Z DOBOVEJ TLAČE / STUPAVA

KRÁDEŽ V STUPAVSKOM KAŠTIELI

V ROKU 1941

Noviny Gardista priniesli v stredu 12. marca 1941 článok o krádeži šperkov grófky Anny Károlyiovej v Stupave. Opisuje výsledky policajného vyšetrovania. Prinášam presný prepis článku.

Vystopovali páchateľov 350tisícovej krádeže 

Diamantové šperky a náhrdelníky v rukách polície – Okradnutej statkárke v Stupave vrátia sa drahé šperky 

Nitra, 11. marca 

Detektívom kriminálneho oddelenia štátnej polície v Bratislave podarilo sa vystopovať krádež šperkov v hodnote 350 tisíc Ks a páchateľov i priekupníkov zatknúť. História tejto obrovskej krádeže šperkov je táto: 32-ročná Helena Weinreichová a 20-ročná Mária Petrová boly 14. februára v Stupave so spoločnosťou vandrujúcich brusičov. V Stupave žobraly z domu do domu. Tak sa dostaly aj do kaštieľa tamojšej veľkostatkárky vd. Anny Károlyi, kde ukradli tri náhrdelníky a náramok na ruku.

Stupavský kaštieľ

Jeden náhrdelník mal 91 pravých perál, druhý náhrdelník bol 140 cm dlhý a pozostával zo samých zafírových ok a tretí náhrdelník bol tiež 140 cm dlhý a mal 68 diamantových očiek. Štvrtým šperkom bol náramok, ktorý na ozdobnom prívesu mal okrem iných cenností 6 briliantov. Podľa odhadu odborníkov tieto šperky majú hodnotu vyše 350.000 Ks. 

Weinreichová a Petrová zastavily sa s korisťou o niekoľko dní v Topoľčanoch, kde vyhľadali svojho bývalého spoločníka, 27-ročného Jána Stanku. Ako vyjednávač prišiel s nimi aj ich spoločník, cigánsky brusič Jozef Weinrieb. Dva náhrdelníky a časť tretieho, diamantového kúpil od nich Stanko za 1600 Ks. Ostatnú časť diamantového náhrdelníka, ktorú Weinreichová, Petrová a Weinrieb rozobrali na najmenšie čiastky, rozdelili si medzi sebou ako podiel z koristi a diamanty si pozašívali do kabátov a do šiat. Aký osud postihol náramok s briliantami, stopuje teraz polícia. 

Stanko urobil dobrý obchod. Časť diamantového náhrdelníka predal v Topoľčanoch za 1600 Ks Židovi J. Weissovi, kožkárovi, ktorý pravdepodobne so šperkami chcel ďalej obchodovať, lebo maly hodnotu skoro 10.000 Ks. Ale ostalo to len pri úmysle, lebo polícia ho za súčinnosti topoľčianskeho žandárstva zatkla a dodala do väzenia Okresného súdu v Topoľčanoch. Okrem toho polícia našla u Weissa na byte za 2300 Ks zlata, ktoré v stanovenej lehote neprihlásil. Stanko po čiastočnom úspechu vybral sa s ostatnými dvoma náhrdelníkmi do Bratislavy, kde sa ich snažil odpredať. Hoci náhrdelníky maly hodnotu až 200 tisíc Ks, Stanko bol ochotný ich predať za pár tisíc korún. S nádejným kupcom Stanko už niekoľko ráz vyjednával. Po dlhšom stopovaní detektívi ho zlapali a drahocenné náhrdelníky zhabali. Stanko všetko prezradil a detektívi na tomto základe zlapali Weinrieba, Weinreichovú a Petrovú v Bučanoch pri Trnave, kde potuľná brusičská spoločnosť práve táborila. Skoro celá bohatá korisť z krádeže je už zachránená.

Gardista, roč. III, č. 59, streda 12. 3. 1941, s. 5.