UDALOSTI

KEDY PRIŠLI PRVÍ SLOVANIA NA ZÁHORIE?

Skutočnosť, že prítomnosť Longobardov na Záhorí bola iba okrajová, zatiaľ čo na susednej juhovýchodnej Morave bol ich zábor oveľa širší[1], dáva možnosť uvažovať o smere príchodu prvých Slovanov na Záhorie.

V súčasnosti bádatelia predpokladajú, že najstaršie slovanské obyvateľstvo prichádzalo do oblasti juhozápadného Slovenska zo severu cez Karpaty.[2] Podľa jedného názoru mohli odtiaľ prísť na Záhorie cez Bukovský priesmyk v Malých Karpatoch alebo cez Biele Karpaty a pokračovať ďalej na Moravu.[3] Takisto však mohli prísť zo severu cez Moravu a až po jej osídlení sa usádzať na Záhorí. Keďže Slovania prichádzali na Záhorie až v druhej polovici 6. storočia, mohlo by to vyvolať dojem, že išlo už o druhú vlnu Slovanov, ktorá postupovala z juhovýchodu spolu s Avarmi po odchode Longobardov. No túto hypotézu nemožno prijať, pretože Slovania, u ktorých badať určité nomádske prvky prijaté od Avarov, na Záhorie dorazili takmer o storočie neskôr. Navyše podporuje predpoklad o príchode prvých Slovanov zo severu cez Moravu aj typologická príbuznosť archeologických nálezov s moravskými nálezmi a taktiež jazyková blízkosť. Hranica, ktorou bolo pohorie Malých a Bielych Karpát, oddeľovala územie Herulov a po nich Longobardov na západe od Svébov (Kvádov) a po nich Slovanov na východe. Zdá sa, akoby túto hranicu v druhej polovici 7. – 8. storočí rešpektovali aj Avari. Síce kontrolovali strategické územie Bratislavskej brány, ale ďalej proti prúdu Moravy nepostupovali. Neskôr Malé Karpaty oddeľovali územie Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. Preto táto hranica mohla oddeľovať aj Slovanov, ktorí v druhej polovici 6. storočia zo severu obsadili južnú Moravu a Záhorie od Slovanov, ktorí prišli na juhozápadné Slovensko.[4]

Ak si prehliadneme archeologické nálezy v susedných oblastiach Záhoria na pravej strane rieky Moravy, zistíme, že už v 6. storočí bola sieť slovanského osídlenia celkom hustá, čo je dokladom veľkej početnosti prvého prúdu Slovanov. V dnešnom Rakúsku sú to iba ojedinelé nálezy (žiarový hrob v Hohenau a Poysdorfe).[5] To by tiež naznačovalo, že prví Slovania do tejto oblasti prenikali zo severu. Situácia na území Moravy je podstatne odlišná. Z Břeclavska, Hodonínska a Uherskohradišťska je známych okolo 20 sídlisk a pohrebísk, ktorých začiatky siahajú do 6. storočia.     

---

[1] MĚŘÍNSKÝ, Z.: České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. Praha: Nakladatelství Libri, 2002, s. 23 (mapka).

[2] RUTTKAY, M.: Vývoj osídlenia na strednom Dunaji v 6. – 12. stor. In: Slovensko vo včasnom stredoveku. Ed. A. Ruttkay, M. Ruttkay, P. Šalkovský. Nitra: AÚ SAV, 2002, s. 42 – 43; FUSEK, G.: Včasnoslovanské obdobie. In: Slovensko vo včasnom stredoveku. Ed. A. Ruttkay, M. Ruttkay, P. Šalkovský. Nitra: AÚ SAV, 2002, s. 24 – 25 v tejto súvislosti hovorí konkrétne o slovanskej vetve Sklavínov.

[3] Túto hypotézu Luďka Galušku uvádza MĚŘÍNSKÝ, Z., cit. 1, s. 57 – 58.

[4] STEINHÜBEL, J.: Nitrianske kniežatstvo. Budmerice – Bratislava: Vydavateľstvo Rak – Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2004, s. 30.

[5] RUTTKAYOVÁ, J.: K problematike osídlenia severozápadného pomedzia avarského kaganátu v 7. – 8. stor. In: K problematike osídlenia stredodunajskej oblasti vo včasnom stredoveku. Zodp. red. Z. Čilinská. Nitra: AÚ SAV, 1991, s. 202 a 203.