UDALOSTI

SEKULE V SÚPISE DAŇOVNÍKOV 

Z ROKU 1720

V roku 1715 bola v Uhorsku zavedená stála armáda. Pre potreby jej vydržovania bola zavedená každoročná vojenská daň (contributio). Aby mohla byť táto daň primerane prerozdelená, uskutočnilo sa v roku 1715 a potom v roku 1720 sčítanie obyvateľstva, ktoré malo túto daň platiť. Nešlo teda o úplné súpisy obyvateľstva (šľachta mala privilégium nezdaniteľnosti, mnoho ľudí využívali tiež rozličné výsady, vrátane platenia dávok, želiari, resp. podželiari bez urbárskej pôdy, chudobní). Nedozvieme sa teda z nich absolútny počet obyvateľstva. Napriek tomu tieto súpisy majú určitú informatívnu hodnotu (demografickú, hospodársku, genealogickú...).

Uvádzam tu súpis daňplatiaceho obyvateľstva dediny Sekule z 5. septembra 1720. Obsahuje mená hláv rodín, rozlohu ich urbárskych polí (v bratislavských mericiach[1]) a rozlohu ich lúk (v koscoch[2]). V závere súpisu je niekoľko poznámok o všeobecnej hospodárskej situácii v dedine. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo okolité dediny používali dvojpoľný systém hospodárenia, teda mali polia rozdelené na tie, ktoré osievali na jeseň oziminami a na tie, ktoré osievali na jar jarinami, Sekule nemali polia takto rozdelené.

Dedina Sekule (Szekula) bola spísaná dňa 5. septembra.

Mená a priezviská                                              Polia                  Lúky 

Richtár Pavol Bolf (Bolff)                                    1 ½                    1 ½ 

Ján Staník (Sztanik)                                            1 ½                    1 ½ 

Juraj Špalek (Spalek)                                                                     ½ 

Ján Rozgoň (Rozgonyi)                                      1 ½                      1

Pavol Martinkovič (Martinkovics)                      1 ½                      ½ 

Michal Valent (Valent)                                        1 ½                       ½ 

Juraj Miček (Micsek)                                           1 ½                      1

Ján Miček (Micsek)                                             1 ½                      2

Michal Buchta (Buchta)                                                                   1

Martin Maxian (Maxian)                                      1                          ½ 

Šimon Slavič (Szlavics)                                      1 ½                     1 ½ 

Pavol Maxian (Maxian)                                         ½ 

Peter Rozgoň (Rozgonyi)                                   1 ½                     1 ½ 

Peter Maxian (Maxian)                                                                    ½ 

Ján Šrámek (Sramek)                                         1 ½                     1 ½ 

Michal Benkovič (Benkovics)                             1 ½                     1 ½ 

Andrej Šrámek (Sramek)                                    1 ½                     1 ½ 

Michal Hrabatý/Hrbatý? (Hrabaty)                      1 ½                     1 ½ 

Michal Medveď (Medvegy)                                 1 ½                      1

Michal Dobšovič (Dobsovics)                             1 ½                      1

Martin Benkovič (Benkovics)                              1 ½                     1 ½ 

Juraj Matkovič (Matkovics)                                  1 ½                     1 ½ 

Počet:               21 (22)                                         25 (27)                24 (24 ½) 

Poznámky.

V tejto dedine nie je žiadne rozdelenie pôdy. Územie, pokiaľ je plodné, tak je výnosné, z dvoch popluží vynáša úrodu tri gbely. Lúky sú dobré a seno pekné, niektoré sa nachádzajú v miestach, kde sa vylieva rieka Myjava. Pastvín na spoločné použitie je dostatok. Dreva na kúrenie aj na stavbu z panských lesov je dostatok. Poloha územia, úrodnosť, ľahkosť obrábania a tiež úrodnosť všetkej pôdy sú primerané. Počas štvrtiny roka užívajú vlastný výčap vína, ktorého výnos sa vypláca medzi usadlíkov.

Zdroj:

Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave, Župa Bratislavská I., Súpisy, kartón 3, Conscriptio inclyti comitatvs Posoniensis anno 1720, s. 298.

----------

[1] Bratislavská merica bola objemová jednotka (asi 62 litrov). V tomto prípade však prenesene označovala plochu, na ktorú bolo možné vysiať jednu bratislavskú mericu obilia. Jej rozloha sa však líšila podľa bonity pôdy (18 – 21 árov). 

[2] Kosec bola plošná jednotka. Určovala plochu, ktorú pokosil jeden kosec za jeden deň. Jej rozloha sa líšila podľa kvality lúky (28 – 43 árov). Z lúky s rozlohou na jedného kosca sa dalo získať približne jeden plne naložený voz sena.