Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

streda, 26. októbra 2011

Z DOBOVEJ TLAČE

HOSPODÁRSTVO VEĽKÝCH LEVÁR
V ROKU 1871
(2. časť)

Kravy vzdor tomu, že hneď od žatvy dosť dažďov bývalo, dojily po skúpo. Ošípané, z ktorých ces leto mnoho popadalo, kŕmily sa zle; najlepšie žraly ešte šrotovanú kukuricu, s prídavkom varených zemiakov alebo varenej cukrovky. 
Včely rojily sa tak, že zo dvoch úlov dostali sme priemerne tri roje; rojenie trvá u nás od konca mája do počiatku aug. tak, že nektorý opozdený roj, len čo raz, dva vo svojom novom bydlisku prenocuje, už musí „na vandry“ do susedných Rakús do pohánky. Takéto roje bývajú na zimovanie dosť dobré. Spôsob včelárenia je u mnohých podľa starého šlendriánu; iba nektoré čestné výnimky nasledujú Dzierzoňov spôsob včelárenia. Vozenie včiel na pohánkovú pašu do Rakús býva často s omrzlosťami spojené, lebo v teplom počasí na ceste jim robota zmäkne, popadá, a včely podusí. Tak i pominulého leta stalo sa mnohým; naproti tomu ale keď je v čas vozenia včiel zima, ktorá týždeň alebo i výše týždňa potrvá, včely sebe samým v poli zanechané hladom popadajú. A preca je toto „chodenie do pohánky“ u nás potrebné. Tam pri priaznivom čase za dva týždne najhladnejšie včely zaopatria sa potravou na zimu dostatočne, a keď prajná chvíľa za 4, päť týždňov poslúži: nuž býva mädu dosť. I minulého roku, trebas včely len asi 12 dní nosily mäd pohánkový, pomohly si dobre, čoho dôkazom je, že náš levársky pernikár, pán Jozef Roll, obyčajnú zásobu mädu, asi 185 centov, bez ťažkosti shromaždil. Mená včelárov naších, s udaním počtu vlani zimovaných a pri všeobecnom krajinskom popise zaznačených úlov, budúcne podám v Obzore.

Nájomnícky plat u nás býva dosť vysoký; platí sa chlapovi 70 do 80 krajciarov r. a pritom i niečo „uchlupnúť“; ženskej 40 do 50 kr. Predtým dávalo sa chlapovi 40, ženskej 20 kr. Toto povýšenie tovarychov (nádenníckych platov) zapríčinilo najmä budovanie cukrových fabrík blízko nás, za druhé ale opravovanie brehu Dunaja pri Viedni. Až ta k Viedni hrne sa ľud na robotu od nás! Pri tomto citlivom nedostatku robotného ľudu, prenájomníci grófsko-panských statkov pomáhali si vlani tak, že najímali cigáňske hudobné bandy, ktoré nájomníkov do poľa a z poľa s hudbou vodily, áno i behom dňa jim v poli veselo vyhrávaly. Týmto činom všetek mladý ľud ku svojej práci, k pestovaníu cukrovej repy privábili. Tohto hojnejších výdelku (zárobku) chudobnému ľudu nášmu srdečne doprajeme; len by si to, čo viac vyrobí, lepšie chránil, a v čas hojnosti na čas biedy pamatoval! – Čo sa hospodárov (roľníkov) v našom kraji týka, tí veru dosť zle stojá, a čo ďalej to horšie. Jestliby ct. redakcia miesta v Obzore popriala, na nektoré chyby našich rolníkov budúcne bych upozornil.  Jozef Šimko.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.