ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 

11

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.

(Pokračovanie).

V Malackách nám zostalo týmto činom pospolu len asi 30 mužov a 2 strojové pušky, ktorá sila tvorila celú našu „armádu“!

Keď ináč nešlo, lapili sme sa figľa, a miesto sily pohli sme rozumom. Čakaj len pánko od gen. štábu, však ťa my privítame, aby si nemal príčiny sťažovať si na nás! Za okamih šiel rozkaz na stanícu, aby nám pripravili náš „dvorný vlak“, okrášlili ho našími československými zástavkami a čakali v pohotovosti. Na Prešporok šla odpoveď, že budeme čakať pri Devínskom-Jazere s osobitným vlakom a so všetkou vojanskou úctou, ktora pánu officierovi prináleží.

Pálffyovský kaštieľ v Malackách

Zatiaľ sme si porobili aj doma poriadky. Na stanicu sme postavili stráž, ktorá mala na nás čakať a v zámku prichystali sme sa na vítanku. Boli sme totiž umiestneni v peknom kaštieli-zámku bohatého a chyrného kniežaťa Pálffy-ho, ktorý sám osobne nebol doma, ale sa zdržiaval v súsednej Wiedni. Tu sme rozbili svoj hlavný stán a svoje vojanské veliteľstvo. Lepšieho miesta sme si ozaj nemohli voliť. Dovôkola mohutný pekný park, uprostred s veľkým zámkom, nádherná cesta-aleja z mesta cez železničnú trať až ku vchodu zámku, tu dnu v budove všetko po veľkopanský, široké chodby, gangy, elektrické svetlo, elegantne zariadenie po izbách a chodbách všade poľovnícke pamiatky, najrozličnejšie parohy s jeleňov, hlavy s divých svíň, vypchané vtáky atď. atď., v hlavných izbách zase obrazy slavných členov rodiny Pálffy-ckej, Ej veru divne mohli hľadeť títo, keď videli vkročiť dnu také cudzie postavy a keď počúvali takú divnú a neznámu, alebo aj známu, ale opovrhnutú slovenskú reč! No ale ani my sme ím nezostali dlžní, s niemenším obdivom obzerali sme si všetko a s niemenšou radosťou sme sa kochali v pekných a zriedkavých pamiatkach! Bolo to ináč veľké šťastie pre celý zámok a jeho majetok, že sme sa tam ubytovali, lebo takto sme ho úplne zaistili a zachránili pred vyrabovaním, čomu by vera nebol uniknul. Sám Pálffy vyslovil nám svoju vďaka, že sme mu obránili majetok a niektoré majery-dvory od vyplienenia. Maďarské noviny, ktoré doniesly chýry o našom príchode do Malaciek, s horkou iróniou poznamenaly, že vraj v slávnom kaštieli najbohatšieho prešporského maďarského veľmoža je teraz pánom jedon český nadporučík! Veru pred niekoľkýmí mesiaci by sa toho nebol nazdal, keď v svojej veľkopanskej pýche celý maďarský svet si ešte myslel, že výjde ako víťaz z vojny a ešte väčšmi rozšíri svoju moc a svoje panstvo!

Tu sme čakali príchod spomenutého maďarského dôstojníka. Pred hlavný vchod postavili sme vojanskú stráž, ostatných zvyšlých 20 – 25 vojakov sme posbierali dnu do dvora zámku, aby sa šikovne pripravili zahrať svoje divadlo.

(Pokr. nasl.)

Osveta, roč. I, č. 14, Malacky, dňa 12. apríla 1919, s. 2.