Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

štvrtok 16. júna 2011

ARCHÍV

NAJSTARŠIA LISTINA O ZÁHORÍ

Najstaršia zachovaná listina o Záhorí pochádza z roku 1206 a týka sa Plaveckého Štvrtka.
Archív ju zverejnil aj online na tomto odkaze. Inštrukcie na používanie databázy nájdete na tomto odkaze. Listinu nájdete pod inventárnym číslom 45 (prvý riadok vyhľadávača).

DÁTUM: 1206
REGEST: Ondrej II. daruje grófovi Alexandrovi Plavecký Štvrtok aj s výnosom trhu. Obsahuje metáciu.
OBCE: Plavecký Štvrtok, Láb, Jablonové, Kostolište?
OSOBY: Ondrej II., uhor. kráľ (1235 - 1270); Imrich, uhor. kráľ (1196 - 1204); Alexander, gróf zo Sv. Jura; Ondrej, syn Pedura, trhový sudca; Tomáš, asi príbuzný Alexandra (otec?); Šebuš, asi príbuzný Alexandra (brat?); menovite notár a svedkovia - uhorskí hodnostári
Listina DL 45 z r. 1206
V mene Svätej Trojice a Nerozdielnej Jednoty. Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Haliče a Vladimírska naveky.
Aj keď panuje zhoda o tom, že vysokovládny Pán, štedrý Darca každého dobra sebe jedinému osobuje právo odplatiť každú vec, predsa sa uznáva, že podľa jeho príkladu aj správca nejakého dobra nemá byť oslobodený od povinnosti odmeňovať. Veď ako patrí odmena pôvodcovi, ktorý daroval niečo zo svojich dobier, tak aj ľudský správca božských darov sa zdá byť hoden odmeny za svoju službu.
Božie zmilovanie nás vyviedlo z väzenia, do ktorého nás nezaslúžene uvrhol náš brat, v blahej pamäti kráľ Imrich, a zamenilo útrapy väzňa za kráľovskú vznešenosť. Preto sme usúdili, že je vhodné odmeniť isté námahy našich šľachticov, ktorí nám aj predtým – vo väzení – dávali silu svojou vernosťou a z Božej prozreteľnosti sa aj potom prejavili ako sprostredkovatelia nášho vyslobodenia. 
Spomedzi nich nášmu vernému grófovi Alexandrovi akési prédium, ktoré sa ľudovo nazýva Cheturtuchyel[1] s celým výnosom trhu, ktorý v tomže prédiu bol ustanovený, sme udelili a to s osobitosťou, že ani kráľ, ani bratislavský župan, ani faristar[2], ktorého sme poslali do obce v osobe nášho verného Ondreja, Pedurovho syna, nebude mať nijaké právo.
Hranice tohože prédia sú teda takto usporiadané: prvá hranica začína od miesta, ktoré sa nazýva
Zutus[3], kde sa spájajú tri riečky a ako spoločný tok sa potom ihneď zasa začínajú rozvetvovať. A tu susedí so zemou grófa Tomáša, ktorá sa nazýva Loyp[4] a odtiaľ pokračuje až do Jablampotoca[5], z ktorého vystupuje vedľa vody až do Chechuty[6]. Odtiaľ sa hranica predlžuje a susedí so zemou grófa Tomáša, ktorá sa volá Jablam[7], až prechádza k zemi, ktorá sa volá Misde[8], s ktorou má spoločnú hranicu vedúcu až po miesto, ktoré sa volá Maliscapotoca[9] a odtiaľ pokračuje stúpajúc touto vodou – samotná voda je braná vnútri hranice. Prechádza až k miestu s názvom Cuhnamezei[10], ktoré sa celé nachádza vo vnútri hranice. Hranica je zvedená až k miestu, kde rieka, ktorá sa volá Maliscapotoca9, vychádza z lesa, ktorý sa volá Bich[11]. Odtiaľ vedie stúpajúc popri tej istej vode, kým nepríde až k jej prameňu. A odtiaľ sa oblúkom vracia k úpätiu vrchu, ktorý sa nazýva Turnouhuge[12]. Na tej strane vychádza zo spomínaného lesa, teda z Bichu11 a tiahne sa k Ivanustheluce[13]. Odtiaľ postupujúc vedľa Berechu[14] a zdieľajúc hranicu so zemou Sebes[15] sa obracia k miestu s menom Turnoupotoca[16]. Odtiaľ pokračuje zostupujúc kúsok vedľa tej istej vody a odtiaľ stredom lesa, ktorý sa volá Ligoth[17]. Znova susedí s miestom menom Maliscapotoca9 a odtiaľ prechádza cez túto vodu na veľmi veľkú cestu a začína sa zhodovať s hranicou dediny Lipolth[18] a prechádza až k prameňu riečky, ktorá sa nazýva Zutuche3. Odtiaľ zostupujúc pozdĺž tej istej vody sa dotýka zeme Lipolth18 a vedľa nej priamo pokračujúc nakoniec zahne dozadu vedľa tej istej vody k miestu, ktoré sa volá Loyp4, kde sa začínala prvá hranica.
Aby teda pravdivosť tejto našej donácie zostala v budúcnosti nepochybná, prítomnú listinu sme zabezpečili odtlačkom našej pečate.
Dané rukou Gotfrída, aradského[19] prepošta a kancelára kráľovského dvora, v roku od vtelenia Pána tisícdvestošiesteho za prítomnosti ctihodného Jána, ostrihomského arcibiskupa; Bertolda, kaločského arcibiskupa; Galana, päťkostolského; Katapana, jágerského; Boleslava, vacovského; Dezidera, čanádskeho; Kalanda, vesprímskeho biskupa; Mochona, palatína a biharského župana; bána Štefana, Mikovho syna; Štefana, báčskeho župana; Júliusa, bodrožského; Merkúra, bratislavského; Potona, mošonského župana.

[1] Plavecký Štvrtok
[2] Trhový sudca
[3] Centnúz – jazero, mŕtve rameno rieky Morava pri Lábe
[4] Láb
[5] Jablonovský potok
[6] Česká cesta
[7] Jablonové
[8] Misnice pri Kuchyni? Spájané aj s Pernekom, čo nie je pravdepodobné.
[9] Malinský potok (dnes Malina). Z kontextu vyplýva, že nešlo o Malacky.
[10] Kuchynské pole – miesto v oblasti dnešnej Kuchyne. Z kontextu vyplýva, že nešlo o dedinu Kuchyňa.
[11] Buk – bukový les. Nevieme identifikovať.
[12] Tŕňový vrch. Nevieme identifikovať.
[13] Jánov pozemok. Nevieme identifikovať.
[14] Breh?, Vrch? Nevieme identifikovať.
[15] Šebeš. Nevieme identifikovať.
[16] Tŕňový potok. Nevieme identifikovať.
[17] Nevieme identifikovať.
[18] Lipovec (Kostolište?)
[19] Orodiensis býva nesprávne identifikované ako (veľko)varadínsky.


Uloženie:
- Magyar Országos Levéltár, Diplomatikai Levéltár 45

Publikovanie:
- Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae Tomus I. Ed. MARSINA, R. Bratislava: SAV, 1971, s. 111, č. 139.
- Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Tomus III. Volumen II. Ed. FEJÉR, G. Budae, 1829, s. 464 – 465.
- Codex diplomaticus patrius. Tomus VI. Ed. IPOLY, A. – NAGY, I. – VÉGHELY, D. Budapestini, 1876, s. 6 – 7, č. 5.
- Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica. Tomus I. Ed. SZENTPÉTERY, I. Budapest, 1923, s. 71, č. 225 – regest.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.