Leváre II. sa na s. 214 nachádza záznam o vlakovom nešťastí pri Veľkých Levároch v r. 1983: „14. júna v noci medzi obcami Závod – Veľké Leváre sa stala železničná nehoda.