ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 

10

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.

(Pokračovanie).

Ten sa potácal a padnul mrtvý. Bol to 70 ročný starčok zo Zohoru, ktorý ako deputátnik za svoju prácu vo dvore dostával okrem peňazí aj isté množstvo zemiakov, ktoré si chcel práve domov odviezť.

Po tomto vysadli zase do vozňov a sťa hrdinovia, ktorí si dokonale vyliali svoj vztek a hnev na slovákoch, vrátili sa, odkial prišli. No však viacej sa ani neopovážili prisť, a bratia slováci mali a budú mať od maďarov pokoj na vžďy.

V Zohore zadržali sme prekazené shromaždenie, kde rečník posl. Juriga a por. Manek. I posl. Juriga i celý zástup nadšene nás vítal a srdečne ďakoval za ochotnú pomoc, ktorú sme mu poskytli, a skvele uhostil všetkých naších vojakov. Radosti nebolo koncakraja.

Nasledujúce dni vandrovali sme zase po okolitých osadách. Ľudové shromaždenie zadržali sme vo Veľkých-Levároch, v Gajaroch atď. V poslednej obci mali sme zaujímavý prípad. Keď sme sa približovali k obci, tu zrazu z lesíka pred obcou zahučia výstrely a v povetrí zapísakjú nám guľky ponad hlavy. Kýže to reku diabol robí si žarty s nami? Čo sme mali robiť, hodili sme sa na zem, utvorili „schwarmliniu“, a tak začali napredovať. Na odstrašenie vystrelili sme par razy do povetria, a konečne prišli do dediny. Tu sa potom vysvetlilo nedorozumenie, ktoré povstalo z toho, že si gajarskí mládenci mysleli, že ím tak po maďarský, surovosťou a nadávkami urobíme poriadok. Inače títo gajarskí „slobodní chlapci“ ako dakedy u Jánošíka svojím smýšľaním a originálnym spôsobom vyviedli nejedon žartovný kúsok, ktorý stal sa porekadlom po celom kraji; dakedy, pravda, skončila sa veselosť i smutne a nedobre. Na Morave obsadili sme hneď most, aby sme zastavili vyvážanie a pašovanie potravných článkov do Rakús.

Drevený most cez rieku Moravu v Gajaroch

Dňa 8-ho novembra mali sme „visokú“ návštevu so strany maďarského vojska. Hneď ráno dostali sme od Prešporka telefoničnú zvesť, že jedon dôstojník generálneho štábu od maďarov príjde k nám, aby vyjednával o demarkačnú liniu a o zastavenie každého nepriateľstva. Bola to ozaj báječna vec, aký strach dostali od nás maďari! Naším smelým a rýchlym zakročením a energickým vystúpením proti ích „vojsku“ v Malackách vydobili sme si zrazu takú auktoritu, na akú sme pri ních – súc takými nenávidenými – veru nerátali.

Návšteva pána generálneho dôstojníka bola nám vzdor všetkému tomu nepríjemným prekvapením. Že prečo? Jednoducho pre tú príčinu, že by bol ľahko zbadal naše slabé číslo a malú posádku, a bol by nás mohol z Malaciek i okolia ľahko prinútiť k ústupu. Jednotlivé oddiely a posádky, ktoré sme boli do susedných majerov, dvorov a dedín posielali a ktorými sme boli obsadili železničnú trať, boli sme nútený i na ďalej v mieste nechať, aby tam zabezpečili poriadok. 

(Pokr. nasl.)

Osveta, roč. I, č. 13, Malacky, dňa 5. apríla 1919, s. 2.