Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

piatok, 23. marca 2012

GEOGRAFIA

LOKALIZÁCIA SLOVANSKÝCH OSÁD
VO VČASNOM STREDOVEKU
(2. časť)

Dokončenie
Dnešný terén popri rieke Morave a Myjave je po regulácii a stavbe hrádzí výrazne odlišný, ale Štefan Janšák skúmal situáciu ešte pred týmto stavom. V 20. rokoch 20. storočia si všimol, že pieskové duny bližšie pri vodných tokoch sú nižšie, vystupujú iba 1-2 m nad hladinu najvyššej vody a pokrýva ich 40-50 cm vrstva čierneho humusového piesku, zatiaľ čo duny ďalej od vodných tokov sú vyššie (6-8 m) a sú z čistého piesku.[1] Práve nánosy humusu boli vhodné na pestovanie plodín. Pieskové podložie v čase záplav bolo mokré a po opadnutí vody rýchlo vyschlo. A preto nižšie duny v blízkosti vodných tokov boli osídlené hustejšie a v starších dobách ako vyššie duny ďalej od vody.[2] 
Janšákov nákres slovanských osád pri Gajaroch

Vladimír Turčan vo včasnoslovanskom osídlení Záhoria rozlišuje dve skupiny lokalít. Južná skupina v okolí Bratislavskej brány podľa neho súvisí so slovanskými náleziskami juhozápadného Slovenska a severná s moravskými nálezmi.[3] Archeológovia už pred polstoročím spozorovali, že osídľovanie prebiehalo proti prúdu riek. Najkvalitnejšia pôda na Záhorí je v blízkosti rieky Moravy a približujúc sa k Myjavskej pahorkatine a Malým Karpatom jej kvalita klesá. Pri pohľade na archeologické lokality od včasnoslovanských po veľkomoravské vidno, že najstaršie sa sústreďovali pri Morave, teda na najkvalitnejšej pôde, a postupne sa rozširovali smerom do podhoria, čím sa vlastne aj na Záhorí potvrdzuje, že slovanské osídľovanie prebiehalo proti prúdu riek (Myjava). Oblasť Záhoria neposkytovala také dobré podmienky na pestovanie kultúrnych plodín, aké boli na západnej strane Moravy alebo východne od Malých Karpát. Preto poľnohospodársky za nimi zaostávala. Z toho dôvodu, hoci sa počet lokalít v 8. – 9. storočí značne zvýšil (čo bolo spôsobené blízkosťou významných politických centier – Mikulčice-Valy a Břeclav-Pohansko, Devín, Bratislava), išlo iba o sídla dedinského typu s nízkou poľnohospodárskou produkciou bez väčšieho geografického významu.[4] Závislé boli od spomínaných mestských aglomerácií, ktoré boli strediskami obchodu. Záhorské osady mali možnosť získavať bahennú železnú rudu alebo ju dolovať v Malých Karpatoch a výrobky z nej vymieňať na mestských trhoch. Mohli by tomu nasvedčovať depoty železných predmetov z Gajár, Moravského Sv. Jána a Kútov.[5] A keď v 10. storočí mestské aglomerácie pri Mikulčiciach a Břeclave stratili svoj politický význam a s ním aj hospodársky, negatívne sa to odrazilo aj na osídlení Záhoria. 
----------
[1] JANŠÁK, Š.: Staré osídlenie Slovenska. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. XXIV, 1930, sošit 1-2, s. 1-2. Takáto pedologická situácia bola síce v minulosti vhodná na osídlenie, lenže dnes je nešťastím pre archeológov. Do piesku ľahko prenikajúca voda a vzduch rozkladajú organické látky a teda aj zvyšky osád, či pohrebísk. Navyše duny sú po stáročia poľnohospodársky obrábané alebo dodnes osídlené. JANŠÁK, Š.: Brány do dávnoveku. Bratislava: Tatran, 1966, s. 76. Preto aj väčšinu slovanských osád na Záhorí poznáme iba podľa črepového materiálu. 
[2] JANŠÁK, Brány..., cit. 1, s. 77; JANŠÁK, Staré..., cit. 1, s. 2. 
[3] TURČAN, V.: Prírodné prostredie a osídlenie Záhoria v prvom tisícročí nášho letopočtu. In: Slovácko, roč. XXX, 1988, s. 37. 
[4] TURČAN, cit. 3, s. 37-38. Záhorské hradiská mali ochrannú funkciu strategicky dôležitých miest a refugiálnu funkciu v nebezpečných časoch. Vzhľadom na ich lokalizáciu nemožno predpokladať, že by slúžili ako centrá správy. 
[5] TURČAN, cit. 3, s. 39 sa domnieva, že tieto depoty patrili cudzím kupcom a obyvatelia Záhoria vyprodukovali železné nástroje iba pre vlastnú potrebu.

2 komentáre:

  1. Chcem sa opýtať či nemáte k dispozícii ten Turčanov príspevok zo Slovácka, roč XXX, 1988. ďakujem
    Lucia

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, mám. Napíšte mi, prosím, Vašu mailovú adresu na dejiny.zahoria1@gmail.com a pošlem Vám to.

      Odstrániť

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.