Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

pondelok, 7. apríla 2014

UDALOSTI

SEKULE V SÚPISE DAŇOVNÍKOV 
Z ROKU 1720

V roku 1715 bola v Uhorsku zavedená stála armáda. Pre potreby jej vydržovania bola zavedená každoročná vojenská daň (contributio). Aby mohla byť táto daň primerane prerozdelená, uskutočnilo sa v roku 1715 a potom v roku 1720 sčítanie obyvateľstva, ktoré malo túto daň platiť. Nešlo teda o úplné súpisy obyvateľstva (šľachta mala privilégium nezdaniteľnosti, mnoho ľudí využívali tiež rozličné výsady, vrátane platenia dávok, želiari, resp. podželiari bez urbárskej pôdy, chudobní). Nedozvieme sa teda z nich absolútny počet obyvateľstva. Napriek tomu tieto súpisy majú určitú informatívnu hodnotu (demografickú, hospodársku, genealogickú...).
Uvádzam tu súpis daňplatiaceho obyvateľstva dediny Sekule z 5. septembra 1720. Obsahuje mená hláv rodín, rozlohu ich urbárskych polí (v bratislavských mericiach[1]) a rozlohu ich lúk (v koscoch[2]). V závere súpisu je niekoľko poznámok o všeobecnej hospodárskej situácii v dedine. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo okolité dediny používali dvojpoľný systém hospodárenia, teda mali polia rozdelené na tie, ktoré osievali na jeseň oziminami a na tie, ktoré osievali na jar jarinami, Sekule nemali polia takto rozdelené.


Dedina Sekule (Szekula) bola spísaná dňa 5. septembra.

Mená a priezviská                                              Polia                  Lúky 

Richtár Pavol Bolf (Bolff)                                    1 ½                    1 ½ 
Ján Staník (Sztanik)                                            1 ½                    1 ½ 
Juraj Špalek (Spalek)                                                                     ½ 
Ján Rozgoň (Rozgonyi)                                      1 ½                      1
Pavol Martinkovič (Martinkovics)                      1 ½                      ½ 
Michal Valent (Valent)                                        1 ½                       ½ 
Juraj Miček (Micsek)                                           1 ½                      1
Ján Miček (Micsek)                                             1 ½                      2
Michal Buchta (Buchta)                                                                   1
Martin Maxian (Maxian)                                      1                          ½ 
Šimon Slavič (Szlavics)                                      1 ½                     1 ½ 
Pavol Maxian (Maxian)                                         ½ 
Peter Rozgoň (Rozgonyi)                                   1 ½                     1 ½ 
Peter Maxian (Maxian)                                                                    ½ 
Ján Šrámek (Sramek)                                         1 ½                     1 ½ 
Michal Benkovič (Benkovics)                             1 ½                     1 ½ 
Andrej Šrámek (Sramek)                                    1 ½                     1 ½ 
Michal Hrabatý/Hrbatý? (Hrabaty)                      1 ½                     1 ½ 
Michal Medveď (Medvegy)                                 1 ½                      1
Michal Dobšovič (Dobsovics)                             1 ½                      1
Martin Benkovič (Benkovics)                              1 ½                     1 ½ 
Juraj Matkovič (Matkovics)                                  1 ½                     1 ½ 

Počet:               21 (22)                                         25 (27)                24 (24 ½) 

Poznámky.
V tejto dedine nie je žiadne rozdelenie pôdy. Územie, pokiaľ je plodné, tak je výnosné, z dvoch popluží vynáša úrodu tri gbely. Lúky sú dobré a seno pekné, niektoré sa nachádzajú v miestach, kde sa vylieva rieka Myjava. Pastvín na spoločné použitie je dostatok. Dreva na kúrenie aj na stavbu z panských lesov je dostatok. Poloha územia, úrodnosť, ľahkosť obrábania a tiež úrodnosť všetkej pôdy sú primerané. Počas štvrtiny roka užívajú vlastný výčap vína, ktorého výnos sa vypláca medzi usadlíkov.

Zdroj:
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave, Župa Bratislavská I., Súpisy, kartón 3, Conscriptio inclyti comitatvs Posoniensis anno 1720, s. 298.
----------
[1] Bratislavská merica bola objemová jednotka (asi 62 litrov). V tomto prípade však prenesene označovala plochu, na ktorú bolo možné vysiať jednu bratislavskú mericu obilia. Jej rozloha sa však líšila podľa bonity pôdy (18 – 21 árov). 
[2] Kosec bola plošná jednotka. Určovala plochu, ktorú pokosil jeden kosec za jeden deň. Jej rozloha sa líšila podľa kvality lúky (28 – 43 árov). Z lúky s rozlohou na jedného kosca sa dalo získať približne jeden plne naložený voz sena.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.