Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

streda 24. februára 2021

UDALOSTI

NAJSTARŠIE PÍSOMNÉ SPRÁVY O STUDIENKE

Kedy vznikla naša obec? Odkedy tu žijú naši predkovia? To bývajú obvyklé otázky obyvateľov každej obce. Každý by chcel, aby jeho obec existovala od čo najstarších čias, aby rok vzniku bol čo najvzdialenejší odo dneška. Prílišné nadšenie a neznalosť problematiky, žiaľ, často vedú k prijímaniu všelijakých legiend či ústnych podaní podávaných niekedy aj niekoľko generácií, čím sa stávajú v občanoch vžité a nevyvrátiteľné. Ako je to v prípade obce Studienka?
V prvom rade je treba si uvedomiť, že len u máloktorej dediny alebo mesta poznáme presný rok vzniku. Príliš často sa najstaršia písomná zmienka o obci považuje za rok vzniku obce. No to je omyl. Dediny existovali už roky, desaťročia, ba niekedy aj storočia predtým, než sa o nich objavila zmienka v nejakej písomnosti.
Prípad Studienky je vzácny. V jej prípade sa dokážeme dopátarť veľmi blízko k roku jej vzniku. Na Záhorí poznáme presný rok vzniku iba u Mokrého Hája (pri Skalici) a veľmi blízko pred najstaršou písomnou zmienkou (alebo priamo v jej roku) poznáme rok vzniku Plaveckého Podhradia a práve Studienky.
V niektorých článkoch, vrátane obecnej webovej stránky[1], sa v súvislosti so Studienkou môžeme stretnúť s údajom o roku 1392. Tento údaj sa opiera o článok Vladimíra Petroviča a jeho rozbor listín o holíčskom panstve, kde mal autor neznámu dedinu Iwanusfalua stotožniť so Studienkou. Správu Záhoráckej tlačovej kancelárie z 15. 5. 2010, na ktorú sa obecná webstránka odvoláva, dnes už nie je možné dohľadať na internete. Avšak predmetný článok Vladimíra Petroviča, pôvodne uverejnený v časopise Záhorie[2], je dnes k dispozícii aj na internete.[3] V obidvoch prípadoch autor ponechal dedinu Iwanusfalua s otáznikom, t. j. ako neidentifikovanú – „Iwanusfalua (?)“. Navyše Iwanusfalua (Ivanusfalva) preložíme ako Ivanova Ves (alebo Ivanovce), resp. poslovenčene Jánova Ves (alebo Jánovce), zatiaľ čo Studienka sa po maďarsky nazývala Istvanfalva, teda Štefanova Ves. Sídlo Iwanusfalua, spomínané v roku 1392, dnes nevieme lokalizovať.[4]

ywanusfalua, 1392
monasterium.net

Tak kedy teda máme hľadať vznik Studienky? Píše sa aj o roku 1592. Opäť ho spomína aj obecná webstránka. Odvoláva sa pritom na trojzväzkové dielo Mestá a obce Slovenska. Mohlo by snáď ísť o Mestá a obce Slovenska od Beáty Medvecovej.[5] Knihy však nie sú jednoducho zohnateľné. Tretí zväzok je síce k dispozícii v Univerzitnej knižnici v Bratislave, avšak iba prezenčne, takže jeho štúdium nie je v súčasnej situácii umožnené. Skôr však hádam, či autor článku nemal na mysli veľmi rozšírený trojzväzkový Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, kde sa v treťom zväzku uvádza Studienka i spomínaný údaj o roku 1592.[6] Avšak aj v tomto prípade ide o omyl. Zmienku o Studienke v prameňoch z roku 1592 nepoznáme. Ide o často preberaný mylný údaj z edície veľkolevárskeho urbára. Nadpis v edícii urbára znie „Rok 1592. Urbár obce Veľké Leváre.[7] No bližší pohľad do textu ukáže (a dokonca dvakrát), že urbár bol spísaný v roku 1595.[8] Čiže aj v tomto prípade sa preberá omyl v podobe preklepu v nadpise.
V levárskom urbári sa spomína Studienka dvakrát. Prvýkrát pri opise ornej pôdy v chotári Veľkých Levár, ktorá bola rozdelená na tri časti a z nich tretia časť sa nachádzala oproti dedine Studienka (versus pagum Hausprum).[9] Druhýkrát pri opise časti chotára s vinohradmi. Tie sa tiež nachádzali oproti dedine Studienka (versus pagum Hausprum).[10]

1. uersus pagum Hausprum, 1595
hungaricana.hu

2. uersus pagum Hausprum, 1595
hungaricana.hu

Iným zdrojom informácií o Studienke na konci 16. storočia sú portálne súpisy a súpisy domov. V prvom súpise domov, ktorý bol vyhotovený v roku 1598, sa o Studienke (Istwanfalua) dozvedáme, že prislúchala do Plaveckého panstva a sedliackych a želiarskych domov v nej bolo spolu 35. Ďalej tu bolo šesť domov opustených a jeden dom patril obecnému pastierovi. Predošlé súpisy neboli súpismi domov, ale súpismi usadlostí (port). Z nich sa pre rok 1596 dozvedáme, že v Studienke (Istwanfalwa alias Hazprunka) bolo jeden a pol sedliackej usadlosti a žilo tu až 31 želiarov. Želiari žili v domoch, avšak nemali v chotári polia na obrábanie. Tiež sa spomína jeden dom pastiera. Podľa portálneho súpisu z roku 1593 v Studienke (Isthuanffalwa alias Auzprwnka) jedna polovičná usadlosť patrila richtárovi, 10 domov obývali želiari a jeden dom pastier. Osem usadlostí bolo nezdanených a uvádza sa ďalších 29 domov. Z hľadiska vzniku obce je pre nás podstatný portálny súpis z roku 1588. Neuvádzajú sa v ňom žiadne usadlosti ani domy, ktoré by mali platiť daň, pretože „Studienka (Istuanffalua) (prislúchajúca) k Plaveckému hradu (je) novovybudovaná dedina, (ktorá) dosiaľ neodvádza zemepánovi cenzus ani služobnosti.[11] Novovybudované dediny boli spočiatku na niekoľko rokov oslobodené od platenia daní zemepánovi, aby tak dostali priestor na dôkladné rozvinutie sa. Tieto lehoty bývali rôzne dlhé. Niekedy 6, 8, 10 i 12 rokov. Studienka sa v roku 1588 spomína ako novovybudovaná (nouiter aedificata). Ak Studienka v roku 1588 dane ešte neplatila a v roku 1593 ešte niekoľko usadlostí nebolo zdanených, musela vzniknúť niekedy krátko pred rokom 1580 a zrejme vznikala po niekoľko rokov.[12]

Novovybudovaná Studienka, 1588

Najstaršia známa písomná zmienka o Studienke pochádza z roku 1580. Imrich Cobor nebol spokojný, že vlastnil iba polovicu panstva Ostrý Kameň a viedol komplikované súdne spory s majiteľmi druhej polovice panstva.[13] V roku 1579 sa mu podarilo získať u kráľa Rudolfa II. práva na obe polovice panstva. Na jedno z dvoch úradných uvedení Imricha Cobora do majetku panstva Ostrý Kameň, ktoré sa konalo v decembri 1580, sa dostavilo viacero protestujúcich poddaných, pričom medzi nimi boli prítomní aj obyvatelia Studienky (Istwanovcz aliter Hasprungh).[14] Uzavrieť môžeme, že obec Studienka vznikla okolo roku 1580. Najneskôr priamo v roku 1580 alebo na konci 70. rokov 16. storočia. Sluší sa pripomenúť, že prieskum historických prameňov zo 16. storočia nie je ešte kompletný a existuje aspoň teoretická možnosť (hoci sa na ňu nemôžeme absolútne spoliehať), že by sme snáď mohli dátum vzniku Studienky ešte spresniť.

----------
[1] Hiostória obce. Dostupné online, 22. 2. 2021, <https://www.obecstudienka.sk/historia-obce/>. Nie, „Hiostória“ nie je môj preklep ;o)
[2] PETROVIČ, Vladimír. Nové skutočnosti vyplývajúce zo Žigmundovej donácie na Holíč. In Záhorie č. 6/1996, s. 5-7.
[3] PETROVIČ, Vladimír. Nové skutočnosti vyplývajúce zo Žigmundovej donácie na Holíč. Dostupné online, 22. 2. 2021, <https://www.zahorskemuzeum.sk/nove-skutocnosti-vyplyvajuce-zo-zigmundovej-donacie-na-holic/>.
[4] HRUBÝ, Tomáš. Zaniknuté stredoveké osady v regióne Záhoria. In Studia doctoralia Tyrnaviensia 2013. Edd. Erika Juríková, Ladislav Tkáčik. Kraków: Towarzystwo Słowaków w Polsce – Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2013, s. 123. ISSN 2299-9027.
[5] MEDVECOVÁ, Beáta. Mestá a obce Slovenska: história, pamiatky, kultúra, architektúra, erby, folklór, turistika, súčasnosť. Košice: Donatus, 1999. Profily, diel 3. ISBN 8096767828.
[6] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava: Veda, 1978, s. 101.
[7] MARSINA, Richard – KUŠÍK, Michal (edd). Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku 1 (16. storočie). Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1959, s. 539.
[8]anno Domini millesimo quingentesimo nonagesimo quinto“, tamže na strane 539 a „anno etc. millesimo quingentesimo nonagesimo quinto“, tamže na strane 546. Urbár je dnes prístupný aj na internete, kde si tiež možno overiť priamo z originálu, že správny je rok 1595. Dostupné online, 22. 2. 2021, <https://archives.hungaricana.hu/en/urbarium/view/hu_mnl_ol_e156_a_fasc026_no067/?document=1&pg=0&bbox=-1814%2C-3174%2C4118%2C14>.
[9] MARSINA – KUŠÍK, Urbáre feudálnych panstiev..., cit. 7, s. 541.
[10] MARSINA – KUŠÍK, Urbáre feudálnych panstiev..., cit. 7, s. 543.
[11]Istuanffalua ad Dettrekő possessio nouiter aedificata, nondum census neque seruitia prestant Domino terrestri“.
[12] Connumeratio domorum Anno 1598, Connumeracio portarum comitatus Posoniensis 1596, Connumeratio portarum Dicae Comitatus Posoniensis Anno 1593, Connumeratio portarum Dicae comitatus Posoniensis Anno 1588. Fotokópie v HÚ SAV.
[13] ŠÁTEK, Jozef. Holíčsko-šaštínske panstvo za Czoborovcov 1489 – 1738, s. 142-147. Strojopis uložený v Štátny archív v Trnave – pracovisko Archív Skalica, Rodiny a rody, M/II. Osoby, SK_1581_24155 Jozef Šátek.
[14] ŠÁTEK, Holíčsko-šaštínske panstvo..., cit. 13, s. 145, pozn. 439.

1 komentár:

  1. Medzičasom som našiel staršiu písomnú správu o Studienke. V roku 1575 získal Plavecké panstvo Štefan Balaša. V donačnej listine sú vymenované dediny Plaveckého panstva, vrátane Studienky - Istwánffalwa, Isthwanffallwa.

    OdpovedaťOdstrániť

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.