Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

pondelok 5. septembra 2011

ZÁHORSKÁ VES

ZÁHORSKÁ VES V 16. STOROČÍ

V 9. stor. aj toto miesto na brehu rieky Moravy obývali Slovania[1]. Avšak najskorší písomný doklad pochádza až z r. 1557 [2]. O období medzitým sa môžeme iba dohadovať. Dôležitou pomôckou je staršie pomenovanie Záhorskej Vsi (touto je len od r. 1948) - Uhorská Ves (Magyarfalu).

Branislav Varsik v jednej svojej štúdii v súvislosti s Uhorskou Vsou uvádza, že „priamo na rieke Morave boli usadené maďarské stráže najneskôr koncom 12. storočia“. V tomto mieste sa totiž prechádzalo cez rieku a chodili tadiaľ obchodníci do Plaveckého Štvrtka na trhy, čo viedlo k vzniku osady. A ďalej: „Za rozkladu konfínia v 13. stor. musela ... nejako prestať existovať[3]. V inej štúdii však píše, že „bola to zaiste tiež kolónia maďarských strážcov na rieke Morave, ale vznikla len neskoršie, najskôr len v 13. storočí“, pretože v 11. a 12. stor. bolo Záhorie vyľudnené a operovali na ňom predovšetkým pohraničné jednotky Sikulov[4]. Teda zjavné protirečenia nájdeme aj v tvrdeniach takéhoto odborníka. Snaha o oboznámenie s dejinami Uhorskej Vsi v stredoveku pokračuje aj vo vyjadrení, že „v 14. - 15. stor. sa aj do Uhorskej Vsi museli dostať Nemci. Veď Uhorská Ves ležala medzi dvoma nemeckými dedinami na rieke Morave, a to Hochštetnom (Vysoká pri Morave) a Dimburgom (Suchohrad)“ [5]. Tieto názory vychádzajú síce z určitej logiky, pravdou však ostáva, že o Záhorskej (Uhorskej) Vsi až do doby najstaršej písomnej správy (r. 1557) nič nevieme. Podľa pomenovania sa dá iba usudzovať, že patrila medzi strážne sídla pri Morave, pravdepodobne od doby konfínia alebo od 13. stor. Kontinuitu osídlenia tohto sídliska do druhej polovice 16. stor. by mohol dokázať iba archeologický výskum, prípadne nález nejakého staršieho písomného dokladu. Vincent Sedlák vyslovil domnienku, že sídlo mohlo zaniknúť, názov sa zachoval v okolí a po znovuosídlení sa obnovil[6].
Ak Záhorská Ves v stredoveku existovala, je možné, že v nej bývali aj Nemci. Isto v nej bývali Slováci a Maďari. Od polovice 16. stor. sa do dediny prisťahovávali Chorváti. Z kanonickej vizitácie z r. 1634 sa dozvedáme, že tu bývali zmiešane Chorváti, Slováci a Nemci. Pravdepodobne Chorváti sa po svojom príchode postupne asimilovali so slovenským obyvateľstvom a takto spoločne vytvárali národnostný tlak na Nemcov, lebo vizitátor zaznamenal, že všetci spolu používajú slovenský jazyk[7]. Z tejto vizitácie sa ďalej dozvedáme, že Záhorská Ves veľmi inklinovala k Rakúsku a vplyv na to mali aj problémy s bezprostredným okolím dediny, ktoré bolo často zaplavované a takto bol znemožnený kontakt s blízkymi dedinami na slovenskej strane. Obyvatelia z tohto dôvodu a aj kvôli menšej vzdialenosti chodili na bohoslužby do rakúskeho Stillfriedu a Mannersdorfu. Teda rozumeli dobre aj po nemecky. Vizitátor však vyzýva, aby ako filiálka prislúchali pod Vysokú pri Morave[8].
O veľkosti Záhorskej Vsi v druhej polovici 16. stor. nás informujú záznamy v portálnych súpisoch. Išlo o malú dedinku. Koncom sedemdesiatych rokov mala zdanených 5 port a bývali v nej 10 chudobní želiari[9]. Prvá zmienka z r. 1557 je tiež z portálneho súpisu, avšak v ďalších 21 rokoch sa obec v týchto záznamoch neuvádza. Pravdepodobne pre svoju malosť a chudobu vôbec nebola schopná platiť dane. V r. 1588 už spoplatnili 8 port a chudobných zaznamenali iba dvoch[10]. Urbár stupavského panstva z r. 1592 ju neuvádza, pretože patrila do balašovského plaveckého panstva. V r. 1593 dane odvádzali 4 porty, želiarov bolo 11, richtár býval na štvrtinovej porte. V tomto portálnom súpise je uvedená aj colnica a zemepánova krčma[11].

Portálny súpis z r. 1596

Ďalšie informácie o obyvateľoch v Záhorskej Vsi (Magiarfalw) poznáme zo súpisu z r. 1596. Znova zdanili iba 4 usadlosti. Jedna štvrtinová porta bola chudobná a jedna opustená. V dedine býval ešte slobodný služobník, 4 želiari, pastier a stála tu jedna šľachtická kúria[12]. Domový súpis zachytil 20 domov sedliakov a želiarov. Ďalšie domy poznáme už z predošlých súpisov - pastiersky, krčmársky, zemepanský. Ako opustených (desertae) zaznamenali až 10 domov[13]. Počas nasledujúcich 5 rokov poklesol stav domov platiacich dane na 5 [14].
Záhorská Ves, predtým Uhorská Ves, bola osídlená už v 9. stor. Nevieme, či toto osídlenie pretrvalo aj do ďalších storočí. Od 12. alebo od 13. stor. tu zrejme sídlila maďarská vojenská posádka. Nevieme však dokedy, pretože písomné pramene hovoria o obci až od polovice 16. stor. V druhej polovici 16. stor. obývali Záhorskú Ves Slováci, Chorváti a Nemci. Portálne súpisy z tretej štvrtiny 16. stor. dedinu nezachytávajú, preto nevieme presnejšie určiť jej stav. Zrejme však bola veľmi chudobná. V poslednej štvrtine 16. stor. v nej bývalo asi do 20 rodín. V posledných rokoch storočia ich bolo mierne cez 20, avšak až 10 ďalších domov bolo neobývaných. Obec sa radila medzi malé sídla Záhoria.

[1] CHROPOVSKÝ, B.: Slovanské osídlenie na Slovensku a jeho problémy. In: Historický časopis, 1962, č. 2, s. 236.
[2] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Red. KROPILÁK, M. Bratislava: Veda, 1978, s. 331.
[3] VARSIK, B.: Nemecká kolonizácia na území Bratislavskej stolice v 13. - 14. stor. In: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, s. 104.
[4] VARSIK, B.: Stredoveké miestne názvy na Slovensku vzniknuté po príslušníkoch rôznych národností Uhorska. In: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984. s. 163.
[5] VARSIK, cit. 3, s. 104.
[6] SEDLÁK, V.: Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In: Studia historica Slovaca XVIII. Beiträge zur ältesten Besiedlung der Slowakei. Bratislava: HÚ SAV, 1994, s. 47.
[7] „Incolae sunt croatae, slavi et germani mixtim, quibus omnibus una lingua slavica sermo est“; NÉMETHY, L.: Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV. Strigonii, 1894, s. 156, pozn. č. 2.
[8] NÉMETHY, cit. 7.
[9] Connumeratio portarum Anno 1578 in Comitatu Posoniensis.
[10] Connumeratio portarum Dicae comitatus Posoniensis Anno 1588.
[11] Connumeratio portarum Dicae Comitatus Posoniensis Anno 1593.
[12] Connumeracio portarum comitatus Posoniensis 1596.
[13] Connumeratio domorum Anno 1598.
[14] KOHÚTOVÁ, M.: Demografický a sídlištný obraz západného Slovenska. Bratislava: Veda, 1990, s. 80. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.