Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

utorok, 9. augusta 2011

UDALOSTI

KEDY PRIŠLI PRVÍ SLOVANIA NA ZÁHORIE?

Skutočnosť, že prítomnosť Longobardov na Záhorí bola iba okrajová, zatiaľ čo na susednej juhovýchodnej Morave bol ich zábor oveľa širší[1], dáva možnosť uvažovať o smere príchodu prvých Slovanov na Záhorie.

V súčasnosti bádatelia predpokladajú, že najstaršie slovanské obyvateľstvo prichádzalo do oblasti juhozápadného Slovenska zo severu cez Karpaty.[2] Podľa jedného názoru mohli odtiaľ prísť na Záhorie cez Bukovský priesmyk v Malých Karpatoch alebo cez Biele Karpaty a pokračovať ďalej na Moravu.[3] Takisto však mohli prísť zo severu cez Moravu a až po jej osídlení sa usádzať na Záhorí. Keďže Slovania prichádzali na Záhorie až v druhej polovici 6. storočia, mohlo by to vyvolať dojem, že išlo už o druhú vlnu Slovanov, ktorá postupovala z juhovýchodu spolu s Avarmi po odchode Longobardov. No túto hypotézu nemožno prijať, pretože Slovania, u ktorých badať určité nomádske prvky prijaté od Avarov, na Záhorie dorazili takmer o storočie neskôr. Navyše podporuje predpoklad o príchode prvých Slovanov zo severu cez Moravu aj typologická príbuznosť archeologických nálezov s moravskými nálezmi a taktiež jazyková blízkosť. Hranica, ktorou bolo pohorie Malých a Bielych Karpát, oddeľovala územie Herulov a po nich Longobardov na západe od Svébov (Kvádov) a po nich Slovanov na východe. Zdá sa, akoby túto hranicu v druhej polovici 7. – 8. storočí rešpektovali aj Avari. Síce kontrolovali strategické územie Bratislavskej brány, ale ďalej proti prúdu Moravy nepostupovali. Neskôr Malé Karpaty oddeľovali územie Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. Preto táto hranica mohla oddeľovať aj Slovanov, ktorí v druhej polovici 6. storočia zo severu obsadili južnú Moravu a Záhorie od Slovanov, ktorí prišli na juhozápadné Slovensko.[4]
Ak si prehliadneme archeologické nálezy v susedných oblastiach Záhoria na pravej strane rieky Moravy, zistíme, že už v 6. storočí bola sieť slovanského osídlenia celkom hustá, čo je dokladom veľkej početnosti prvého prúdu Slovanov. V dnešnom Rakúsku sú to iba ojedinelé nálezy (žiarový hrob v Hohenau a Poysdorfe).[5] To by tiež naznačovalo, že prví Slovania do tejto oblasti prenikali zo severu. Situácia na území Moravy je podstatne odlišná. Z Břeclavska, Hodonínska a Uherskohradišťska je známych okolo 20 sídlisk a pohrebísk, ktorých začiatky siahajú do 6. storočia.     

[1] MĚŘÍNSKÝ, Z.: České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. Praha: Nakladatelství Libri, 2002, s. 23 (mapka).
[2] RUTTKAY, M.: Vývoj osídlenia na strednom Dunaji v 6. – 12. stor. In: Slovensko vo včasnom stredoveku. Ed. A. Ruttkay, M. Ruttkay, P. Šalkovský. Nitra: AÚ SAV, 2002, s. 42 – 43; FUSEK, G.: Včasnoslovanské obdobie. In: Slovensko vo včasnom stredoveku. Ed. A. Ruttkay, M. Ruttkay, P. Šalkovský. Nitra: AÚ SAV, 2002, s. 24 – 25 v tejto súvislosti hovorí konkrétne o slovanskej vetve Sklavínov.
[3] Túto hypotézu Luďka Galušku uvádza MĚŘÍNSKÝ, Z., cit. 1, s. 57 – 58.
[4] STEINHÜBEL, J.: Nitrianske kniežatstvo. Budmerice – Bratislava: Vydavateľstvo Rak – Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2004, s. 30.
[5] RUTTKAYOVÁ, J.: K problematike osídlenia severozápadného pomedzia avarského kaganátu v 7. – 8. stor. In: K problematike osídlenia stredodunajskej oblasti vo včasnom stredoveku. Zodp. red. Z. Čilinská. Nitra: AÚ SAV, 1991, s. 202 a 203.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.