Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

sobota, 10. septembra 2011

JAKUBOV

JAKUBOV V 16. STOROČÍ

Archeologický výskum objavil v Jakubove slovanské sídlisko z obdobia Veľkej Moravy[1], ale to je na dlhý čas všetko, čo o tejto dedine vieme. Vincent Sedlák predpokladá nepretržité trvanie tohto sídliska aj naďalej[2]. Naopak, Jenő Házi o Jakubove tvrdí, že pre obdobie stredoveku nie sú o ňom údaje[3]. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože poznáme písomný doklad už zo 14. stor.

Správa o Jakubove (Jacobfolua) z r. 1378 (DL 6582)


Autori Súpisu pamiatok na Slovensku predpokladajú, že práve v tomto storočí bola obec kolonizovaná[4]. Spomínaným písomným dokladom, ktorý je zároveň prvým (a nielen pre Jakubov, ale napr. aj pre Veľké Leváre), je introdukcia svätojurského grófa Tomáša do majetku Malé Leváre a Gajary. Medzi svedkami tohto aktu je okrem iných spomenutý aj richtár kráľovskej dediny Jakubov (Jakobfalua)[5]. Dedina teda už nejaký čas existovala, mala svojho richtára a patrila pod správu kráľovskej koruny. Nazývala sa Jakubova dedina, podľa čoho Vincent Sedlák i Rudolf Krajčovič usudzujú, že bola majetkom nejakého Jakuba[6]. V onej listine sa však Jakubov spomína ako kráľovská dedina. Ďalej, stojí v nej kostol zasvätený sv. apoštolom Filipovi a Jakubovi. Postavený bol síce až v štyridsiatych rokoch 17. stor.[7], avšak patrocínium tu bolo známe už dávno predtým. V r. 1553 sa dedina spomína ako dedina svätého Jakuba (villa sancti Jacobi)[8]. Tradícia úcty ku sv. Jakubovi žije u obyvateľov dodnes. Karol Mifkovič, prvý kronikár obce, vo svojej Pamätnej knihe obce Jakubov zaznačil: „Stála tu vraj socha sv. Jakuba, pri nej boli veľké lipy a pod nimi odpočívali cestujúci po ceste do Wiedne. Neskoršie usadili sa tuná niektoré rodiny... Časom sa rozmnožili a založili osadu, postavivši si kolem sochy sv. Jakuba svoje obydlia[9]. Motiváciou k pomenovaniu dediny bolo teda patrocínium svätca a nie majiteľ.
Ďalšia správa o Jakubove pochádza tiež ešte zo stredoveku. Dedina patrila svätojurským grófom Jánovi a Žigmundovi, ale týmto bola spolu s ďalšími dedinami pre neveru kráľom odobratá a v r. 1460 ju dostal vodca bratríkov Vanko z Rachmanova[10]. Týmto bol zrejme spečatený osud jej úplného vyľudnenia, ktoré mohlo začať už počas nástupníckych bojov medzi Habsburgovcami a Jagellovcami na začiatku štyridsiatych rokov a pokračovalo v päťdesiatych rokoch za prítomnosti bratríkov. Portálny súpis z r. 1548 poznamenáva, že Jakubov (Jakobow) bol od doby panovania Mateja Korvína (1458 - 1490) opustenou dedinou (deserta)[11]. Podľa toho istého súpisu sa postupne začal osídľovať až v dvadsiatych rokoch 16. stor. Novoosadníkmi asi boli prvé chorvátske rodiny, ktoré prichádzali pod tlakom Turkov na Slovensko ešte pred bitkou pri Moháči[12].
V štyridsiatych rokoch 16. stor. vlastnil plavecké panstvo, vrátane Jakubova, Gašpar Šerédy. Tento sa snažil kolonizovať svoje dediny chorvátskymi obyvateľmi i roľníkmi z okolia. V r. 1548 sem prišla jedna rodina z Moravy, jedna zo Suchej a jedna z Rakúska[13]. Jakubov mal v tom roku zdanených 17 port. Kostol v obci nemali, pretože bola filiálkou Kostolišťa[14].
Portálny súpis z r. 1553 zachytáva Jakubov (Jacubo) ako dedinu so 16 sedliackymi portami, jednou portou richtára, tromi želiarmi, pastierom, dvomi usadlosťami opustenými a jedným služobníkom Plaveckého hradu. Už v tomto roku tu stála aj krčma, ktorá patrila zemepánovi[15]. V r. 1564 nie je Jakubov z neznámych príčin v portálnom súpise zapísaný. Až z r. 1565 sa dočítame, že pre druhý termín vyberania daní mu zostáva zaplatiť od 13 1/2 porty[16]. O dva roky dikátor spísal 14 celých port. V obci žili ešte tri rodiny, ktoré povinné poplatky neplatili (jedna chudobná a dve slobodné) a 5 želiarov[17]. V sedemdesiatych rokoch platila v Jakubove dane iba takmer polovica z počtu z predošlých rokov - 8 1/2 porty. Bývalo tu až 10 želiarov a 6 port ich obyvatelia opustili[18].

Portálny súpis Jakubova (Jakapffalua) z r. 1588


Zvláštnosťou súpisu port z r. 1588 je, že pri niektorých dedinách okrem súčtu usadlostí udáva aj počty domov v nich. Tak vieme, že v „Jakubove pána Balašu na 28 domoch (je) 10 port[19]. V týchto usadlostiach bývali dvaja želiari a okrem nich ešte ďalších 8 v dedine. Bývali tu tiež dvaja služobníci, pastier a jedna porta bola opustená. Ak by sme počítali, že každý, kto bol zapísaný do tohto zoznamu, mal aj rodinu, žilo v Jakubove minimálne 39 rodín. Z toho 28 ich bývalo na usadlostiach, ktoré všetky mali takmer tri domy. Tento trend naznačovali už súpisy niekoľkých vyššie opísaných dedín.
Súpis z r. 1593 udáva len mierne odlišné počty (13 zdanených port, jedna polovičná richtárova porta, 10 želiarov, dvaja pastieri). Zaujímavý je zápis povolania, ktorý sa v iných súpisoch obcí Záhoria z tohto obdobia nenachádza - porybný (Magister Piscatorius)[20]. O tri roky sa počet port vrátil približne na stav z r. 1588. Spoplatnenýh bolo 10 1/4 porty, jednu štvrtinovú portu obýval slobodník (libertinus) a v jednom dome býval pastier. Iba počet želiarov sa zvýšil na 15 [21]. V období medzi vyhotovením tohto súpisu a súpisu domov v r. 1598 nastala v Jakubove katastrofa v podobe veľkého požiaru. Podľahlo mu až 21 usadlostí. Súpis preto zaznamenáva iba 10 sedliackych a želiarskych domov. K nim pripočítava ešte krčmu, alódium a dom lekára a dvoch pastierov[22]. Stav domov v nasledujúcich troch rokoch bol dokonca ešte o polovicu nižší a v ďalších troch rokoch zaznačili už len po 4 domy[23].
V poslednej štvrtine 14. stor. Jakubov už bol dlhší čas jestvujúcou dedinou. Od tejto doby takmer nepretržite až do začiatku novoveku patril svätojurským grófom. Od polovice 15. stor. sa dedina vyprázdnila azda až na 60 - 70 rokov. Toto vyprázdnenie však nemusíme chápať v absolútnom zmysle. Znovu sa zapĺňala od dvadsiatych rokov 16. stor. a časť novousadlíkov tvorili Chorváti. V polovici tohto storočia mala okolo 20 port. Väčšinu obyvateľstva tvorili sedliaci, stav želiarov bol veľmi nízky. Do konca sedemdesiatych rokov klesol počet daneschopných port takmer na polovicu, výrazne sa zvýšil počet želiarov a aj dosť usadlostí bolo prázdnych. Ku koncu osemdesiatych rokov bývalo v Jakubove okolo 40 rodín. Stavy želiarov sa rozširovali. V posledných rokoch 16. stor. sa demografická situácia kvôli veľkému požiaru výrazne zmenila, keďže vyhoreli takmer 2/3 usadlostí. Navyše obec zasiahli dôsledky Pätnásťročnej vojny, takže v prvých rokoch 17. stor. tu mohlo žiť asi len 10, azda 15 rodín. Takto sa z priemernej dediny stala úplne malá osada.

[1] CHROPOVSKÝ, B.: Slovanské osídlenie na Slovensku a jeho problémy. In: Historický časopis, 1962, č. 2, s. 229.
[2] SEDLÁK, V.: Die älteste Besiedlung des Komitates Bratislava. In: Studia historica Slovaca XVIII. Beiträge zur ältesten Besiedlung der Slowakei. Bratislava: HÚ SAV, 1994. s. 46.
[3] HÁZI, J.: Pozsony vármegye középkori földrajza. Bratislava: Kalligram, 2000. s. 412.
[4] Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava: Obzor, 1967, s. 503.
[5] GÚTH, Toni - GÚTHOVÁ, Helena: Levárky. Publikácia k 620. výročiu prvej písomnej zmienky o dedine. Bratislava: Liečreh Gúth, 1997, s. 37.
[6] SEDLÁK, cit. 2, s. 46. KRAJČOVIČ, R.: Svedkovia dávnej minulosti. In: Záhorie, 1993, č. 2, s. 10.
[7] kol.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava: Veda, 1977, s. 504.
[8] Súpis pamiatok na Slovensku 1, cit. 4, s. 503.
[9] MORAVČÍK, Š.: Oslavy 540. výročia Jakubova. In: Záhorie, 2000, č. 3, s. 32.
[10] GÚTH - GÚTHOVÁ, cit. 5, s. 38.
[11] VARSIK, B.: Nemecká kolonizácia na území Bratislavskej stolice v 13. - 14. storočí. In: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, s. 101.
[12] VARSIK, cit. 11, s. 101, 97.
[13] KUČEROVÁ, K.: Chorváti a Srbi v strednej Európe. K etnickým, hospodárskym a sociálnym otázkam v 16. - 17. storočí. Bratislava: Veda, 1976, s. 224.
[14] VARSIK, cit. 11, s. 101.
[15] Conscriptio Comitatus Posoniensis Anno 1553. MV SR Štátny archív v Bratislave.
[16] Restantia secundi subsidii Anni 1565. Fotokópia v HÚ SAV.
[17] Connumeratio subsidii 1567. Fotokópia v HÚ SAV.
[18] Connumeratio portarum 1575 a 1578. Fotokópia v HÚ SAV.
[19]Jakapffalua Domini Balassa in domibus 28 ... p. 10; Connumeratio portarum 1588. Fotokópia v HÚ SAV.
[20] Connumeratio portarum 1593. Fotokópia v HÚ SAV.
[21] Connumeratio portarum 1596. Fotokópia v HÚ SAV.
[22] Connumeratio domorum 1598. Fotokópia v HÚ SAV.
[23] KOHÚTOVÁ, M.: Demografický a sídlištný obraz západného Slovenska. Bratislava: Veda, 1990, s. 79.

2 komentáre:

  1. Jakubov bol osidleny minimalne od cias starych Slovenov teda podla dnes zauziteho nazvu Velkomoravskej rise. pohanske hroby boli najdene pri stavbe budov Erpa (neskor Sherlock( Osobne som sa vzdy cudoval preco nepochovavali za rieckou Malina, co je uplne standardne pre pohanske pohrebiska. Napokon po zisteni ze tok Jakubovskej Maliny bol prelozeny a povodne siel prave tak ze najdene pohrebisko lezalo za nim. Tym sa potvrdzuje ze Jakubovske navrsie bolo osidlene v r. 600-900 nl. Existuje zatial neverejna lokalita osidlenia z neolitu teda doby kammenej (6-3.000r. pnl.( z ktorej pravdepodobne pochadzaju obyvatelia prilahlich dedin vcetne Jakubova. kedy sa tak stalo nieje dokazane ale iste je ze spolu s pociatkom obrabania pody v tomto regione.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za doplnenie informácií.

      Môj článok sa sústredí predovšetkým na písomné pramene o Jakubove pre obdobie 16. storočia. Som historik, preto mojou doménou sú písomné dokumenty.

      Archeologické nálezy bezpochyby dokazujú osídlenie tej-ktorej lokality v tej-ktorej dobe. V mnohých prípadoch však býva veľmi problematické dokázať kontinuitu tohto osídlenia v ďalších obdobiach, prípadne až do súčasnosti. Dôvodom býva najmä migrácia ľudí a iné faktory.

      Odstrániť

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.