Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

pondelok, 1. mája 2017

UDALOSTI

JÁN MEDLEN 
(1870 – 1944)
1. časť
Ing. Miroslav Čársky

Medlenovci. Jedna z najstarších gbelských rodín. Už v minulosti početne rozvetvená, a to tak, že keď Gbelania chceli identifikovať jej jednotlivých členov, museli si pomôcť prezývkami. To bolo a je doteraz bežnou gbelskou praktikou. Poznali sme Medlena – Krňu, Medlena – Doráka, Medlena – Fuksu, Medlena – Furi, Medlena – Buchača a Medlena – Mendla. Niektoré prezývky sú vysvetliteľné, niektoré zatiaľ nie. K vysvetliteľným patrí prezývka Krňa a Dorák. Do rodín Krňovcov a Dorákovcov sa priženili Medlenovci a na indentifikáciu už stačilo: „Kerý Medlen? No ten, co je u Krňu za zeťa“. Prezývky Fuksa, Furi, Buchač a Mendl sa zatiaľ nepodarilo vysvetliť, aj keď je tu u prezývky Buchač možná špekulácia, lebo v susednej dedine, Petrovej Vsi, priezvisko Buchač existovalo. V reflektore záujmu je práve Medlen, niekedy v listinách uvádzaný ako Dorák, inokedy ako Buchač a od tejto vetvy výrastok Medlen – Mendl.
Ján Medlen

Začnime trocha konkrétnejšie. V polovici septembra roku 1864 sa roľnícky mládenec Michal Medlen – Buchač oženil s o tri roky mladšou Annou Hurbanovou a podľa prikázania „milujte sa a množte sa“ začali plodiť deti. Bolo ich osem, čo bol na tú dobu normálny počet detí. Niektoré zomreli ešte ako malé deti, niektoré sa dožili dospelosti a založili rodiny. Ako tretí v poradí sa v zime v dome číslo 254 (Rasovňa, Konec?) nad ránom dňa 9. januára 1870 narodil chlapec, ktorý v mladosti, či dospelosti dostal prezývku Mendl. Ešte v ten istý deň, keď sa narodil, ho kmotrovci Štefan Bolebruch s manželkou Katarínou, rodenou Hazlingerovou, priniesli do kostola a jeden z osvietených gbelských farárov, Jozef Matejka, mu dal meno Ján.

Zápis v gbelskej matrike pokrstených
o narodení a krste Jána Medlena 9. januára 1870

O Jánovi Medlenovi – Dorákovi – Buchačovi – Mendlovi, ktorý sa do dejín Rakúsko – Uhorska a dejín Slovenska zapísal ako objaviteľ ložísk zemného plynu v Gbeloch a do dejín Záhoria aj ako prvý, kto využíval tento plyn vo svojom príbytku, sa popísalo veľa. Málo pravdy, ale o to viac nezmyslov ako napríklad naposledy v sérii krčmových sci-fi článkov uverejnených v časopise Gbelan v roku 2013. 
O živote Jána Mendla v mladosti sa nevie takmer nič. Keď mal tri roky, v poslednom štvrťroku 1873 zasiahla Gbely cholera, ktorá vyčíňala aj začiatkom roka 1874. Rodina Medlenovcov mala šťastie. Táto pliaga, ktorá zdecimovala počet obyvateľov Gbiel, ju obišla. Choleru prežil Ján i jeho staršia sestra Katarína. Smútok rodinu v tomto roku však neobišiel. Ešte pred vypuknutím cholery zomiera v lete tohto roku polročná Veronika Medlenová, mladšia sestra Jána. Nebolo to jediné úmrtie kojenca v rodine. Mesiac po narodení v roku 1883 zomiera jeho najmladší brat a posledný v poradí súrodencov Martin. 
Môžeme predpokladať, že Ján chodil do obecnej školy a keď dorastal, tak pomáhal rodičom na hospodárstve. Keď mal 15 rokov, bol družbom na svadbe svojej najstaršej sestre Kataríny, ktorá si 16. februára 1885 zobrala za muža Jána Janíka z Petrovej Vsi.
Podľa rakúsko-uhorského branného zákona občania monarchie mužského pohlavia museli pri dosiahnutí veku 19 rokov nastúpiť trojročnú vojenskú službu. A to sa týkalo i Jána Medlena. Odvodová komisia ho uznala schopného vojenskej služby a v tom okamihu začala platiť litera zákona, ktorá hovorila, že odvedenec sa nesmel oženiť a nesmel opustiť hranice Rakúsko – Uhorska. Po zložitom losovaní pri odvode, kde sa rozhodovalo, či má nastúpiť k rakúskemu pluku alebo maďarskému honvédskemu, nastúpil do kasární, aby splnil túto svoju občiansku povinnosť voči Jeho Výsosti cisárovi, lebo inej možnosti nebolo. 
Na dotaz vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave o vojakovi Jánovi Medlenovi, bolo odpovedané, že údaje o ňom neevidujú. Prof. Konštantín Čársky v článku uverejnenom v roku 1942 píše:
Vojenčinu si odslúžil pred svetovou vojnou u delostrelcov. Hlúpy pravdepodobne nebol. Stal sa „cugsfírom“ (dnešná hodnosť čatár). Keď prišiel na dovolenku, priniesol si so sebou ďalekohľad. I do kostola s ním prišiel. Ďalekohľad mu dodával vážnosti a zvláštnej úcty celej dediny.“ Je tu dobrý postreh, že hlúpy nebol. Ak dosiahol poddôstojnícku hodnosť, musel ovládať veliaci jazyk, t. j. nemčinu a vojenské predpisy.
Kedy zomreli jeho rodičia, t. j. Michal Medlen a Anna, rod. Hurbanová, sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Je možné, že už v roku 1893 boli mŕtvi, lebo v pozemkovej knihe Katastrálneho úradu v Skalici je zápis zo dňa 8. 8.1893, kedy na súrodencov Jána, Jakuba a Michala Medlenovcov je zapísaný dom a záhrada.
Po návrate z vojny, či po pár rokoch po návrate do Gbiel sa Ján Medlen žení. Za ženu si berie o desať rokov mladšiu, vtedy 16-ročnú Katarínu Rúskovu z Petrovej Vsi. Svadba bola 6. februára 1896 v dome nevesty v Petrovej Vsi. Ako si vybral nevestu a čo bolo v pozadí sobáša, sa môžeme iba domýšľať. Ako sme v úvode spomenuli, kmotrami Jána Medlena boli manželia Štefan Bolebruch s manželkou Katarínou, rodenou Hazlingerovou. Kmotrami pri krste nevesty Kataríny Rúskovej boli manželia Ondrej Polák s manželkou Júliou, rodenou Hazlingerovou. Katarína a Júlia „Hazlingerky“ boli sestry, boli dcérami z početnej gbelskej rodiny Tomáša Hazlingera a Rozálie rodenej Kocákovej. Fungovali tieto dve sestry ako svadobná agentúra? Alebo ako agentúra vystupovala jeho staršia sestra Katarína, vydatá v Petrovej Vsi za Jána Janíka? Všetko je možné. Na vtedajšiu dobu a spoločenské pomery ale nič zvláštne, skôr celkom normálny postup. Sobáše, či manželské vzťahy z lásky boli ojedinelé. Prevládal stav, keď manželstvo dohodli rodičia, či príbuzní a hlavnú úlohu tu hrali majetkové pomery a spoločenské postavenie rodín ženícha a nevesty. O neveste môžeme povedať, že bola najmladšia z piatich súrodencov. Troch z nich nepoznala, zomreli ešte pred jej narodením. Desaťročná Rozália na čierne kiahne, osemročný Ondrej a trojročný Štefan v apríli rok pred jej narodením na záškrt. O týchto súrodencoch vedela iba podľa toho, že s mamou chodila na dušičky na cintorín zapáliť sviečky. Vyrastala v rodine so svojím o 14 rokov starším bratom Jozefom.
Po svadbe žil Ján aj so svojou ženou v rodičovskom dome v Gbeloch a hospodáril na medlenovských roličkách. Ako píše gbelský kronikár Anonymus: 
Medlen bol malý roľník, ako sa v Gbeloch hovorilo kravičkár. Individualista, ťažko sa s ním žilo. Bol posadnutý myšlienkou, že na všetko stačí sám. Pretože bol človek práce a mal obrovskú telesnú silu, darilo sa mu na prácach i keď s nesmiernou a nerozumnou námahou vystačil sám. Jeho roličky boli rozhodené po gbelskom chotári a bolo ho vídať počas žatvy na malom rebriňáku s podivným záprahom chudého koňa a kravičky s rebríkom na voze jazdiť z role na rolu, všetky to boli len také švíky, že ani na jednej sa nenahrabala fúra. Samozrejme kosil sám, sám poviazal snopy a sám ich nakladal. Najprv uložil čo stačil uložiť zo zeme do voza. Keď už nevyčiahol pristavil rebrík, vynášal snopy a ukladal ich. Bola to zdĺhavá namáhavá práca, ale stačil si sám. Sám obilie vymlátil a na ručnom mlýnku mlel. Jeho žena bola veľmi jednoduchá. Jedol to, čo dával svojmu dobytku, či to bola uvarená raž, zemiaky lebo jačmeň. Hovorieval, že všetko na zemi sa dá jesť okrem jačmenných pliev.“ 
Po desiatich rokoch manželstva sa mu narodil 7. 4. 1906 syn Ján a o dva roky neskôr 29. 11. 1908 dcéra Anna. Obidve narodenia svojich detí, ako bolo povinnosťou, oznamuje na Obecnom úrade gbelskému notárovi a potvrdzuje to svojím podpisom v matrike. Aj tuná sa prejavuje jeho podivínska povaha. Pri narodení syna sa podpisuje normálne plným menom, ale o dva roky neskôr už sa podpíše iba krížikom ako negramotný a až potom je napísané jeho meno, ale nie jeho rukou.

Podpis pri narodení syna Jána

Podpis "x" pri narodení dcéry Anny

Prehlbujúce sa čudáctvo a odcudzovanie od ľudí mu prináša i škody. Jedna príhoda, ktorá sa odohrala v lete pri zbere sena na lúkach a ktorú popisuje Anonymus. Ján Medlen išiel do Moravy okúpať v letnej spare svojho vola. Viedol ho tak nešťastne, že mu zo strmého brehu spadol do rieky. Medlen skočil za ním a podarilo sa mu pod brucho vola prevliecť povraz. Nemal však toľko sily, aby ho dotiahol na plytčinu, či vytiahol na breh. V tomto márnom zápase sa mu vôl utopil. Neďaleko zberalo seno viacero Gbelanov, no Medlen nezakričal na nikoho, aby mu prišiel pomôcť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.