UDALOSTI

PRVÍ SLOVANIA NA ZÁHORÍ

Situácia okolo prítomnosti Slovanov v tomto priestore je oveľa komplikovanejšia. (Navyše ju ešte zneprehľadňujú rozdielne názory na datovanie jednotlivých archeologických nálezových celkov.) Niektorí koexistenciu Longobardov a Slovanov nepredpokladajú[1] a naopak, niektorí ju považujú za veľmi pravdepodobnú.[2]

Pokiaľ Longobardov máme na Záhorí doložených niekoľkými nálezmi v prvej polovici 6. storočia, o Slovanoch disponujeme dokladmi až z druhej polovice tohto storočia. Za najstaršie slovanské nálezy na Záhorí sa pokladajú žiarové hroby zo Stupavy. Archeológovia v lokalite Vývejiská, 3 km severne od Stupavy, získali v r. 1953 spolu 9 popolníc (6 od nálezcov a 3 vlastným výskumom) so zvyškami kostí. Ľudmila Kraskovská pohrebisko kladie do 6. storočia.[3] Železné predmety zrejme zo slovanského žiarového hrobu (nože, klčovnica, radlica, krúžkové brnenie), ktoré v r. 1937 zistil Viktor Šemmer pri Senici v časti Čáčov (lokalita Beňovského mlyn), bývajú datované už do 6. až 7. storočia.[4] Taktiež do 6. storočia patria nálezy z ojedinelého slovanského žiarového hrobu zo Závodu. V r. 1937 miestny učiteľ Július Karkulín z polohy Dílce zachránil časť popolnice so zvyškami kostí a železné kresadlo.[5] Popri týchto pohrebiskách sa nám na Záhorí zachovalo aj sídlisko najstarších Slovanov. Pri Lakšárskej Novej Vsi na lokalite Na Lósoch v r. 1985 a nasledujúcich rokoch archeológovia odkryli dve obytné polozemnice a hospodársku stavbu s viacerými nálezmi zo 6. až začiatku 7. storočia.[6]

Údaje o datovaní som uvádzal tak, ako ich určili archeológovia skúmajúci dané lokality. Pre úplnosť je potrebné sa zmieniť aj o novších analýzach týchto nálezov. Tie sa totiž mierne odlišujú. Gabriel Fusek datuje žiarové hroby zo Stupavy-Vývejísk až do obdobia po 7. storočí.[7] Vznik nálezov zo Závodu určuje len rámcovo od druhej polovice 6. storočia až do 8. storočia.[8] Slovanské sídlisko v Lakšárskej Novej Vsi-Na Lósoch podľa neho existovalo už v prvej polovici 6. storočia.[9] Okrem týchto slovanských lokalít podľa Gabriela Fuseka možno do 6. storočia datovať ešte niektoré ďalšie. Rámcovo datuje do 6. – 7. storočia nálezy z Lakšárskej Novej Vsi, poloha Lipovec[10] a do druhej polovice 6. – 7. storočia z Kútov, poloha Borníky.[11] Ďalej podľa neho v dnešnom katastri obce Kúty existovalo už od druhej polovice 6. do konca 7. storočia sídlisko v polohe Čepangát[12] a v druhej polovici 6. a prvej polovici 7. storočia pohrebisko v polohe Sigeca I.[13] Tieto datovania sa opierajú predovšetkým o rozbor keramiky.

Z uvedeného vyplýva, že na území Záhoria ku vzájomnému spolužitiu Slovanov s Longobardmi s najväčšou pravdepodobnosťou neprišlo.[14] Ich prítomnosť je tu teda následná – po uvoľnení oblasti Longobardmi ju začali obsadzovať Slovania. Rovnako sa uvažuje aj o situácii na Morave.[15] Pritom však aspoň krátkodobé spoločné obývanie Záhoria nemožno úplne vylúčiť.

---

[1] POULÍK, J.: K otázce vzniku předvelkomoravských hradišť. In: Slovenská archeológia, roč. 36, 1988, č. 1, s. 192, kde argumentuje proti opačnému názoru Zdeňka Klanicu.

[2] Napr. MINÁČ, V.: Začiatky slovanského osídlenia na juhozápadnom Slovensku. In: Zborník Slovenského národného múzea : História, roč. LXXIX, 1985, č. 25, s. 127, 132 a nasl.

[3] KRASKOVSKÁ, Ľ.: Slovanské popolnicové pohrebisko v Stupave. In: Slovenská archeológia, roč. 4, 1956, č. 1, s. 163 – 167. Podľa MINÁČ, V., cit. 2, s. 138 „svojimi začiatkami patrí skôr do polovice a vyznievaním až do druhej polovice 6. storočia.“ Podľa FUSEK, G.: Slovensko vo všasnoslovanskom období. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1994, s. 248 – 249 a jeho chronologizácie keramiky sú tieto popolnice datované najskôr do prelomu 6. a 7. storočia.

[4] Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia. 1. zväzok, 2. časť : Bratislava, hlavné mesto SSR a Západoslovenský kraj. Zost. D. Bialeková. Nitra: AÚ SAV, 1989, s. 311.

[5] KRASKOVSKÁ, Ľ.: Nálezy zo Závodu a z Gajár v okrese Senica. In: Štúdijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied 27. Nitra: AÚ SAV, 1991, s. 243 – 244.

[6] TOMČÍKOVÁ, K.: Včasnoslovanské sídliskové nálezy v Lakšárskej Novej Vsi. In: Zborník Slovenského národného múzea : Archeológia, roč. LXXXV, 1991, č. 1, s. 69 – 83. Vo svojich prvotných správach datuje sídlisko až do 9. storočia. TOMČÍKOVÁ, K.: Výskum a prieskum v Lakšárskej Novej Vsi. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku (ďalej AVANS) v roku 1985. Nitra: AÚ SAV, 1986, s. 226; TOMČÍKOVÁ, K.: Záchranný výskum v Lakšárskej Novej Vsi. In: AVANS v roku 1986. Nitra: AÚ SAV, 1987, s. 104; TOMČÍKOVÁ, K.: Záchranný výskum v Lakšárskej Novej Vsi. In: AVANS v roku 1987. Nitra: AÚ SAV, 1988, s. 135.

[7] FUSEK, G., cit. 3, s. 114 (graf), 248 – 249.

[8] FUSEK, G., cit. 3, s. 114 (graf), 265.

[9] FUSEK, G., cit. 3, s. 113 (graf), 214.

[10] FUSEK, G., cit. 3, s. 114 (graf), 213.

[11] FUSEK, G., cit. 3, s. 114 (graf), 211.

[12] FUSEK, G., cit. 3, s. 113 (graf), 211.

[13] FUSEK, G., cit. 3, s. 113 (graf), 212.

[14] Výnimkou by azda mohlo byť iba slovanské sídlisko v Lakšárskej Novej Vsi – Na Lósoch. Pokiaľ existovalo už v prvej polovici 6. storočia, jemu najbližšie longobardské osídlenie bolo možno v Gajaroch (k tomu pozri TEJRAL, J.: K langobardskému odkazu v archeologických pramenech na území Československa. In: Slovenská archeológia, roč. XXIII, 1975, č. 2, s. 431 (mapa) a 433 (Seznam nalezišť..., č. 38)).

[15] MĚŘÍNSKÝ, Z.: České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. Praha: Nakladatelství Libri, 2002, s. 25.