UDALOSTI

PREDAJŇA OBUVI BAŤA

VO VEĽKÝCH LEVÁROCH

Veľké Leváre mali veľmi bohatú obuvnícku tradíciu. Dobre ju môžeme študovať vďaka početným písomným prameňom už od 17. storočia. Majstrov, pomocníkov, tovarišov a učňov bývali vždy v obci desiatky. Na začiatku 20. storočia sa ich počet pohyboval až okolo sto. V roku 1930 sa však aj vo Veľkých Levároch objavil nový fenomén – Baťa.

Tomáš a Antonín Baťovci a ich sestra Anna založili v roku 1894 v moravskom Zlíne firmu na výrobu obuvi a priekopníckymi manažérskymi postupmi z nej postupne vytvorili svetový fenomén. Nezostalo iba pri jednej továrni. Tomáš Baťa zriadil hustú sieť predajní a opravovní obuvi po celom medzivojnovom Československu, ktoré hojne zásoboval svojimi lacnými topánkami.

Dňa 18. augusta 1930 napísala firma T. a A. Baťa Zlín žiadosť obecnému úradu vo Veľkých Levároch, doručenú 21. augusta. Firma predostrela zámer vybudovať v obci svoju predajňu. Mala byť umiestnená na parcele číslo 377 na vtedajšej Svätojánskej ulici (dnes Štefánikova). Žiadala obec o vytvorenie stavebnej komisie za účelom udelenia stavebného povolenia. K žiadosti boli priložené už aj stavebné plány. Pôdorysy, základy, rezy a situáciu stavby vypracoval v júli zlínsky staviteľ Arnošt Sehnal.

Obec si vyžiadala bližšie informácie. Dňa 1. septembra odoslala firma Baťa (doručené 3. septembra) obvodnému notárskemu úradu vo Veľkých Levároch popis predajne. Podľa neho mala stavba pozostávať z drevenej vnútornej kostry zvonku obmurovanej 15 cm stenou. Zvnútra mala byť sadrová omietka. Rozmery: dĺžka 810 cm, šírka 660 cm, výška 720 cm. Na prízemí sa mala nachádzať predajňa, opravovňa obuvi a kuchyňa s kúpeľňou a na poschodí dve izby a kabinet slúžiace vedúcemu obchodu. Do izieb sa vchádzalo schodiskom z prízemnej kuchyne. Plocha samotnej predajne mala byť 21,6 m2 a jej výklad veľkosť 350 x 200 cm. V predajni sa popri stenách nachádzali regále s tovarom. K dispozícii boli stoličky na vyskúšanie obuvi. Strecha mala byť pokrytá asfaltovou krytinou. Išlo o typologizovanú stavbu, akých v rámci republiky firma už postavila mnoho. Stavbu mala realizovať firma zlínskeho staviteľa Arnošta Sehnala. Počítalo sa s celkovým stavebným nákladom 40 000 Kč.

Susedmi plánovanej stavby boli obuvník Ján Špaček a jeho manželka Mária s deťmi (vtedajšie č. d. 176) z jednej strany a z druhej strany roľník Ján Dúnar a jeho manželka Mária s deťmi (vtedajšie č. d. 180). Špačkovci ani Dúnarovci podľa zápisnice zo 6. septembra nevyslovili proti stavbe predajne nijaké námietky.

Po tom, čo plány schválil Okresný úrad v Malackách, sa na mieste stavby zišla komisia a stanovila podmienky stavby. Dozvedáme sa ich zo zápisnice levárskeho notárskeho úradu z 19. septembra. Určila stavebnú čiaru podľa domu č. 180 (Dúnarovci) a budovy Slovenskej ľudovej banky (vtedajšie č. d. 173). Komisia žiadala doložiť buď úradné schválenie tohto štandardizovaného typu domu alebo statické výpočty stavby. Firma Baťa doložila statické výpočty k stavbe. Poslednou podmienkou komisie bolo zdvihnutie podlahy aspoň o 45 cm nad úroveň cesty. Komisia vlastne zopakovala rovnaké podmienky, ktoré už skôr určil okresný úrad.

Po týchto úkonoch vydal Okresný úrad v Malackách 29. októbra 1930 výmer č. 11161/1930, ktorým povolil stavbu. Podľa informácií zo sčítania obyvateľstva zo začiatku decembra 1930 boli ubytovaní u susedov Dúnarovcov moravskí murári Ladislav Tyl a František Menšík a robotník Alois Pavelák, ktorí pracovali na stavbe predajne. V neuveriteľne krátkom čase, už 14. januára 1931 odoslala firma Baťa žiadosť Okresnému úradu Malacky o zostavenie kolaudačnej komisie pre dokončenú novostavbu predajne. Okresný úrad vydal 19. januára výmer, ktorým určil na 7. februára o 14. hodine komisionálne pojednanie. Pojednanie sa malo konať na mieste novej predajne a predvolal naň zástupcov firmy Baťa, úradníka technického oddelenia Okresného úradu Bratislava, zdravotného komisára Okresného úradu Malacky, levárskeho notára, aktuárskeho eléva v Malackách Jána Antola a členov obecnej rady vo Veľkých Levároch.

Kolaudácie sa zúčastnili za firmu Baťa Ján Kúbek, za Okresný úrad Malacky Ján Antol, zástupca technického oddelenia Okresného úradu Bratislava (nečitateľný podpis) a veľkolevársky notársky adjunkt Jindřich Soušek. Zápisnica bola vyhotovená v obecnom dome 13. februára. Podľa nej boli podmienky povoľovacieho výmeru dodržané, a preto kolaudačná komisia navrhla povoliť užívanie stavby. Komisia zároveň navrhla, aby bola pri dome vybudovaná samostatná studňa a nebolo potrebné deliť sa o studňu so susedmi.

Keďže neboli nájdené žiadne prekážky, 14. februára Okresný úrad Malacky výmerom č. 594/1931 povolil obývanie predajne a opravovne obuvi Baťa vo Veľkých Levároch a zároveň odporučil vykopanie vlastnej studne.

Predajňa obuvi (poschodová budova uprostred) na fotografii z 12. októbra 1974

Pôdorys prízemia

Otvorenie predajne Baťa na jednej strane prispelo k urýchleniu úpadku obuvníckeho remesla vo Veľkých Levároch a na druhej strane zvýšilo dostupnosť topánok širšiemu okruhu obyvateľov vďaka ich nižšej cene. Kronikár Jozef Baláž poznamenal v roku 1933 do Pamätnej knihy obce Veľké Leváre: „Pred 25 rokmi bolo v Levároch do 100 ševcov. Svoje výrobky odnášali ďaleko na jarmoky. Baťa jeho lacnou obuvou väčšiu časť pozbavil práce. Šťastie, väčšina ševcov už pred válkou zaoberala sa čiastočne poľnohospodárstvom. Pri parcelovaní veľkostatku dostalo sa ím po kuse poľa a teraz zaoberajú sa hospodárstvom.“ Organizovaný spolok obuvníkov fungoval vo Veľkých Levároch ešte počas druhej svetovej vojny, posledné zápisy o jeho činnosti pochádzajú z roku 1942. Išlo však už iba o zotrvačnú činnosť, ktorá postupne zanikla.

Predajňa obuvi Baťa po druhej svetovej vojne prešla fázou poštátnenia, pričom došlo aj k zmene názvu z Baťa na Obuva. Záznam v obecnej kronike z roku 1965 uvádza, že v predajni sa predávalo 535 druhov tovaru a ročný obrat činil 750 000 Kčs. V roku 1967 obrat stúpol už na 840 000 Kčs. Detské topánky sa predávali už od 10,50 Kčs, dámske topánky za 140 Kčs, pánske za 220 Kčs, pracovná obuv za 120 Kčs a pančuchy od 4,50 do 40 Kčs.

Zánik budovy predajne sa kladie do záveru 70. rokov 20. storočia. Približne na jej mieste, o pár metrov vzadu, bola postavená nová stavba, ktorá bola otvorená 19. decembra 1980. „Predajňa má veľkú, modernú predajnú miestnosť a primerané skladovacie priestory, kanceláriu a sociálne zariadenie pre zamestnancov. Táto predajňa bola postavená nákladom 1,600.000 Kčs. Stavbu prevádzal Okresný stavebný podnik Senica.“ Dnes v tomto priestore existuje súkromná prevádzka autoservisu. Ale to je už iný príbeh.

Pramene a literatúra:

- Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave, pracovisko Archív Modra, fond Okresný úrad Malacky, Administratívne spisy, III. referát, Stavebné záležitosti, č. 353 – 7671, 1932, inv. č. 378, k. 70.

- Spoznaj svojich predkov v digitalizovaných hárkoch zo sčítania obyvateľstva Slovenska v rokoch 1930, 1939 a 1940. Dostupné online [6. 7. 2024] <https://www.slovakiana.sk/scitacie-harky>.

- Pamätná kniha obce Veľké Leváre, s. 60. Rukopis (autor: Jozef Baláž). Archív Obecného úradu Veľké Leváre.

- Obecná kronika 1945 Veľké Leváre, s. 76, 102, 185. Rukopis. Archív Obecného úradu Veľké Leváre.

- VRABLEC, Pavol. Obuvníci vo Veľkých Levároch. In Remeslo má zlaté dno... Bratislava: Slovenský národný archív, 2014, s. 114-118. ISBN 978-80-971767-1-6

- Typická prodejna Baťa. Online. Dostupné na: <https://zlin.estranky.cz/clanky/batuv-system--batismus-/typicka-mala-prodejna-bata.html>. [zobrazené 2025-12-09].

Za poskytnutie fotografie svadobného sprievodu s predajňou obuvi ďakujem Anne Hurbánkovej.

Publikované v časopise Záhorie č. 1/2026.