Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

piatok, 15. júla 2011

GEOGRAFIA

KLIMATICKÉ PODMIENKY V STREDOVEKU

Záhorská a Podunajská nížina sú najteplejšími regiónmi Slovenska. V súčasnosti sa priemerná ročná teplota na nich pohybuje od 9 do 11 stupňov Celzia. Tento faktor spolu s relatívne vysokou veternosťou spôsobuje, že tieto nížiny sú zároveň aj najsuchšie. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 500 mm[1].
Približne rovnakými hodnotami sa vyznačovali tieto oblasti (spolu s južnou Moravou) aj po väčšinu včasnostredovekého obdobia[2] na rozdiel od predchádzajúceho chladnejšieho rímskeho obdobia. Ba teplota ďalej stúpala, až približne v rozmedzí 9. – 12. storočia dosahovala stredoeurópska klíma priemerné letné teploty asi o 1,4 stupňa Celzia vyššie, ako boli priemerné letné teploty v 20. storočí. Toto obdobie dostalo pomenovanie Malé klimatické optimum. Malo za následok napríklad rozšírenie pestovania viniča o 300 – 500 km severnejšie ako v 20. storočí. V našich oblastiach to bolo až v o 200 m vyšších nadmorských výškach ako dnes[3]. Je potrebné zdôrazniť, že teploty neboli vyššie nepretržite, ale ide o priemerné údaje. Ustálenejšie, slnečnejšie a suchšie počasie znížilo počet záplav na minimum, čo v prípade Záhoria bolo jedným z pozitívnych faktorov rozvoja osídlenia (pokiaľ ide o 9. storočie). V tejto súvislosti niektorí odborníci hovoria aj o akomsi období povodňového pokoja, ktoré malo trvať približne od polovice 12. do polovice 13. storočia. V danom období je preukázaná vyššia slnečná aktivita[4]. V nasledujúcom úseku stredoveku však nastali klimatické zmeny, ktoré už vôbec také ideálne neboli.
Vďaka písomným rozprávacím prameňom vieme aj o počasí v niektorých konkrétnych rokoch. Ich autori zaznamenávali predovšetkým nezvyčajné udalosti odchyľujúce sa od dlhodobého normálu. Navyše opisovali situáciu, ktorú poznali, teda sa odohrávala v ich okolí a v iných oblastiach mohla byť odlišná. Taktiež treba počítať aj s istou mierou nadsádzky. Podľa toho sa musíme na tieto informácie aj pozerať. Český kronikár Kosmas napríklad uvádza k roku 975, že zima bola veľmi tvrdá a dlhá a ešte 15. mája napadol sneh[5]. K roku 987 zaznamenal silný vietor, ktorý rúcal stavby a v roku 988 horúčavy spálili úrodu, čoho následkom bol hladomor[6]. V roku 1043 vraj v Čechách následkom hladomoru vymrela až tretina obyvateľstva[7]. Ďalej Kosmas spomína, že 1. apríla 1092 napadlo mnoho snehu a udreli mrazy[8]. O tuhom mraze a zamrznutých vodách píše aj k roku 1109[9]. V roku 1121 bolo veľké sucho, ktoré trvalo tri mesiace a zničilo úrodu. Nasledovala teplá a veterná zima sprevádzaná povodňami[10]. Naopak, rok 1122 bol hojný na úrodu, zima 1122 – 1123 bola mierna, rok 1123 bol znovu úrodný, avšak po ňom prišla tuhá zima s množstvom snehu[11].

Slnečná aktivita v 1. tisícročí po Kr. 
(zdroj: Wikipedia)


Nepriaznivé počasie sa prejavovalo na slabej úrode alebo úplnej neúrode. A aj mimo toho boli výnosy plodín v stredoveku nízke a nedovoľovali vytvárať dostatočné zásoby. Preto po neúrodných rokoch zákonite nasledovali hladomory. Prežitie záviselo od úrody a úroda od počasia.
Od prelomu 12. a 13. storočia začínala v arktickej oblasti tzv. malá ľadová doba. V európskych krajinách sa naplno prejavovala od 14. storočia. Neznamenala len ochladenie, ako naznačuje názov. Nenastalo jednoliate dlhšie obdobie chladu. Išlo predovšetkým o náhle a prudké klimatické zmeny. V nepravidelných intervaloch sa striedali veľmi chladné a veterné zimy s miernymi zimami a búrkami a daždivé letá so suchými a horúcimi letami[12]. V Čechách je od druhej polovice 13. storočia a v nasledujúcich dvoch storočiach zaznamenaný zvýšený počet záplav a s tým súvisiaci zánik sídel, ktoré ležali v blízkosti riek v polohe nižšej ako 5 m nad hladinou. Na tento jav mali do istej miery vplyv aj prebiehajúce klimatické zmeny[13]. S podobnými problémami môžeme počítať aj na Záhorí. Zatiaľ čo hustá sieť sídel v 9. storočí mohla lemovať vďaka priaznivým klimatickým pomerom bezprostredné okolie vodných tokov, ako to dokladajú mapy archeologických nálezov, od 13. storočia sa osídlenie Záhoria začína nanovo zahusťovať, avšak už vo väčšej vzdialenosti od tokov. Dediny sa isto chceli priblížiť k nadregionálnym cestám, no nemožno celkom vylúčiť ani dôvod väčšieho ohrozenia vodnými tokmi.


Vývoj teploty od r. 1 do 2004 
(zdroj: Wikipedia)


Nevypočítateľné počasie sa v Európe naplno prejavilo od začiatku 14. storočia. Neúrodné roky s extrémnymi letami a zimami sa striedali s priemernými a veľmi úrodnými rokmi. V rozmedzí rokov 1315 – 1319 daždivé letá a tuhé zimy spôsobili neúrody a povodne v celoeurópskom meradle. Výsledkom bol veľký hladomor[14]. V 20. a 30. rokoch 14. storočia došlo v priemere k miernemu zlepšeniu, avšak extrémne premenlivé počasie trvalo naďalej. Zdá sa, že k určitému stabilizovaniu počasia došlo v priebehu druhej polovice 14. storočia[15]. V porovnaní s obdobím malého klimatického minima sa podnebie udržalo chladnejšie.
Počas prvej štvrtiny 15. storočia sa vyskytlo pomenej rokov s extrémnym počasím. Viaceré však nastali od polovice 20. do polovice 40. rokoch 15. storočia. Tuhé zimy s dažďom alebo snehom striedali náhle oteplenia a horúce a suché letá. Dôsledkom bývali povodne a neúroda. Nasledujúce obdobie do začiatku 70. rokov 15. storočia bolo klimaticky relatívne stabilnejšie[16]. Od 70. rokov 15. storočia približne do polovice 16. storočia nastalo teplejšie a suchšie počasie s celkom priaznivými podmienkami pre poľnohospodárstvo a to nielen v stredoeurópskom, ale aj v celoeurópskom priestore[17]. Priemer počasia sa v druhej polovici 16. storočia opäť zmenil. Pribúdali chladnejšie roky, ktoré vyvrcholili v poslednom desaťročí tohto storočia a zvýšil sa výskyt búrok[18].
Hoci počasie mohlo mať vplyv na osídlenie a hospodárstvo, ba dokonca do určitej miery aj na politické dianie v stredoveku, predsa ho nemožno považovať za rozhodujúci dejinný činiteľ.


[2] KRIPPEL, E.: Vegetácia juhozápadného Slovenska v rímskom a slovanskom období. In: Zborník prác Ľudmile Kraskovskej (k životnému jubileu). Bratislava: Slovenské národné múzeum, 1984, s. 137; ROZKOŠNÝ, R. – TRNKA, P.: Přírodní a historické podmínky vývoje životního prostředí na jižní Moravě. In: Vývoj životního prostředí v podmínkách jižní Moravy. Sest. a odp. red. E. Kordiovský. Brno: Okresní archiv Břeclav se sídlem v Mikulově – Referát životního prostředí Okresního úřadu Břeclav – Muzejní a vlastivědná společnost v Brně, 1991, s. 8.
[3] FAGAN, B.: Malá doba ledová. Praha: Academia, 2007, s. 44; ROZKOŠNÝ, R. – TRNKA, P., cit. 2, s. 14.
[4] KOTYZA, O.: Archeologické a přírodovědné prameny jako prameny historické klimatologie. In: Archæologia historica 17. Ed. V. Nekuda. Brno – Ústí nad Labem: Muzejní a vlastivědná společnost v Brně – Památkový ústav v Ústí nad Labem, 1992, s. 454; FAGAN, B., cit. 3, s. 163, 264.
[5] Kosmova kronika česká. Ed. M. Bláhová. Praha – Litomyšl: Paseka, 2005, s. 52.
[6] Kosmova kronika česká, cit. 5, s. 54.
[7] Kosmova kronika česká, cit. 5, s. 94.
[8] Kosmova kronika česká, cit. 5, s. 134.
[9] Kosmova kronika česká, cit. 5, s. 163.
[10] Kosmova kronika česká, cit. 5, s. 181, 182.
[11] Kosmova kronika česká, cit. 5, s. 184, 185.
[12] FAGAN, B., cit. 3, s. 15, 19, 78 – 79.
[13] KOTYZA, O., cit. 4, s. 450.
[14] FAGAN, B., cit. 3, s. 59 – 72; KOTYZA, O. – PEJML, K. – SLÁDKOVÁ, J.: Několik poznámek ke kolísání klimatu v Čechách 14. a 15. století. In: Archæologia historica 15. Ed. V. Nekuda. Brno – Tábor: Muzejní a vlastivědná společnost v Brně – Muzeum husitského a revolučního hnutí v Táboře, 1990, s. 512.  
[15] FAGAN, B., cit. 3, s. 74; KOTYZA, O. – PEJML, K. – SLÁDKOVÁ, J., cit. 14, s. 513.
[16] KOTYZA, O. – PEJML, K. – SLÁDKOVÁ, J., cit. 14, s. 513.
[17] KOTYZA, O. – PEJML, K. – SLÁDKOVÁ, J., cit. 14, s. 514; FAGAN, B., cit. 3, s. 118 – 119. Podrobnejší prehľad o situácii v jednotlivých rokoch v Českom kráľovstve podáva MACEK, J.: Jagellonský věk v českých zemích 1 – 2, 1471 – 1526. Praha: Academia, 2001, s. 51 – 54.
[18] FAGAN, B., cit. 3, s. 125 – 130.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.