UDALOSTI

ZAČIATKY ŠTÁTNEJ ĽUDOVEJ ŠKOLY 

V OSUSKOM 

V archíve Múzea Michala Tillnera v Malackách sa nachádza rukopis, ktorý stručne popisuje históriu dediny Osuské, pôsobenie spisovateľa Jozefa Ignáca Bajzu, krátku históriu farnosti, opis miestneho kroja a najväčšiu časť zaberá história školy. Rukopis nesie jednoduchý názov „Osuské“ a jeho autorom je správca školy Augustín Hirner. Spis má rozsah 10 a pol strany, formátu mierne väčšieho ako A4. Podľa datovania v závere textu vznikol, resp. autorom bol dokončený v Osuskom 7. januára 1924. Na úvodnej strane je však dátumová pečiatka „7. 1. 1925“. Keďže posledná opisovaná udalosť sa konala 1. júna 1924, považujem za správny dátum vzniku rok 1925. Prinášam presný prepis (vrátane chýb) časti, ktorá sa venuje školstvu.

Osuské. 

Školské pomery. 

Školské pomery až do prevratu boly vo veľmi neutešenom stave. Pôvod. pred r. 1901. malo Osuské starú jednotriednu rim. kat. ľud. školu. Dľa pamäti teraz ešte žijúcich občanov prvým učiteľom v Osuskom bol Juraj Kubica, rodák osuský. Bol to učiteľ bez diplomu a bez všetkej kvalifikacie, ale poneváč bol veľmi nadaný, občania poverili ho vyučovánim škol dietok. Za jeho účinkovania vyučovalo sa zpočiatku slovensky, neskôr ale začala sa natiskať maďarčina. Písať sa učili na drevených deskách, pod(ob)ných piestu. Na jednej strane boly písmeny a na druhej sa písalo. Učební vôbec nebolo len ku koncu jeho účinkovania boly zavedené čítanky. Doba v ktorej spomenutý účinkoval nedá sa presne zistiť. Po ňom účinkoval František Kratochvilla, on bol prvým diplomovaným učiteľom v tejto obci. Zomrel v Osuskom dňa 4. marca 1891. vo veku 48 roku, kde je aj pochovaný. Za neho vyučovalo sa aj slovensky aj maďarsky. Jeho nástupcom zostal Viliam Matulay. Za neho budova rím. kat. ľud. školy bola vo veľmi zlom stave, takže vyučovať v nej nebolo možno. 

Škola v Osuskom (výrez z pohľadnice). Archív autora

Na naliehanie bývalej maďarskej vlády, rozhodlo obecné predstavenstvo dňa 7. júla 1900, že si vystavia novú dvojtriednu ľudovú školu. Škola vystavená bola nákladom obce r. 1901. a odovzdaná do rúk býv. uh. štátu. Ku škole vystavené boly aj dva pravideľné naturálne učiteľské byty. Škola táto vystavená bola za účinkovania spomenutého uč. Viliama Matulayho, ktorý má tiež zásluhy pri vystavení tejto školy. Na novovystavenej štátnej škole účinkovali až do prevratu ešte nasledujúci učitelia a učiteľky: Ciprian Žilinský, Šebič Maria, Ján Modíny, a Margita Kronovetterová. Doba ích účinkovania nedá sa presne zistiť. Posledná učiteľka menovaná býv. M. maďarskou vládou bola Vilma Hrádeková, rodom Maďarka, ktorá ani slova slovenský nevedela. Dietky za jej účinkovania boly podrobené úplnej maďarizacie. Poneváč slovenský vôbec nevedela škol. r. 1918/19 ani vyučovať viacej nemohla. 

Prišiel prevrat, prišlo oslobodenie. Roztrhly sa putá slov národa. Odčinila tisícročnú krivdu, krv naších bojovníkov za práva nášho národa priniesla nám slobodu. Naše dietky nie sú viac maďarizované, náš ľud v slovenských úradoch slovenský je výtaný. My čo sme ničoho nemali máme už všetko. Naša reč, ktorá bola posledná je prvá. 

Ťažký hriech bol páchaný na naších dietkách, keď školské siene boly naším ľudovým spevom uzavreté. Pred prevratom málo sa spievalo v naších školách. Lebo aké to mohlo byť zaspievanie, keď nemohla duša prehovoriť. Maďarské piesne nechávaly srdce chladné. Teraz má učiteľ možnosť prejaviť sa svojími deťmi, čo cíti srdce i duša. 

V každej škole zavznievajú piesne lásky k vlasti, k národu a k prírode. 

Prevrat zastihol tunajšiu obec bez slovenského učiteľa. Od 28. X. 1918 až do 7. IV. 1919. nebolo v tunajšej obci žiadneho učiteľa. Aby dietky nezostali bez zamestnania, chopila sa vyučovania ochotne sl. Filomena Janšáková. Zomrela v mladom veku dňa 14. novembra 1919. Pohrebu sa súčastnila všetká mládež a školské dietky. 

Dňa 7. apríla 1919 výnosom ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska zo dňa 12. apríla 1919.[1] č. 1371. ustanovený bol uč. Augustin Hirner na tunajšiu školu, ako prvý učiteľ po prevratu v Osuskom, kde až dosial nepretržite účinkuje. V mesiaci máji vymenovaná bola na tunajšiu školu sl. Zenonia Tesarová[2], rodom z Čiech. 

Ministerským prípisom zo dňa 2. septembra 1919. č. 3840 v Prahe vymenovaný bol za spr. školy v Osuskom Karol Žáček, učiteľ z Sehradíc (škol. okres Holešov na Morave) ktorý dňa 16. IX 1919 správu menovanej školy prevzal. Sleč. uč. Zenonia Fesarová[3] pridelená bola z Osuského službou do Námestova na školu meštiansku (Oravská Turčianská župa) 

Prvý a druhý rok po prevrate bol veľmi ťažký vo vyučováni. Pomôcok školských vôbec nebolo. Včas prevratu bolo všetko vojákmi vo škole spáleno a rozobráno. Taktiež aj aj maď. ziakov. knižnica bola zničena. Nezostalo v škole ani kúska papieru. Preto bolo potrebné dať opraviť a zakúpiť najpotrebnejšie škol. pomôcky a žaložiť žiakovskú knižnicu, ktorá má dnes už 80 sväzkov. 

Ihneď v prvých dňoch po prevrate, žaložený bol v obci čitáci spolok, ktorý neskôr zmenený bol v „Roľnícku Besede“ a ktorá až doteraz stále kulturne pracuje. Dosial v každom roku od prevratu usporiadano bolo niekoľko divadelných predstavení a zábavných večierkov. Často sa usporiadajú tiež žiakovské divad. predstavenia a besiedky. 

Oslava prvého výročia 28. rijna. 

Deň 28. rijna osláven bol nasledujúcim spôsobom. Dopoludnia odobrali sa žiaci so zástavou v prôvode svojich učit. na služby Božie. Hlavna oslava večer v školskej budove. Účastníkov privítal a slávnosť zahájil miestny starosta Karol Karell. O dobe prevratu a o význame tohto dňa pre národ československý, o terajších pomeroch medzi Českom a Slovenskom prednášal poučnú reč Karol Žáček, spr. školy. Momentky z prevratu blízkeho okolia podal Ján Matúšek, žel. úradník. Ukážku zo „Smrti Jánošíkovej“ povedal učiteľ Augustin Hirner. Žiaci II. tr. prednášali pekné v hodné básničky: „Berlin Vieden“ „Nebolo tak ako je dnes“ V prestávkach zaspievala mládež „Slovenčina moja“ „Všeslovania“ „Pochodne hnevu“ Slávnosť zakončená bola doslovom p. starostu a po zaspievani „Nad Tatrou sa blýska“ sa shromaždenie rozišlo. Všetci účastníci odniesli si zo slávnosti hlboký dojem. Ostatné výročia 28. X. boly tiež podobným spôsobom oslávené. 

Dňa 9. apríla 1922 spr. školy Karol Žáček preložený bol refer. min. škol. a nár. osvety v Bratislave z Osuského do Senice na štátnu školu mestiansku. Sprácu školy prevzal po ňom uč. Augustin Hirner. 

Ref. min. škol. a nár. osvety v Bratislave číslom 37579 zo dňa 28. VIII. 1922. ustanovil sl. uč. Paulu Mayerovú za učiteľku na štát. ľud. školu v Osuskom. Nastúpila dňa 1. IX. 1922. Dňa 6. X. zriekla sa uč stanice, ale dňa 27 X. 1922 znova nastúpila a učinkovala nepretržite až do konca škol. roku. Dňa 31. VIII. 1923 následkom vydaju vzdala sa uč. stanice v Osuskom. 

Ref. min. škol. a nár. osvety v Bratislave výnosom 48.235/I. 1923. zo dňa 19./IX. 23. preložil Želmiru Sušovú uč. zo štát. ľud. šk. v Senici, na štát. ľud. školu v Osuskom, kde až dosial učinkuje. Miesto nastúpila dňa 4/X. 1923. 

Dňa 31. januára konal sa pohreb žiacky I. tr. Karoliny Polánskej, ktorá sa dňa 28. jan. 1923. na tunajšej rieke Myjave bavila, ľad sa však pod ňou prelomil a tak nešťastne sa utopila. Pád tento medzi žiactvom a a obecenstvom urobil veľký rozruch. Pohrebu súčastnily sa aj škol. dietky, ktoré zosnulej spolužiačke zaspievaly smutočnú pieseň. 

Dňa 13. VI. 1923. konali učitelia so žiakmi výlet na Dobrú Vodu. Výlet tento v deň ktorého bolo veľmi priaznivé počasie spojený bol s poučnými prednáškami. Prezreli sme prameň u Podmariaša, pri kostole dobrovodskom, pomník básnika Jána Hollého a hrad. 

Pri pomníku J. Hollého prednesené bolo žiactvu životopis a veľké zásluhy nebohého básnika. Po tomto zaspievaná bola pieseň „Kto za pravdu horí“ a nár. hymny. 

Dňa 3. juna 1923. konala sa v obci našej slávnostná posviacka nových zvonov. 

Pečiatka školy a podpis Augustína Hirnera

Dňa 1. júna 1924 usporiadaná bola prvá miestna školská výstava, ktorú navštivilo až na malé výminky celé obecenstvo. Výsledok bol potešujúci. Obecenstvo videlo, ako sa u nás školské pomery zlepsily. Ešte niekoľko rokov a nájde sa naša škola vo vzornom poriadku. 

V Osuskom, dňa 7. januára 1924. 

Augustin Hirner 

spr. škol. 

----------

[1] Tu pravdepodobne niektorý z dátumov je zapísaný chybne. Lebo logicky musel byť naprv vydaný výnos ministerstva a až potom ustanovený učiteľ do školy. 

[2] Prvýkrát je priezvisko učiteľky uvedené ako Tesarová. Prikláňam sa k názoru, že táto podoba jej priezviska je správna. 

[3] Druhýkrát je priezvisko učiteľky uvedené ako Fesarová.