UDALOSTI

JÁN MEDLEN 

(1870 – 1944)

2. časť

Ing. Miroslav Čársky

Niektoré činy Jána Medlena, ktoré jeho súčasníci hodnotili ako čudácke a nerozumné, dnes môžeme pokladať za racionálne. Bol to predovšetkým predaj po celom chotári roztrúsených malých roličiek a zo získaných peňazí z predaja, kúpa väčšieho, celistvého i keď zamokreného pozemku. Pozemok kúpil v časti katastra zvaného Dúbrava, vzdialeného od Gbiel cca 2,5 km, pri železničnej trati, od židovského krčmára Armina Grünmandla. Podľa jeho slov zaplatil za močariny 1500 zlatých.

Podpis Armina Grünmandla

Ak by niekto položil otázku, kde krčmári, ktorí „nesedlačili“, zobrali pozemky, je tu odpoveď mojej starej mamy: „Chuapi pili v šenku na vírku a ked už teho byuo dost, tak im priožratým dau šenkér podpísat dužebný úpis, že mu nechávajú za duh rolá. Dicky propili méň jak byou hodno to pole.“

Hospodárenie Medlena na poli v Dúbrave začalo jeho odvodňovaním. Aby zbytočne nemárnil čas cestou z domu na pole a naspäť, postavil si na svojom poli v blízkosti železničnej trate chyžu so slamenou strechou, v ktorej i so svojím koňom prespával. Táto chyža sa stala kľúčovým bodom k začiatkom ťažby ropy v Gbeloch.

Ján Medlen so svojím koňom

K objavu exhalácií zemného plynu v Dúbrave prišlo náhodne. Popisuje ho prof. K. Čársky: „Môj otec bol Medlenovým nevlastným ujcom. Ján pracoval od rána do večera. Cez deň hrdlačil na zúrodňovaní svojej od Žida kúpenej pôdy. Uznal za potrebné pozemok odvodniť. Celé leto, od svitu do mrku kopal hlboké kanále, z ktorých mu ani hlavu nebolo vidieť. Večer sa modlil. Jedného studeného jesenného dňa v poludňajšej prestávke si chcel Ján zafajčiť. Nechcelo sa mu vyliezť na chladný vietor z hlbokej jamy, ktorú mal vykopanú ako zberňu pre vodu. Vytiahol zapekačku, napchal, zapálil. Ešte horiacu zápalku hodil na dno jamy. S hrôzou vyskočil a vyškriabal sa von. Celé dno hlbokého kanála horelo modrým plameňom. Šťastie, že mal premočené čižmy a šaty. Bol by si nohy popálil. Ako bez duše bežal do dediny. Doma sme mysleli, že pred čertom uteká. „Uječku, našeu sem bránu do pekua. Ponáhlajte sa, podzívame sa ňu. Sám bych do pekua nešeu“. – „Jane, nebuázni“, hovoril mu ujec. „Pomodli sa a upokoj sa“. – „Na mú dušu, uječku, je to pravda, ked nevjeríte, podzívajte sa mi na oškvŕlené boty. Oheň šlahá ze zemi. Ledvaj sem utékeu. Byu bych tam zhorau“. Na dlhé nahováranie išiel otec s Jánom. Nechcel očiam veriť. Na dne vykopanej jamy horel modrý plameň. Ani brány pekelnej, ani čertov tam nebolo.“ 

Myslím, že Medlenovi po prvom úľaku s pekelným ohňom to začalo znova racionálne myslieť. V chyži vykopal jamu, obstaval ju nepálenou tehlou a primitívnym spôsobom urobil prívody plynu, kanály prikryté doskami a zasypané hlinou. Nad jamu umiestnil pec či kotlinu a začal využívať zemný plyn. Podľa nasledujúcich udalostí predpokladám, že toto sa odohralo v rokoch 1910 – 1911. 

O tomto píše i kronikár Anonymus: „Keď (Medlen) občas prišiel do Gbelov, chválil sa, že on ani jeho deti už nikdy nebudú potrebovať drevo na varenie lebo majú večný oheň zo zeme. Ľudia boli zvedaví a chodili sa na čudo dívať. Medlen mal zmysel pre humor a predvádzal ľuďom nezvyklé divadlo. Sadol si na kotol, pod ktorým nahromadený plyn vybuchoval a kotol s Medlenom vyhadzoval do vzduchu.“ 

Ján Medlen pri svojom primitívnom využívaní zemného plynu mal aj veľa šťastia, dalo by sa povedať, že „šťastia od Boha“. Raz keď išiel zapáliť oheň pod kotlom prišlo k výbuchu, ktorý mu rozmetal strechu chyže. Pravdepodobne vymurovaním jamy tehlami prišlo pri výbuchu k „hlavňovému“ efektu. Vymurovka nasmerovala výbuch smerom dohora, takže Medlen bol mimo explóziu a nič sa mu nestalo. Ak by prišlo ku „granátovému“ efektu, pravdepodobne by už nebolo o čom písať a náš príbeh by končil.

To, že sa v Gbeloch deje niečo nezvyčajné, sa úrady Jeho Cisárskeho Veličenstva dozvedeli podľa zatiaľ nepotvrdených informácií od profesorov skalického gymnázia (tam o tom rozprávali študenti z Gbiel) a z hlásenia železničnej stanice z Gbiel, v ktorom sa hovorilo, že po výbuchu v Medlenovej chyži, jej časti dopadli na trať. 

Zatiaľ prvý známy archívny doklad o Medlenovi a zemnom plyne je z roku 1911. Ide o list písaný v maďarčine z Nitrianskej župy adresovaný Maďarskému kráľovskému banskému úradu v Banskej Bystrici. Jeho preklad je nasledovný:

ad 15340/1911 adm. 

Maďarský kráľovský banský úrad !

Banská Bystrica

Z hlásenia okresného predstaviteľa z mesta Skalice som sa dozvedel, že v obci Gbely na viacerých pozemkoch boli objavené plynové indície. Tamojší obyvateľ Ján Medlen zapojil dve indície do svojho obydlia a horiaci plyn využíval na vykurovanie všetkých miestností svojho domu, na varenie a kutie železa. Nepotrebný plyn odvádzal pomocou rúrky mimo svojho obydlia.

Okresný predstaviteľ zapojené indície nechal okamžite odpojiť a ďalšie používanie plynu zakázal.

Preto že nie je v mojich možnostiach zistiť či ide o bahenný, alebo zemný plyn, prosím Vás aby ste v tejto záležitosti urobili ďalšie opatrenia, preskúmali terén a o výsledku Vašej činnosti ma láskave informovali. 

Nitra, 21. júna 1911 

miesto podžupana hlavný notár

(nečitateľný podpis)

Mohli by sme sa domnievať, že tento list mal byť spúšťacím mechanizmom k prieskumu a následnej ťažbe ropy, ale nebol. Vyplýva však z neho to, že Medlen si chyžu opravil a vylepšil zachytávanie plynu i odvod prebytku plynu. Je novinkou, že plyn používal na kutie železa. Pravdepodobne si kovaním ostril rýle, motyky alebo lemeš na pluh či radličky na oborávanie. Takže nešlo o klasickú kováčsku dielňu. Či však rešpektoval zákaz, je otázne.

Informácie o výronoch plynu sa predsa len dostali k ministerstvu financií uhorského kráľovstva, odboru X., oddeleniu pre štátne kutanie na zemný plyn, zemný plyn a draselnú soľ. Vláda vyslala do Gbiel komisiu, v ktorej bol skúsený geológ, profesor Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici Hugo von Böckh. Tento z vlastných skúseností videl, že sa nachádza na území, kde sú ložiská ropy a že únik plynu je len sprievodným javom. Na základe meraní určil miesto prvého vrtu. Prvá sonda sa začala vŕtať 28. októbra 1913. Ako pokračuje pokusný vrt, sa prišiel pozrieť i Hugo von Böckh, ale už nie ako profesor, ale ako štátny tajomník uhorskej vlády.

Začiatok ťažby ropy bol aj začiatkom Medlenových problémov, no nesmieme aj zabudnúť, že to bol pre neho neskoršie aj prísun peňazí, o ktoré ale vlastne veľmi nestál. Ako prvé v blízkosti jeho chyže bolo navŕtaných niekoľko sond, z ktorých sa odvádzal plyn na vykurovanie kotlov. Plyn do Medlenových kachlí prestal prúdiť a on tak prišiel o „večný oheň“.