Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

utorok, 2. augusta 2011

PAMIATKY

VEĽKOLEVÁRSKY PRIEVOZ 
CEZ RIEKU MORAVU

Prvá méta začína na západe v rieke nazývanej Morava, v prístave, ktorý sa nazýva Fluderstat, v ktorom sa zhromažďuje drevo na predaj a ukladajú sa hromady dreva. Tu vychádza (hranica) z tej rieky k ceste, po ktorej tie drevá boli ťahané a odtiaľ prechádzala na východ na tú cestu až k dubu stojacemu vedľa tejto cesty..“

Týmito slovami začína ohraničovanie chotára Malých Levár v listine z roku 1378. Môžeme ich považovať za najstaršiu správu o činnosti na rieke Morave približne v priestore neskoršieho veľkolevárskeho prievozu. K miestu viedla cesta a zhromažďovalo sa tam drevo na ďalšiu prepravu po rieke.

Chotáre Veľkých Levár a susedných obcí

Prvý doklad o prevoze kompou je až o takmer tristo rokov mladší – z roku 1646. Z tvaru chotára Veľkých Levár vidno, že mal pre obec mimoriadny hospodársky i komunikačný význam a snažila si ho za každú cenu udržať. Vlastníkom prievozu i mýta z neho vyberaného bolo veľkolevárske panstvo. Zrejme však oň nejakým spôsobom prišlo, pretože Ladislav Kolonič v roku 1745 žiadal, aby mohol opätovne vyberať mýto na prievoze. Možno predpokladať, že Koloničovci prievoz už od jeho prvopočiatku prenajímali.
Z 18. storočia máme aj grafické zachytenie prievozu. Mapa tzv. Prvého vojenského mapovania, ktoré sa na Záhorí dialo asi v rokoch 1782 – 1784, pekne ukazuje povyše ramena rieky prievoz (Uberfuhr), cesty k nemu vedúce i stavbu hostinca. O sto rokov (1897) znázorňuje mapa situáciu podrobnejšie – stavby, cesty, pozemky, dokonca i smer prevozu.

Prievoz na mape 1. vojenského mapovania (1782 - 1784)

Prievoz na mape 1. vojenského mapovania (1782 - 1784) - detail

Prievoz na mape z roku 1897

Prievoz na mape z roku 1897 - detail

Na prevoz cez rieku sa používal čln a kompa. Čln previezol najviac 6 ľudí a vozilo sa ním nielen do Drősingu, ale aj do Sierndorfu a Jedenspeigenu, ktoré tiež patrili Koloničovcom. Kompa kotvila približne o 100 m nižšie na rieke. Bola to rozmerná kovová platňa. Podľa dokladu z rokov 1887 – 1888 sa na ňu zmestilo asi 190 ľudí alebo 16 koní alebo 4 vozy zapriahnuté párom koní. Neskôr ju pravdepodobne nahradila menšia kompa, približne 8 x 10 m.

Kompa

Kompa

Prevozný čln a prievozník

Prievoz využívali obyvatelia, ktorí mali pozemky a majetky aj na rakúskej strane, rovnako aj veľkolevárske panstvo. Za prevezenie osôb aj povozov sa platilo niekoľko halierov. Pri prístavisku stála krčma (na slovenskej aj rakúskej strane). Krčmár riadil krčmu i prievoz a za prevoz, výčap a lov rýb platil panstvu nájom. Za tento poplatok malo panstvo udržovať v dobrom stave kompu aj prístupovú cestu. Náklady na údržbu však boli väčšie ako príjmy z nájomného, preto Štefan Wenckheim v roku 1918 prievoz aj s krčmou a ďalšími budovami odpredal dovtedajšiemu nájomcovi krčmárovi Antonovi z habánskej rodiny Tittlovcov.

Hostinec u prievozu





Prievoz však po roku 1918 stratil svoj význam, pretože bol zamedzený voľný prechod do a z Rakúska. K prievozu bola umiestnená pohraničná stráž a prechod bol možný iba s cestovným pasom alebo legitimáciou. Poslednými prievozníkmi boli Umlauf a Masaryk. Prievoz cez rieku Moravu definitívne zanikol v roku 1948.

Búdka pohraničnej stráže

Finančná kontrola - "financi"

Hostinec s mýtom na rakúskej strane

Zdroje:
- Magyar országos levéltár, Diplomatikai levéltár, 6582.
- Soňa Kovačevičová: Mosty a prievozy cez rieku Moravu. In: Historické podmienky formovania sa regionálnej kultúry. Malacky: Záhorské centrum kultúry, 1994, s. 27.
- Milan Hromník: Veľké Leváre. 1997.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.