Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

pondelok, 6. apríla 2015

UDALOSTI

KRÁĽOVSKÁ POĽOVAČKA V MALACKÁCH
V ROKU 1790

Keď 20. februára 1790 náhle zomrel Jozef II., krajinu čakala korunovácia nového panovníka. Už istý čas bolo zrejmé, že Jozefovým nástupcom bude jeho brat Leopold. Jozef ho totiž už skôr žiadal, aby vládol spolu s ním. No Leopold na výzvu nereagoval, postačovala mu vláda v Toskánsku. Keďže však Jozef nezanechal potomkov, stal sa Leopold prvým potenciálnym nástupcom Jozefa II. Leopold sa vydal do Viedne až dva týždňe po bratovej smrti.
Uhorský korunovačný snem sa začal 11. novembra 1790 v Bratislave. Na ňom bol stanovený dátum korunovácie Leopolda na 15. novembra. Po slávnostnej korunovácii v Dóme sv. Martina sa nový uhorský kráľ presunul na Bratislavský hrad. Oslavovalo sa v ten večer v arcibiskupskom paláci i v nasledujúci deň v Grassalkovičovom paláci. Medzi hosťami nemohla chýbať Leopoldova sestra Karolína Mária so svojím manželom, neapolským a sicílskym kráľom Ferdinandom. Slávnostných udalostí sa zúčastnil aj Karol Hieronym Pálfi, pričom využil príležitosť a pozval oboch kráľov, čerstvo korunovaného Leopolda aj jeho švagra Ferdinanda, na poľovačku na svoje panstvo do Malaciek.

Leopold II.

O priebehu poľovačky sa nám zachovali písomné správy – zápis v kronike františkánskeho kláštora v Malackách a osobitný písomný dokument dnes uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.
Kronika františkánskeho kláštora v Malackách obsahuje množstvo podrobných informácií o živote v kláštore a jeho kostole. Občas však kronikári zaznamenali aj nejakú významnú udalosť z histórie mestečka Malacky. Jedným z takých záznamov je aj zmienka o kráľovskej poľovačke v Malackách v roku 1790. Vzhľadom ku svojmu významu a rozruchu, ktorý vyvolala, ju františkáni opísali veľmi stručne. Je to pochopiteľné. Márnivé roztopaše svetských pánov nestáli miestnym rehoľníkom za prílišnú pozornosť.
Preklad kronikárskeho záznamu znie: „Dňa 17. novembra [1790], po korunovácii najvznešenejšieho Leopolda druhého za kráľa Uhorska 15. novembra, bol v Malackách na slávnostnej poľovačke neapolský kráľ so štyrmi arcivojvodami najvznešenejšieho Leopolda.“
Oveľa obšírnejšia je správa o tejto poľovačke zachovaná v Slovenskom národnom archíve. Relácia je datovaná 18. a 19. novembra 1790. To sú dni, kedy prebiehalo poľovanie. Ak by sme mali veriť datovaniu vo františkánskej kronike 17. novembra, tak zrejme už v tento deň dorazili hostia do Malaciek. Boli to: 
- Leopold II., nový uhorský kráľ (a tiež český kráľ a rímskonemecký cisár), syn Márie Terézie a Františka Lotrinského, brat predošlého uhorského panovníka Jozefa II.,
- Ferdinand, ako kráľ Neapolska Ferdinand IV., ako kráľ Sicílie Ferdinand III. (neskôr kráľ oboch Sicílií ako Ferdinand I.), švagor Leopolda II., manžel jeho sestry Márie Karolíny Habsbursko-Lotrinskej,

Ferdinand Neapolský

Mária Karolína Habsbursko-Lotrinská

- synovia Leopolda II. arcivojvodovia František, Ferdinand, Karol a ešte len 14-ročný Jozef.
Samozrejme, k tejto excelentnej návšteve je potrebné pripočítať ešte aj početný sprievod. 
V prvý deň 18. novembra sa išlo strieľať do „dlhej remízy“. Strelená bola jedna hus, 27 jarabíc, 10 zajacov a 1074 bažantov. Spolu 1112 kusov drobnej zveri. Na druhý deň 19. novembra sa poľovalo „za novou bažantnicou“ na väčšiu zver, predovšetkým diviaky. Strelených bolo 24 diviakov, 35 diviačic, 128 divých prasiatok, 9 mladých jeleňov a 69 kusov rôznej ďalšej zveri. Spolu 265 kusov.
Po vydarenej poľovačke nemohla chýbať bujará zábava. Tancovalo sa pri hudbe pri malackom kaštieli. Na ďalší deň 20. novembra pokračovala kráľovská výprava ďalej smerom na Moravský Svätý Ján.

Malacky a pálfiovský kaštieľ (červený štvorec vpravo)
na mape prvého vojenského mapovania
z 80. rokov 18. storočia

Malacky a pálfiovský kaštieľ s parkom
na mape druhého vojenského mapovania
z prvej polovice 19. storočia
(vpravo hore Fasangarten - bažantnica,
vpravo dole Saugarten - diviačia obora)

Vtedajší malacký zemepán Karol Hieronym Pálfi (1735-1816) bol najstarším synom zakladateľa malackej línie pálfiovského rodu Mikuláša Pálfiho (1710-1773). Kráčal v šľapajach svojho otca a dosiahol mimoriadnu politickú kariéru. V roku 1763 sa oženil s Máriou Teréziou z významného kniežacieho rodu Lichtensteinovcov, s ktorou mal dvoch synov. Karol Hieronym bol radcom (od roku 1774 podpredsedom) dvorskej komory vo Viedni, uhorským podkancelárom, potom kráľovským dvormajstrom a dvorským kancelárom uhorskej a sedmohradskej kancelárie (1785-1807). Od cisára Jozefa II. získal Rad zlatého rúna i veľkokríž Kráľovského uhorského radu svätého Štefana. Po rezignácii na funkciu dvorského kancelára v roku 1807 ho cisár František I. povýšil do rakúskeho kniežacieho stavu. Karol Hieronym zomrel v roku 1816 vo Viedni. Následne bol prevezený a pochovaný v krypte pod františkánskym kostolom v Malackách. Dosiahnutým titulom, štátnymi funkciami i vyznamenaniami sa Karol Hieronym stal najvýznačnejšou osobnosťou malackej línie rodu Pálfi.

Karol Hieronym Pálfi v roku 1783

Karol Hieronym Pálfi okolo roku 1790

Práve v súvislosti s druhým menovaným radom došlo počas opisovanej kráľovskej poľovačky v Malackách k ďalšej významnej udalosti. Správa píše, že nový panovník Leopold udelil svojmu hostiteľovi k briliantovému veľkokrížu ešte aj hviezdu Radu svätého Štefana. Išlo o mimoriadne výnimočné a ojedinelé vyznamenanie. 
Na záver správy autor pripojil oslavný chronogram, ktorý obsahuje dvakrát letopočet 1790:

VIVat FerDInanDVs NeopoLItanVs ReX qVartVs.
EqVaLes qVoqVe VIVant, qVatorVe DVCes AVstrIe.
VIVat eXCeLentIa CaroLVs PILffII CanCeLLarIVs, et Magnæ
steLLæ EqVes.

Nech žije Ferdinand IV., neapolský kráľ.
Nech žijú aj rytieri alebo štyri kniežatá Rakúska.
Nech žije excelencia Karol Pálfi, kancelár,
rytier veľkej hviezdy.

Návšteva kráľa bola pre každé sídlo vždy veľkou udalosťou. Pre bežných ľudí znamenala prítomnosť panovníka a jeho sprievodu v ich mestečku či dedine zážitok na celý život a možnosť uvidieť ho si nikto nechcel nechať ujsť. Navyše vidieť okrem svojho panovníka ešte aj panovníka vzdialenej krajiny bolo dvojnásobne vzácnou udalosťou. Obyvatelia Malaciek vďaka polohe svojho bydliska na významnej ceste medzi Uhorskom a Moravou zažili v priebehu dejín viacero kráľovských návštev. 

Fontes:
- Slovenský národný archív Bratislava, Fond Rod Pálfi – malacká línia, 1580-1841, Relácia o poľovačke kráľa Sicílie Ferdinanda IV. a cisára Leopolda s princami na panstve Malacky, 18. a 19. septembra 1790, sign. Lad. P, fasc. 3, nr. 40, inv. č. 170, k. 12.
- Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave, Fond Písomnosti kláštorov v západoslovenskom regióne, 17. – 19. stor., Malacky, Historia domus, s. 120.
- HUPKO, Daniel: K otázke vzájomného vzťahu Pálfiovcov a Malaciek. In: Malacky a okolie 3. História. Zost. Pavol Vrablec. Malacky: Mestské centrum kultúry Malacky, 2010, s. 99-101.

Článok bol uverejnený v časopise Záhorie, roč. XXIII., č. 4, 2014, s. 8 – 11.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.