Z DOBOVEJ TLAČE

LÚPEŽNÁ VRAŽDA V LETNIČÍ 

V ROKU 1919

Dejiny nie sú len sledom pozitívnych udalostí a pokroku. Vždy boli sprevádzané aj nešťastnými a nepeknými javmi. Dobro a zlo išli ruka v ruke od počiatku. V novembri 1919 otriasla dedinkou Letničie i širokým okolím zvesť o dvojnásobnej lúpežnej vražde otca a syna Kotvanovcov. Vyšetrovanie a vyriešenie prípadu napokon trvalo celý rok. Podrobnosti o udalosti priniesli dobové noviny. Prinášam presné prepisy článkov.

Prvotnú, ešte nie celkom presnú, správu priniesli noviny Sloboda 22. novembra 1919. (Lúpežná vražda. In: Sloboda. Politický a národohospodársky časopis, orgán slovenského západu, roč. II, Skalica, dňa 22. novembra 1919, č. 69, s. 5.)

– Lúpežná vražda. Z Letničia sa nám zdeľuje, že tamojší obyvateľ Kotvan vybral sa v pondelok 17. t. m. na jarmok do Uh. Hradišťa i so svojím synom. Tam predal kone za 30.000 korún. Idúc z jarmoku domov i so synom, zprevádzal ich opodal za nimi solídne oblečený človek – (dľa udania syna vyzeral ako obchod. cestujúci s ručnou taškou) – ktorého si veľmi nevšímali, mysliac, že cestuje tým smerom, čo oni. Až medzi Petrovou Vsou a Letničím ich ten človek zrazu napadnul revolverom v ruke, otca na mieste zastrelil a syna ťažko poranil, zobral im utržené peniaze a ušiel. Syn, ktorý neskôr prišiel k sebe porozprával celý príbeh četníctvu, ktoré pátra po vrahovi. – Dľa posledných zpráv má byť vrah už chytený a uväznený v Uh. Skalici. Podrobnosti zdelíme budúcne.

O týždeň 29. novembra 1919 uverejnila Sloboda reakciu Františa Baláža, ktorou spresňuje priebeh udalostí. (Letničie. In: Sloboda. Politický a národohospodársky časopis, orgán slovenského západu, roč. II, Skalica, dňa 29. novembra 1919, č. 70, s. 1 – 2.)

Letničie. 24./XI. 1919.

Vražda v našom susedstve. „Sloboda“ priniesla vo svojom poslednom čísle zprávu o zákerníckej vražde u nás, avšak táto zpráva nezodpovedá celkom pravde, preto chcem tu stručnejšie vysvetliť, ako sa vec skutočne prihodila.

Istý Matej Kotvan, príbuzný Pavla Kotvana, farára v Dechticiach, vybral sa 16. t. m. i so svojim 16-ročným synom Františkom, ktorý bol študoval v Trnave a v Skalici, do Uh. Hradišťa na jarmok kone predať. Kone predal istej spoločnosti za 30 tisíc korún.

Istý muž, ktorý bol prítomný pri vyplácaní čo svedok, keď horemenovaní išli domov, aj so spoločníkmi zo susedných obcí, na ceste sa pripojil k nim a riekol: že ide s nimi do ich dediny kupovať obilie. Takto šiel s nimi až do Holíča, kde spolu aj prenocovali. V útorok 18. t. m. bol zase jarmok v Holiči a tu sa spoločníci rozišli a Kotvan so synom poberali sa domov do Letničia. Neznámy muž išiel s nimi s tým pomerkovaním, že ide i on do Letničia kupovať obilie.

Keď už boli za petrovským majerom, pýtal sa cudzinec, že ako je ešte ďaleko do Letničia? Ešte malú pol hodinu, znela odpoveď. Sotvy išli 5 minút a naraz očul otec výstreľ. Obzrel sa a už syn padal na neho. Chcel ho chytiť a tu zavznel i druhý výstreľ a ten trafil otca do ľavého boku ponad srdce. Padli obidvaja a vrah priskočil, otcovi peniaze sobral (všetkých 30 tisíc) a pohodlne kráčal nazpäť.

Syn skonal tam na mieste, kdežto otec ťažko ranený a ľakom premožený, mal ešte toľko sily, že si usadnul. Asi za pol hodiny, istá Štefánia Poláková, išla z majera do Letničia a zbadala na chodníku ležať dvoch mužov, z ktorých jedon na nu kýva. Mysliac, že sú to azdaj dajakí opilci, naľakaná vbehla do mlyna k Michalkovi, ktorý je asi na 150 krokov od miesta.

Keď ľudia zo mlyna pribehli na miesto, videli hrozný obraz. Syn, ktorý mal guľu v hlave, práve dokonával a otec sa v boľastiach svíjal. Ľudia ich odniesli do domu a poskytli otcovi tú najlepšiu opateru. Telefonicky zavolaný lekár rozkázal poraneného do nemocnice odovzdať, čo sa i stalo. Odviezli ho do Bratislavy. Pohreb syna, mládenca bol 22. t. m. vybavený za prítomnosti veľkého davu ľudu z celého okolia. Práve keď ľud vchádzal do smútočného domu, prišla zvesť, že aj otec na večnosť sa odobral. 

Hrôza nedá sa ani vypísať, ktorá zaujala všekeré obyvateľstvo; všetko plakalo. Patričného vraha stopujú, ale ešte ho nemajú. Má byť vraj z Veselí n/Mor.

Ďalšie zprávy podáme pozdejšie.

Františ Baláž.

Napokon po roku 4. decembra 1920 priniesla Sloboda posledný článok, ktorý podrobne popisuje priebeh udalosti a vypátranie páchateľa. (Lúpežná vražda u Letničia. In: Sloboda. Politický a národohospodársky časopis, orgán slovenského západu, roč. III, Skalica, dňa 4. decembra 1920, č. 49, s. 3 – 4.)

Lúpežná vražda u Letničia

(pošta Petrováves, Nitr. župa).

Pachateľ lúpežnej vraždy, spáchanej na roľníckej rodine Kotvanoviech z Letničia, je vypátraný.

Je ešte zaiste v pamäti vražda spáchaná 18. novembra min. roku na roľníkovi Kotvanovi a jeho synovi z Letničia (okres holíčsky).

Vtedy bolo zjistené nasledujúce: Roľník Kotvan so svojím asi 18-ročným synom predal 17. novembra na koňskom jarmoku v Uh. Hradišti pár koní za Kč 30.000.

Pri výplate peňazí prizeral neznámy mladý muž, ktorý sa ponúknul za svedka pri predaji koní so slovami: „Ja vám budem svedkom.“

Muž ten bol odetý v dlhší kabát s kožúškom, s tak zvaným „dragúnom“ v zadu, mal žlté kamašne, jazdecké nohavice, plyšový klobúk a v ruke držal žltú tašku.

Po predaji koní pripojil sa ku Kotvanom s otázkou, či by mu nepredali obilie a keď otec Kotvan prisvedčil, rozhodnul sa, že s nimi pôjde na Slovensko a obilie hneď odoberie.

K večeru opustili Kotvanovia i s cudzincom vo spoločnosti roľníka Ruska z Petrovejvsi a obecného pokladníka radošovského Uh. Hradište a dali sa na zpiatočnú cestu.

V Holíči prenocovali Kotvanovia, Rusek a cudzinec u povozníka Fischera a ráno asi o 9. hodine išli Kotvanovia s cudzincom na raňajky do hostinca Kohútovho v Holíči, kdežto Rusek zdržal sa u Fischera.

Krátko na to traja menovaní dali sa na cestu do Letničia, stretajúc sa s ľuďmi, ktorí v ten deň išli na trh do Holíča.

Asi pol hodiny pred Letničiem odbočili z hlavnej silnice vedúcej do Petrovejvsi na poľný chodník, minuli mlyn, kde v tej dobe vonku pracovalo niekoľko robotníkov, a keď boli od tohoto vzdialení asi 200 krokov, pýtal sa neznámy, ktorý cestou ani slova neprehovoril, kedy už budú na mieste?

Starý Kotvan odpovedal, že už len kopčok pred nimi delí ich od Letničia. Išli v tej dobe v tomto poriadku: starý Kotvan prvý, za ním syn a jako posledný neznámy cudzinec.

Krátko na to padla rana, po ktorej padnul na zem mladý Kotvan mrtvý; bol strelený z bezprostrednej blízkosti do zadnej časti hlavy.

Stary Kotvan obrátil sa k cudzincovi s otázkou: „Pre Boha, čo robíte?“ a cudzinec už mieril na hlavu starého Kotvana, rana padla, ale minula sa cieľa. Hneď na to nasledovala druhá rana, ktorou napadený bol zasiahnutý do hrudi a súc pri plnom vedomí, aby sa ubránil pred ďalšou streľbou, padnul na zem a robil sa bezvedomým.

Útočník pristúpil teraz ku nemu a odobral mu utržený obnos za kone Kč 30.000, drobné peniaze, celkom asi 14 korún, málo cenné hodinky a pokojným krokom opustil miesto činu tým istým chodníkom, ktorým prišli.

Keď bol vzdialený asi 100 krokov, prišla na miesto asi 12-ročná školačka z Letničia, idúca do mlyna a tejto starý Kotvan na zemi sediac rozpovedal celý príbeh.

V tej dobe bol vrah ešte celkom zreteľne viditeľný. Dievča bežalo do mlyna, zalarmovalo ľudí a tí pribehli na pomoc Kotvanovi.

Zbojník bol ešte stále v dohľadu a nikým neprenasledovaný zmiznul v diaľke.

Ihneď po vražde dľa presného popisu vraha označilo četníctvo vo Gbeloch za pachateľa známeho mu zločinca Františka Bahule, 24-ročného, práce sa štítiaceho, zločinného pobudu v Uh. Ostrohu na Morave narodeného a tam tiež prislušného.

Četníctvo tiež ihneď po ňom v jeho rodnej obci pátralo, však upustilo pozdejšie od jeho prenasledovania, keď rozšírená nepravdivá zpráva, že Bahule v tej dobe nachodil sa vo vyšetrovacej väzbe u divijzného súdu v Brne.

A práve temer po roku dostala sa do rúk policie v Uh. Hradišti podobizňa Františka Bahule, v ktorej niekoľkými svedkami poznaný bol muž, ktorý 17. novembra 1919 bol videný na koňskom trhu v Uh. Hradišti a vo spoločnosti Kotvanov.

Vtedy nachodil sa Bahule, vojak, vo vazbe divizijného súdu v Brne pre rôznych 91 zločinov spáchaných behom asi dvoch rokov.

Divizijný súd nariadil teraz konfrontovanie Bahule so svedkami u slúžnovského úradu v Holíči a 24. novembra bola konfrontácia prevedená.

Treba ešte pripomenúť, že Bahule v Uh. Hradišti sa vydával za koňského handliera Pavla Schtodta, a že krátko po vražde prišiel ku krajčírovi Frimlovi v Uh. Hradišti a tam dal rozkaz k rychlému ušitiu čierneho odevu podotýkajúc, že mu na peniazoch nezáleží a zaplatil tiež za odev 1500 Kč. a preodiac sa v hotelu, zmiznul bez stopy, až v júni tohoto roku bol od vojanských úradov pre rôzne iné lúpeže a krádeže zatknutý.

Pri konfrontácii poznal hostinský Kohút v Bahulovi s určitosťou muža, ktorý s Kotvanovymi prišiel 18. novembra 1919 ku nemu na raňajky a Rusek tiež ho poznal ako toho, ktorý s ním a Kotvanovými išiel z Uh. Hradišťa do Holíča a tu u Fischerov prenocoval.

Bahule rôznymi dotazmi bol donútený k doznaniu, že 16. a 17. novembra skutočne v Uh. Hradišti sa zdržoval, nevediac udať prečo a že 19. novembra nechal si zhotoviť čierny oblek u Frimla tamtiež.

Nemohol však udať, kde sa zdržoval 18. novembra a konečne v úzkom dal sa s určitosťou tvrdiť, že 18. bol na trhu v Břeclave.

Telefonným dotazom tamto bolo zistené, že trh odbýval sa v Břeclave 11. novembra a tu Bahule resignovane prohlásil: „Tak ja neviem, kde som 18. bol“.

Ak okolnosť, že v Uh. Hradišti sa vydával za koňského handliera Schtodta, priznal a odôvodnil to prerieknutím, že keby bol pravé meno udal, že by každý bol pred ním utiekol a hneď dodával, že z toho dôvodu, poneváč je sbehom.

Vyšetrujúci sudca, kapitán-auditor z Brna, označil Bahule ako najvýš nebezpečného a prohnaného zločinca, ktorý už niekoľkokrát rôznym eskortám uniknul, ktorý svoju chytrosť a intelligenciu používa výhradne len ku páchaniu zločinov.

Bárs Bahule za vinu mu kladenú vraždu na Kotvanoviech húževnate tají, bude dľa prohlásenia zmieneného auditora predsa podaná na neho žaloba, poneváč nahromadené dôkazy sú priveľmi závažné a tak asi vinník, ktorého čin vzbudil svojho času v šírom okolí pochopiteľný rozruch, neujde svojmu osudu. Bahule tají vraždu práve tak, ako každý za vinu mu kladený a úplne prokázaný zločin.

Medzi zmienenými 91. zločinmi je Bahule obvinený z krádeže svojho času v „Lignum“ v Hodoníne spáchanej, kde bola vylúpená pokladňa.

Tenkrát bol jeho pomahačom kamarád Káňa, ktorý je tiež vo väzbe diviz. súdu, ktorý však ku tejto krádeži sa priznal a Bahulu zradil.

Zatknutím tohoto zločinca bol celému kraju proukázaný skutok nesmiernej ceny a dúfame, že tento ničema rukám spravedlivosti viacej neujde.