Z DOBOVEJ TLAČE

SMOLINSKÁ STAROŽITNOSŤ

Franko V. Sasinek v roku 1882 vo svojom časopise Slovenský letopis upozornil na pozoruhodný archeologický nález žiarového hrobu možno z doby halštatskej zo Smolinského. Prinášam presný prepis jeho článku Smolinská starožitnosť.

O kultúre drievnych národov doviedame sa z nachádzaných starožitností: preto aj vo štátoch civilisovaných dbá sa o to, aby oni hladané a šetrené boly k objasneniu historie. Bohužial! táto zaujatosť nevnikla do obecného ľudu, ovšem o význame takých starožitností nepoučeného. Toho svedkom je nasl. nález.

Dňa 13. apr. prekvapený som bol zprávou, ktorú mi podal p. Juraj Veselý, učiteľ smolinský, o tam najdenej velikej popolnici.

Obec Smolinské (Szomolánka) leží v nitranskej župe, v senickom slúžnovskom okrese, neďaleko svetochýrneho pútnického mestečka Sáštin (Sásvár). Hneď pri obci na západnom „na drahách“ za jazdišťom ležiacom vŕšku, pod ktorým okolo nižiny, rybníkom zvanej, teče potok, dňa 8. apr. roľník tamejší, Michal Šipold, oral svoju zem pod zemiaky. Poneváč na tej roli nachádzalo sa mnoho píru, chcel ho vykynožiť a tým účelom pustil pluh hlbšej. Následkom toho zavadil pluhom o dačo tvrdého. Skúmajúc vec, pobadal veľkú plachovou pokryvkou zabednenú nádobu, i zaradoval sa, že snad našiel poklad peňažitý, a vykopal nádobu. Medzitým nádej ho sklamala. Na mieste očakávaného pokladu našiel v nej prachnivé kostky a sklenený končiar (špicu). To ho rozhnevalo tak, že nádobu roztrepal, nepomysliac si, že nenašiel síce poklad peňažitý, lež poklad pre vedu archaeologickú. Spomenutý p. učiteľ, dovediac sa o tom, šiel na to miesto a, posberav väčšie kúsky, poslal mi jich. Ja som obratom pošty písal mu, aby i ostatnie všetky drobky posberal a doposlal mi. Bohužial, bolo pozde! Sadiaci zemiaky porozhadzovali ty zbytky, ktoré p. učiteľ bol ponechal na hromade. Následkom toho podrobiť som mohol skúške len doposlané zbytky.

Na základe skúšky a dodatočnej výpovedi nálezníka našiel som, že spomenutá nádoba náleží k najzriedkavejším exemplárom popolníc z doby pred Kristom Pánom. Je z čiernej hliny a mala podobu baňovú na priúzkom dne. Pri otvore mala dokola dva krúžky; na baňovej vydutine 1 ctm. široké dolu idúce vyryté prúhy. Otvor obnášal 27, vydutá baňa 33, dolnie hrdlo 10, dno 11 ctm. v priemere. – Otvor popolnice, 18 ½ ctm. vysokej, zabednený bol bronzovým pľachom. Do stredu padala bronzová, žufanu podobná, ale hlbšia, nádoba; pri zahnutom kruhu otvora na 1 ½ ctm. hlboká, potom až dolu, v rovnobežných liniách pravidelne dieročkovaná nádobka, majúca asi 10 ctm. v priemere.

Pripojený bol i kúsok zeleného 4 ctm. 1 mm. dlhého, 1 ctm. širokého, na pozdĺž járkovaného skla, čo odlomok zo sklenného končiara alebo úžka zo sklenenej nádobky.

Tuna opísaný ale neošetrený nález buď napomenutím ct. obecenstva, aby v prospech historickej a archaeologickej vedy prispelo k pátraniu a ošetreniu praslovanských starožitností.

Smolinská starožitnosť. In: Slovenský letopis pre historiu, topografiu, archaeologiu a ethnografiu. Roč. VI, soš. 2, 30. Júna 1882. Red. a vyd. Franko V. Sasinek. V Skalici, 1882, s. 140-141.