ZÁVOD V POSLEDNEJ ŠTVRTINE 16. STOROČIA
Najstaršie písomné správy o obciach nám často poskytujú iba čiastkové informácie. Medzi jednotlivými správami bývajú veľké časové odstupy, ktoré nám neumožňujú vytvoriť si o tej-ktorej obci dôkladný a uspokojivý obraz jej najstarších dejín. Informácie zväčša pribúdajú s časovým približovaním sa k súčasnosti. A až keď je časový odstup medzi jednotlivými správami pomerne krátky, dá sa uvažovať o dejinách obce podrobnejšie a v súvislostiach a je možné rekonštruovať ich priebeh.
Najstaršie súvislé informácie o obci Závod nám podávajú tzv. portálne súpisy z poslednej štvrtiny 16. storočia. Ide o monotematický prameň, z ktorého sa dá vytvoriť aspoň aký-taký obraz o veľkosti obce, o jej vlastníkoch, či držiteľoch a v menšej miere aj o sociálnom rozvrstvení obyvateľov. Pre lepšie pochopenie si najprv v stručnosti predstavme účel portálnych súpisov.
Dane boli základom financovania Uhorského kráľovstva. Vzhľadom na nezdaniteľnosť šľachty hlavné daňové bremeno niesli poddaní. A práve kvôli prehľadu hospodárskej sily poddaných a efektívnejšiemu výberu daní začali vznikať v závere stredoveku rozličné súpisy – portálne, daňové a iné.
Portálne súpisy sa nazývajú podľa porty (lat. brána). Za daňovú jednotku bola v 16. storočí určená vstupná brána sedliackej usadlosti, ktorou mohol prejsť voz plne naložený senom. Portálny súpis je teda súčtom takýchto brán v danej dedine. Na takejto usadlosti mohol byť jeden dom s jednou rodinou, ale aj viacero domov s viacerými rodinami. Z toho dôvodu nie je možné na základe portálneho súpisu určiť celkový počet obyvateľov dediny. Pod sedliackou usadlosťou sa rozumelo hospodárstvo (obytný dom, príslušné hospodárske stavby, dvor, prípadne aj záhrada) v intraviláne, ku ktorému prislúchala určitá výmera poľnohospodárskej pôdy v extraviláne. Želiari boli vrstvou obyvateľstva, ktorí mali iba dom bez poľnohospodárskej pôdy alebo nemali ani dom (bývali napr. u niektorého sedliaka), a preto ani nebývali zdaňovaní. Z toho dôvodu nebolo nutné ich uvádzať do portálneho súpisu (hoci niekedy sa to dialo).
Portálne súpisy obsahujú súčty port v danej dedine, ktoré boli schopné a povinné platiť dane. Tieto počty však môžu byť (najmä v starších obdobiach) celkovými súčtami polovičných, štvrtinových, či osminových (podľa rozlohy obrábanej pôdy prislúchajúcej k danej usadlosti) usadlostí. Z toho dôvodu je aj ťažké určiť presný celkový počet usadlostí či domov v dedine. Zväčša obsahujú aj porty alebo domy, ktoré boli z tejto povinnosti vyňaté – kvôli neschopnosti platiť dane (opustené, vyhorené...) alebo kvôli oslobodeniu od platby (z rôznych dôvodov), či iné informácie. Každý súpis je však odlišný, a preto je k nemu potrebné pristupovať individuálne.
V 16. storočí obsahovali portálne súpisy iba celkový počet port v danej dedine. V 17. – 18. storočí súpisy obsahovali mená všetkých daňplatiacich poddaných v danej dedine a rozlohy ich pozemkov.
Najstarší zachovaný portálny súpis z Bratislavskej župy máme z roku 1553. V tomto Závod ešte nie je uvedený. Nasledujúce súpisy poznáme z rokov 1564 – 1567. Tieto taktiež neobsahujú informácie o Závode. Prvýkrát sa Závod objavuje v portálnom súpise z roku 1575 (Zawoda). Závod bol v tej dobe podelený medzi viacerých zemepánov. Táto situácia je odrazom mimoriadne komplikovaných a neustále sa meniacich vlastníckych vzťahov v Ostrokamenskom panstve, kam Závod prislúchal. Zemepánovi Imrichovi Coborovi v roku 1575 patrilo v Závode 5 port, ktoré platili daň spolu 6 zlatých. Druhá časť Závodu (4 porty) patrila Pavlovi Coborovi. Táto časť platila spolu 4 zlaté a 80 denárov. Michalovi Révajovi patrilo v Závode 8 port, ktoré platili daň 9 zlatých a 60 denárov. (Závodskí poddaní Imricha Cobora a Michala Révaja vystupovali ako svedkovia v hraničnom spore s Veľkými Levármi už v roku 1569.) Štvrtá časť patrila pánovi Loranthovi. Išlo o 4 porty, ktoré mali platiť 4 zlaté a 80 denárov. Súpis však uvádza, že táto posledná suma zatiaľ nebola vyplatená. Celkovo s 21 zdanenými portami sa Závod v danom období radil k menším dedinám. Zo zoznamu sa dá ľahko vypočítať, že každá porta v Závode odvádzala v roku 1575 štátnu daň 1 zlatý a 20 denárov.
Ďalší portálny súpis sa zachoval z roku 1577. Závod (Zawod) bol naďalej rozdelený medzi štyroch zemepánov. Pavlovi, Imrichovi a Štefanovi Coborovcom patrilo každému po 5 zdanených port a pánovi Révajovi 6 port. Čiže počet daňplatiacich port sa nezmenil.
Portálny súpis z roku 1578 je už trocha podrobnejší. Žiaľ, nie všetky údaje v ňom sú čitateľné. Prvá časť Závodu (Zawod) patriaca Imrichovi Coborovi nemá čitateľný údaj o počte port. V tejto časti sa však nachádzalo 9 usadlostí vyhorených, z čoho vidíme, že v Závode došlo pred sčítaním k požiaru. Údaj o chudobných (a teda aj nezdanených) usadlostiach nie je čitateľný. V 3 domoch bývali želiari a v 1 dome slobodník (teda prepustený poddaný oslobodený od platenia dane). Údaj o počte port v časti Pavla Cobora je opäť nečitateľný. V tejto časti sa nachádzalo 8 vyhorených usadlostí a 3 želiarske domy. V časti Štefana Cobora bolo 4 a pol daňplatiacich port, 5 slobodníckych domov, 2 želiarske, 1 patriaci pastierovi (najstaršia zmienka o pastierovi v Závode) a 1 opustený. Časť pána Révaja mala 8 port, 3 slobodnícke domy a 4 želiarske. Platiace porty naďalej platili sumu 1 zlatého a 20 denárov od každej.
Zo súpisu z roku 1578 vidno, že v Závode došlo pred sčítaním k pomerne rozsiahlemu požiaru, ktorému podľahlo až 17 usadlostí. Samozrejme, tieto usadlosti boli potom na niekoľko rokov oslobodené od platenia štátnych daní. Zaujímavý je aj pomerne vysoký počet slobodníkov (libertini). Vzhľadom na to, že nasledujúci súpis ich už neuvádza, možno sa dmonievať, že títo poddaní boli oslobodení z nejakého dôvodu od daní len dočasne a lehota im čoskoro vypršala.
Štefan Cobor potreboval financie na súdny spor. A preto si 2000 zlatých požičal od Michala Baya, za čo mu dal do zálohu svoje podiely v Moravskom Svätom Jáne, Borskom Svätom Jure, Závode (Zawod) a Kuklove. Tak sa od 29. júna 1581 držiteľom Štefanovho podielu v Závode stal Michal Bay, ktorý sa nám objavuje v ďalších súpisoch.
Portálny súpis z roku 1588 je opäť podrobnejší. Časť Závodu (Zauod), ktorá patrila Pavlovi Coborovi, mala 3 a štvrtinu platiacich port. Nachádzali sa tu 2 opustené usadlosti, až 12 domov, ktoré vyhoreli v roku 1586 a 1 dom služobníka na panstve. Čiastka Závodu patriaca Michalovi Bayovi mala 3 porty, 2 opustené domy, 1 dom chudobný, 1 dom patriaci služobníkovi panstva a 4 domy želiarske. V časti patriacej pánovi Révajovi bolo 3 a pol porty, 1 a štvrtina opustenej porty, 3 chudobné domy, 1 dom služobníka, 6 domov želiarov a 1 dom pastiera. Časť Michala Cobora mala 2 a pol platiacej porty. Až 5 domov bolo opustených. Tri sedliacke domy a 4 želiarske vyhoreli v roku 1587. Ďalší 1 dom bol počítaný ako želiarsky a polovica usadlosti ako nová.
Portálny súpis Závodu z roku 1593
Fotokópia v HÚ SAV
Ďalšie bližšie informácie o Závode (Zawod) nám podáva portálny súpis z roku 1593. Pánovi Révajovi patrili 3 porty. Na štvrtinovej porte býval richtár. V roku 1591 tu vyhorelo 7 domov. Nachádzalo sa tu ešte 6 domov želiarskych a 1 krčma. Michal Bay mal na svojej časti 2 a pol porty, 8 domov vyhorených tiež v roku 1591, na polovičnej usadlosti býval richtár, 3 domy boli opustené, 8 domov bolo želiarskych a tiež tu bola krčma. Michal Cobor mal časť Závodu len s jednou polovičnou platiacou portou. Až 32 domov vyhorelo v roku 1592. Päť domov bolo želiarskych, 2 patrili šľachtickým osobám Markovi a Štefanovi Smrtičovcom a tieto tiež podľahli požiaru v rovnakom roku. Richtár obýval štvrtinovú usadlosť.
Tento súpis je zaujímavý hneď z viacerých dôvodov. Prvýkrát sa v Závode spomínajú hneď dve krčmy a druhýkrát sa po mene spomínajú šľachtickí obyvatelia Závodu – zemania Marek a Štefan Smrtičovci. (Prvýkrát sa spomína zeman Tomáš Kobylský zo Závodu v roku 1550 ako svedok štatúcie Petra Bakiča do držby Holíčsko-šaštínskeho panstva. Konkrétne mená závodských poddaných sú prvýkrát uvedené v súdnom konaní v roku 1582). Dôležitý je aj poznatok, že každý z držiteľov Závodu si do spravovania svojej čiastky dosadil vlastného richtára, a tak mal Závod naraz až troch richtárov.
Aj v roku 1596 bol Závod (Zawod) podelený medzi troch zemepánov. Michalovi Bayovi patrila časť s 1 a pol porty, 10 želiarskymi domami a krčmou. Petrovi Révajovi patrila 1 a 1/28 porty, 10 želiarskych domov a krčma. Michal Cobor mal 3 porty, ¾ porty bolo opustených, štvrtina chudobných, 16 domov obývali želiari, 2 domy patrili slobodníkom a armalistom (nižším šľachticom – išlo o skôr spomenutých Smrtičovcov) a tiež tu nechýbala krčma.
Čiže každá čiastka Závodu mala vlastnú krčmu. Tak už boli tri. Pozoruhodný je nárast želiarskych domov, čo ukazuje schudobňovania obyvateľov. Spôsobila to Pätnásťročná vojna prebiehajúca od roku 1593 medzi Habsburgovcami a Turkami, ktorá našu oblasť síce bojmi nezasiahla, ale si vyžadovala mimoriadne daňové zaťaženie poddaných, ktorí ho však neboli schopní dlho znášať.
Postupom rokov počet port, ktoré mohli platiť dane, pomaly klesal. Preto sa od roku 1598 uhorský snem rozhodol vyberať daň už nie od port, ale od každého domu. A vďaka tomu vznikol súpis, ktorý nám už podáva oveľa reálnejší prehľad o veľkosti Závodu. V roku 1598 bolo v Závode (Zawod) v časti patriacej Michalovi Coborovi 42 sedliackych a želiarskych domov, krčma, 1 dom bol opustený a 1 obývaný žobrákom. V časti Petra Révaja bolo 18 sedliackych a želiarskych domov, krčma, 2 opustené domy. V časti Michala Baya bolo 15 sedliackych a želiarskych domov, 2 opustené domy, 4 vyhorené sedliacke usadlosti, krčma, dom pastiera a 2 šľachtické domy. Teda celkový počet domov v Závode v roku 1598 bol viac ako 90 (nevieme, koľko domov vyhorelo v 4 usadlostiach v časti pána Baya). Možno si tu všimnúť jednu anomáliu. V predošlých súpisoch uvádzali dva šľachtické domy (Smrtičovci) v časti Závodu patriacej Michalovi Coborovi. V tomto súpise sú zapísané u Michala Baya. Predpokladáme, že došlo k omylu v zapise.
Pre porovnanie si uveďme, aké počty domov mali okolité dediny. Vo Veľkých Levároch bolo 62 domov (bez habánskeho dvora), v Moravskom Svätom Jáne 92 (bez habánskeho dvora), v Sekuliach 83 domov, v Borskom Svätom Jure 98 domov (bez habánskeho dvora), v Studienke 42 domov.
V nasledujúcich rokoch počty domov, od ktorých sa vyberala daň, prudko klesali. Príčinou bola vyššie spomínaná Pätnásťročná vojna, ktorá spôsobovala, že poddaní chudobneli a stále menej a menej ich bolo schopných platiť. Čiže v týchto číslach nemôžeme vidieť pokles počtu obyvateľstva, ale pokles počtu obyvateľstva schopného platiť dane. V roku 1599 napočítali v Závode ešte 71 domov, v roku 1600 už len 33 domov, v rokoch 1601 – 1603 po 22 domoch a v roku 1604 len 17 domov.
Pramene a literatúra:
Regestum connumeracionis portarum comitatus Posoniensis... A. 1575. Fotokópia v HÚ SAV.
Restantia secundi subsidii termini A. 1577. Fotokópia v HÚ SAV.
Connumeratio Anno 1578 in Comitatu Posoniensis. Fotokópia v HÚ SAV.
Connumeratio portarum Dicae comitatus Posoniensis Anno 1588. Fotokópia v HÚ SAV.
Connumeratio portarum Dicae Comitatus Posoniensis Anno 1593. Fotokópia v HÚ SAV.
Connumeracio portarum comitatus Posoniensis 1596. Fotokópia v HÚ SAV.
Connumeratio domorum Anno 1598. Fotokópia v HÚ SAV.
KOHÚTOVÁ, Mária. Demografický a sídlištný obraz západného Slovenska. Bratislava: Veda, 1990. ISBN 8022401706.
ŠÁTEK, Jozef. Holíčsko-šaštínske panstvo za Czoborovcov 1489 – 1738. Prepis v archíve Záhorského múzea v Skalici.
Publikované v časopise Záhorie 1/2020.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.