Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

utorok, 23. augusta 2011

UDALOSTI

CHOLERA V ZÁVODE
V ROKU 1831

Čítanie starých kroník býva veľmi zaujímavé a poučné. Často sa v nich stretávame s rozprávaním zvláštnych, nevšedných, ba až neuveriteľných príbehov zo života dediny. Niektoré bývajú zábavné a iné zase tragické. Dôležitú úlohu pritom zohráva literárny talent zapisovateľa.

Od 8. januára 1830 do 17. apríla 1833 bol farárom v Závode Jozef Homoky. Jeho zápisy vo farskej kronike Historia domus Zavodiensis sa vyznačujú stručnosťou, no zároveň veľkou výstižnosťou. Správne zvoleným jedno- či dvojslovným výrazom dokázal svoj opis udalostí silne citovo zafarbiť a na čitateľa preniesť svoje vnútorné emócie.

Začiatok zápisu o cholere vo farskej kronike

Obdobie svojho pôsobenia v Závode opísal po latinsky na štyroch stranách kroniky. A veru nezačínal nijako optimisticky. Hneď v r. 1830 mu zomrela milovaná sestra Alžbeta. Koncom toho istého roka vyčíňal v dedine mor dobytka, pričom prišiel o dve kravy, jalovicu a teliatko. Rok 1830 bol podľa Homokyho pomerne úrodný (toto konštatovanie je nezvyčajné, pretože v celouhorskom meradle sa rok 1830 vyznačoval veľkou neúrodou). Avšak od novembra 1830 takmer do polovice marca 1831 bola silná zima „s enormným množstvom snehu“ a jeho topenie spôsobilo záplavy. Aby tragédií nebolo málo, v auguste 1831 vypukla v dedine cholera. Až po jej doznení zažíval farár Homoky na svojom pôsobisku pokojné obdobie.
Cholere venuje Homoky najviac priestoru vo svojich záznamoch. Vieme o nej, že postupovala z Ruska do Poľska a do Uhorska. Kráľovská kancelária začala v r. 1830 vykonávať preventívne opatrenia. Tie na jar 1831 zrušila, lenže už koncom mája musela ochranný vojenský kordón na hranici s Haličou obnoviť. Toto opatrenie už prišlo neskoro a šíreniu cholery na východnom Slovensku nedokázalo zabrániť. Epidémia postupne veľkou rýchlosťou zasiahla celé Uhorsko. Ľudia negatívne vnímali obsadenie východnej hranice vojskom, búrili sa proti dezinfikovaniu studní a často násilnému vnucovaniu liekov. Vrchnosť si pritom počínala veľmi neobozretne. Niekde totiž dala kopať hroby pre obete cholery už dopredu a tým vyvolala medzi poddanými podozrenie, že sa chystá ich cielené hubenie. Tomuto chýru napomáhala aj dezinfekcia studní, ktorá sa považovala za otravu a zákaz trhov a jarmokov a obmedzený pohyb obyvateľstva. Na východnom Slovensku táto situácia prerástla do roľníckeho povstania.
Na Záhorie cholera dorazila uprostred leta 1831. Napr. na šaštínskom panstve vypukla 2. augusta a počas jej trvania tu zomrelo viac ako 1800 ľudí, t. j. 9,5 % obyvateľstva panstva (pozri článok I. Fialovej v Záhorí 2/2008). V Závode bola situácia veľmi zlá. Jozef Homoky začína svoje rozprávanie konštatovaním, že „jedna pohroma nasledovala po druhej.“ Po smrti dobytka na mor prišla smrť aj na ľudí. Podľa zápisu v kronike vypukla cholera v Závode 31. augusta a trvala takmer celý mesiac do 27. septembra. „Na krátky čas, ale s veľkým pustošením.“ Z celkového počtu 1200 obyvateľov dediny sa nakazilo údajne až 700 ľudí a 200 z nich chorobe podľahlo. Pre farára to veru nebolo jednoduché obdobie. Všetkých musel zaopatriť a každý deň mnohých pochovať. V jeden deň mal dokonca 22 pohrebov. Homoky si síce v kronike nad týmto údelom povzdychol, avšak nevzdával sa a k práci pristupoval s vierou a nádejou: „Práca a námaha. Avšak pre Kristovo meno, ktorý trpel viacej, je všetko ľahké.“ Zrejme bol jedným z mála optimistov v dedine. Choroba si nevyberala a „plienila mladého i starého, muža aj ženu, vinného i nevinného.“ Akékoľvek protiopatrenia neúčinkovali. Ľudia upadali do beznádeje a prestali sa starať o svoje živobytie. „Všetci mali všetko v neporiadku. Roľník pole, vinohradník vinicu... Ani remeselník svoje zamestnanie nechcel konať, hovoriac: ‚Veď všetci zomrieme, načo teda budeme pracovať?’ ” Samozrejme, že takýto prístup sa neskôr prejavil, pretože neobrobené pole nevydalo úrodu. Slabé zásoby z minulej úrody sa rýchlo minuli a nemohlo nasledovať nič iné ako hlad.
Zápis Jozefa Homokyho v kronike Historia domus Zavodiensis týmto končí, avšak k cholere máme ešte jedno písomné svedectvo. Farár totiž viedol aj matriky. A matrika zomrelých výborne doplňuje a spresňuje záznam v kronike. Prvý zápis sa objavuje 31. augusta 1831. K tomuto dátumu sú v matrike zomrelých zaznačené dve osoby s príčinou smrti cholera – 44-ročná Juliana Žáková, manželka roľníka Jozefa Žáka a obecný pastier 43-ročný Vavrinec Riška. Ďalší štyria zomrelí na choleru sú zapísaní 2. septembra a potom každý deň ďalší, pričom sa ich počet postupne zvyšuje. Od 8. do 15. septembra pochoval farár Homoky denne viac ako 10 ľudí. Vrcholom bol 10. september, kedy zomrelo spomínaných 22 osôb. Po 15. septembri počet mŕtvych postupne klesal, cholera v Závode odznievala.

Prvá dvojstrana z matriky zomrelých
so zomrelými na choleru

Homoky v kronike zaznačil koniec cholery v Závode dňa 27. septembra. V ten deň pochoval 5-ročnú dcéru Pavla a Brigity Pribilovcov Máriu. Lenže v matrike zomrelých sú ešte aj v dňoch 12., 15. a 16. októbra zaznačené tri osoby, ktoré zomreli na choleru.
Celkový počet zomrelých na choleru od 31. augusta do 16. októbra podľa matriky zomrelých bol 203 osôb, 109 žien a 94 mužov. Choroba skutočne neobišla nikoho. Najmladší zomrelý bol 5-týždňový Vavrinec Blažek, syn roľníka Floriána a Terézie. Najstarší bol 86-ročný vdovec Ján Žák. Medzi zomrelými boli traja žobráci, dvaja remeselnícki majstri (kováč, debnár), obecný pastier a aj sedem osôb urodzeného povôdu.

Epidémia cholery prišla v r. 1831 do Závodu s veľkou razanciou. Výrazne zasiahla do jeho demografickej skladby, čo malo za následok hospodársku katastrofu. Hoci sa z toho spoločnosť dokázala v pomerne krátkej dobe pozviechať, nebola táto epidémia jedinou ani poslednou v 19. storočí.

Matrika zomrelých obce Závod so záznamami o zomrelých na choleru sa nachádza na tomto odkaze (+ nasledujúce stránky).
Kompletný zoznam zomrelých na choleru v Závode v roku 1831 v slovenčine si možno stiahnuť na tomto odkaze.

2 komentáre:

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.