ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 

15

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.

(Pokračovanie).

V okolí Malaciek boly by nás jednoducho obklúčili s troch strán. Boly to nemilé hodinky! K vôli všetkému opatreniu vyslali sme do Sv.-Ján posádku 10 mužov a jednu stroj. pušku, ktoré oddelenie malo byť naším zadným vojom, a malo kryť a zabezpečiť náš prípadný ústup. Na šťastie k tomu nedošlo! Naše posily maďarov zastavily, pod Senicou náležite nabily, zahnaly nazad až na Trnavu, a i tú samu o pár dní znovu obsadily. I v Senici, i v Trnave internovali hodný počet židov, maďarónov, ktorí naších vojakov zradili a tak zapríčinili oné údalosti.

Nasledujúce dni pokračovalo sa v organizačných prácach. Po dedinách sriaďovaly sa Národné Rady a Gardy, ktoré dbaly na poriadok a bezpečnosť ako i viedly na miesto starých úradníkov obecné záležitosti. Zo škôl vyhodená bola všade maďarčina a zavedená čistá slovenčina; maďarskí agitátori postavení boli pod dozor.

Veľkou posilou nám boli naší českí železničiari, úradníci, ktorí poprichádzali z ďalekých krajov Čiech a Moravy, a prevzali všade železn. stanice, telegrafy a telefóny, Týmto spôsobom stala sa tam zbytočná naša stráž, lebo od teraz prevzali všetko oni do svojich rúk. Českí železničiari vôbec zasluhujú tú najväčšiu pochvalu a uznanie za svoju obetivosť, ktorú preukázali menovite v Bratislave – Prešporku ako aj po iných železn. centrumoch vtedy, keď maďarskí železničiari vypovedali službu, mysliac že svojími štrajkami znemožnia dopravu a premávku na Slovensku a tak zapríčinia zmätok a nepokoje.

I politické úrady sa daly pomaly do poriadku. Veľmi mnohí notári a slúžnovci pred hnevom rozbúreneho ľudu utiekli preč, ich miesta bolo treba zaplniť. Po obciach konali mnohé notárske práce z prvu naši četníci, kým sa úrad zase obsadil. Do Malaciek prišiel za slúžneho-komisára Dr. Maděrič, ktorý svojou všestrannou prácou a bezžistnou ochotou za slovenský ľud uviedol čoskoro poriadok a riadnu správu, a ktorý až po dnes spravuje okres často aj pri ťažkých pomeroch a neuvedomelosti ľudu. Vymetať izby po toľkých nespravedlivostiach maďarských úradov nemôže byť príjemná práca! Tým väčšia mu patrí vďaka a pochvala!

Vo vojanských veciach panoval všeobecne pokoj. Kedy-tedy boly prestrelky. ba viackrať strielali z poza druhej strany Moravy od Marchegu rakušania aj šrapnelmi. Ztraty sme nemali žiadnej. 20. sept. prišiel do Malaciek stotník Stuchlík, ktorý prevzal veliteľstvo nad celou posádkou. V tie isté dni prišla aj prvá batteria delostrelectva, ktorá neskôr odišla na Trnavu. Aj zvláštnu vojanskú korisť sme mali. Nad Zohorom zostrelili sme jedon aeroplán, boli v ňom dvaja nemeckí officieri z Rakús, že vraj – tak nám rozprávali – chceli si urobiť malý výlet.

(Dokončenie nasl.)

Osveta, roč. I, č. 18, Malacky, dňa 10. mája 1919, s. 2.