ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 

5

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku

(Pokračovanie).

A konečne ani to sme nevedeli, ako sa zachová proti nám samé obyvateľstvo, ktoré nepozná nás, a my zase jeho! Inu už bude ako bude, však uvidíme keď prejde noc, dotial treba čakať, čo ako netrpezlive, a čo v akej neistote. 

Stráž postavila sa na miesto, ostatní sme si trošku zdriemli.

Vyšlé slnko ráno z poza Malých Kárpátov osvietilo nielen kraj, ale aj naše položenie. Hneď za včas rána po ceľom meste a i susedných dedinkách rozniesla sa zvesť o našom príchode. „V Malackách je české vojsko“ letely slová z úst do úst a zelektrizovaly srdcia občanov. Sťa na povel vyberaly sa a prichádzaly k nám deputácie jedna za druhou z okolitých dedín, prosiac nás, aby sme sa vybrali k ním a urobili poriadok. Z chýrov o drancovaní bolo tedy predsa níečo pravda. Rozlobený, od nesvedomitých maďárských úradníkov a židovských krčmárov i kupcov vykoristovaný, bitý slovenský ľud videl konečne prisť deň svojej pomsty a odplaty, začal tedy držať opravdové ľudové súdy. Krčmy, sklepy vyraboval, vlámal sa do domov, povybíjal obloky, náradie podrúzgal, sťa keď v lete po dlhom horúcom počasí v krátkej ale tým tuhšej búrke vyšlahne nasbieraná za dlhý čas elektrina, tak búrila sa jeho duša a vydávala svoj hnev v nerozumnom pustošení. Pravda že, zaslepená rozbúrenosť v prúde pocitov a vášní nevidela a neznala potom hranice, pomaly ači z razu obrátil sa ľud i proti priemyselným závodom, proti cukrovarom, liehovarom atď., v ktorých sa dostal ku špiritusu, a tak podnapitý napadol a rozbúral v jednej obci železničnú stanicu v druhej celý liehovar; zapríčiniac škody asi 8 milionov korun, ba chcel napadnúť i domy samých Slovákov.

Videli sme, že tu treba zakročiť rýchle a rázne, a že je tu na nás veru veľká potreba! Dovôkola rozprestieraly sa tie láne, polia, lesy, dvory, majery, zámky, cukrovary i liehovary, skladišťa obylia, stáda dobytku na panstvách, čo všetko znamenalo pre náš mladý štát veľký majetok. Ľahko sa môže stať, že to napadnú nezrelí chasníci, rozkradnú, spustošia, a nebude mať z toho nikto osohu. Rozhodli sme sa tedy hneď zakročiť. Svolali sme poradu dôstojníkov a mužstva, a uzavreli sme rozdeliť sa na dve skupiny, jedna bude obranná proti prípadnému nápadu maďarov, ktorá zostane v Malackách, druhá zase politicko-agitačná, ktorá bude chodiť po vidieku, kde bude práve potrebná.

Túto poslednú prácu vzali na seba poručík Bederka, Marek a Vítek, za čo patrí im tá najväčšia vďaka. Ako dáki vandrujúci kazaťelia chodili denne do okolitých dedín i osád, svolávali všade národné shromaždenie, ktorému vysvetľovali terajší stav vecí, naše odtrhnutie sa od maďarov, utvorenie nášho československého štátu, a vysvetľovali menovite, čo to rozumieme pod tou Slobodou?

(Pokr. nasl.)

Osveta, roč. I, č. 8, Malacky, dňa 1. marca 1919, s. 1.