Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

štvrtok 20. októbra 2011

Z DOBOVEJ TLAČE

HOSPODÁRSTVO VEĽKÝCH LEVÁR
V ROKU 1871
(1. časť)

Časopis Obzor. Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. uverejnil v roku 1871 dopis čitateľa z Veľkých Levár, Jozefa Šimku, v ktorom opisuje hospodársku situáciu v dedine v danom roku.

Keď sme ty rozličné dopisy o laňských úrodách čítali, ktoré nám Obzor donášal, nuž my preca ohľadom na laňské požehnanie v poli povedať môžeme: zaplať Pán Boh! My sejeme v našom piesočnatom kraji zvätša raž, jačmeňa len málo, pšenice ešte menej, iba kde tu jakoby na ukážku; potom semänec, pravda iba do najlepšej zeme. Mnohí ale z hospodárov našich sejú s najvätšou oblúbenosťou proso, a síce len do noviny, čoho po kommassácii častejšie bolo videť, alebo pred hnojením pozemku, keď poslednú kvapku sily z neho vytiahnuť chcú. Miestami videť i viku, a pred krátkym časom boli počali nektorí i pohánku siať; ale od toho už zas upúšťajú, keď bývala z vätša bez zrna. Zemiakov sadíme hojne; pestovanie cukrovej repy rozmáha sa, na koľko najlepšie povyberané kusy pozemkov k tomu stačia. Sadí sa u nás s vätším menším zdarom i kapusta. Pestovanie ale ovocných stromov patrí tu medzi zriedkavosti, čoho príčinou je z čiastky nepríhodnosť pozemkov, z čiastky ale veru i veľká netečnosť ľudu k ovocným stromom.
Strany pomerov samej úrody poznamenávame, že obilie vôbec až do samej žatvy stálo pekne, i šťastlive dozrelo a bez škody shromeždeno bolo. Raž sypala najviac 7 zŕn, čo my u nás za dobrú úrodu považujeme; bo často i na 4, alebo práve troch zrnkách prestať musíme. Jačmeň sypal horšie, lebo mu skoro až do žatvy trvavšie sucho škodilo. Konope nariastly malé, za to ale dostali sme hojnosť zemiakov, tak že z jednoho vreca nariastlo 10 do 12 vriec; vlani sme mali z jednoho len 4 do 6 vriec. Kapusty a cukrovej repy urodilo sa dosť. Cukrovku predávali do fabrík po 50 do 65 kr. cent, a to s dovozom. Sena bolo málo; otavy takže chatrné boly, ačpráve na ne i pršiavalo. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.