Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

utorok 2. augusta 2011

UDALOSTI

LONGOBARDI NA ZÁHORÍ


Je dôležité si uvedomiť, že Slovania pri svojom príchode na Záhorie neprišli do celkom ľudoprázdnej oblasti. Preto stručne naznačím situáciu pred ich príchodom.
V období sťahovania národov sa na Záhorí vystriedalo niekoľko germánskych kmeňov. Podľa Jána Steinhübela po Svéboch (Kvádoch) kontrolovali na určitý čas celé Záhorie Heruli[1], ktorých na začiatku 6. storočia[2] vystriedali Longobardi. Po Longobardoch zostalo na Záhorí niekoľko pohrebísk. V r. 1962 archeológovia odkryli jeden kostrový hrob pri Zohore a tri kostrové hroby (podľa odhadov Ľudmily Kraskovskej mohlo byť ďalších 10 – 12 hrobov zničených ťažbou piesku) pri Devínskom Jazere v lokalite Ďalšie Topolite. Tieto hroby obsahovali militáriá.[3] Ďalších 11 hrobov vzdialených asi 1,5 km od prvého pohrebiska v Devínskom Jazere preskúmali v r. 1965. Našlo sa v nich viacero zbraní a nič nenasvedčovalo tomu, že by tu boli pochované aj ženy.[4] Zdá sa, akoby na Záhorí mali Longobardi umiestnené iba predsunuté vojenské jednotky a nenachádzali sa tu ich stále sídla. V literatúre sa objavujú predpoklady, že Longobardi neobsadili celé územie Záhoria[5], pretože museli rešpektovať prítomnosť prvých Slovanov alebo naopak, že Slovania sa na tomto území neusadzovali v 6. storočí, pretože ho kontrolovali Longobardi. V riešení tejto otázky nám pomôže bližšie poznanie chronológie osídlenia.
Už som spomínal dobu príchodu Longobardov na Záhorie (pozn. 2). Podľa ďalších hi-storických správ vieme, že Longobardi opustili svoje sídla na strednom Dunaji po Veľkej noci (2. apríla) 568 po tom, čo Panóniu prenechali Avarom, ktorých si predtým prizvali ako pomoc do vojny proti Gepidom (r. 567).[6] Teda ich pobyt na Záhorí by sme mohli aj presnejšie vymedziť – rokmi 508 (príp. 512) a 568. Uvedené longobardské hroby pri Zohore a Devínskom Jazere sú datované do prvej polovice 6. storočia, čiže historické a archeologické pramene o Longobardoch sa nám zhodujú.

[1] STEINHÜBEL, J.: Nitrianske kniežatstvo. Budmerice – Bratislava: Vydavateľstvo Rak – Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2004, s. 16, 20. MĚŘÍNSKÝ, Z.: České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. Praha: Nakladatelství Libri, 2002, s. 18 považuje za možné, že centrom Herulmi ovládanej oblasti mohlo byť Brnensko.
[2] V literatúre sa najčastejšie uvádza ako rok porážky Herulov Longobardmi r. 512. Porov. Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986, s. 63 (autor Bohuslav Chropovský); RATKOŠ, P.: Slovensko v dobe veľkomoravskej. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, n. p., 1988, s. 17, 21. STEINHÜBEL, J., cit. 1, s. 19 a 20 (pozn. 57) kladie túto udalosť do r. 508 a tento rok za najpravdepodobnejší pokladá aj MĚŘÍNSKÝ, Z., cit. 1, s. 19, 21.
[3] KRASKOVSKÁ, Ľ.: Nálezy z doby sťahovania národov na západnom Slovensku. In: Archeologické rozhledy, roč. XV, 1963, sešit 6, s. 693 – 700.
[4] KRASKOVSKÁ, Ľ.: Hroby z doby sťahovania národov pri Devínskom Jazere. In: Archeologické rozhledy, roč. XX, 1968, č. 2, s. 209 – 212. Okrem uvedených nálezov uvádza TEJRAL, J.: K langobardskému odkazu v archeologických pramenech na území Československa. In: Slovenská archeológia, roč. XXIII, 1975, č. 2, s. 431 (mapa) a 433 (Seznam nalezišť..., č. 38) aj longobardský kostrový hrob z Gajár.
[5] O celoplošnom obsadení ani kontrolovaní Záhoria nemôžeme hovoriť z geografických dôvodov. Oblasť bola husto zalesnená a močaristá, povodia riek mali široké zátopové pásma. Slovania si z týchto príčin spočiatku vyberali pre svoje sídla len vyvýšené miesta blízko vodných tokov.
[6] STEINHÜBEL, J., cit. 1, s. 25; RATKOŠ, P., cit. 2, s. 22.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.