ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 

16

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.

(Pokračovanie.)

Officierov sme internovali, ukoristených poslali do Prahy, ako „prvú válečnú korisť oddelenia nadpor. Ripku“.

S času na čas, po prípade, kde bolo treba, vychádzali sme držať ďalšie schôdzky a vysvetlovať ľudom nové poriadky. U bývalej maďarskej vlády nezvyknutí na to, prichádzali i oni sami v celých húfoch na komisariát s ponosami a prosbami, dakedy i s takými, že by boly bývaly do Humoristických Listov! Novým poriadkom, demokratickému zariadeniu sa všetci nekonečne tešili, no nie vždy a nie každý pochopoval to správne. Pre to bolo treba v niektorých osadách i prísnejšie zakročiť.

Na ďalšie obsadenie druhých čiastok Slovenska utvorila sa Garda Slovenskej Slobody, do ktorej mali sa dobrovolne hlásiť. Zase sme držiavali agitačné schôdzky; hlásili sa z každej obce viac-menej; zvlášte sa vyznačila obec Malé-Lévárky, odkiaľ sa ich prihlásilo 50. Celý pluk tejto Gardy vyznačil sa na Východnom Slovensku.

Na obsadenie Prešporka prišlo potom v deň 1. januára. Okolo vianoc prišli z talianskeho bojišťa naši bratia, slávni a hrdinskí legionári, ktorých úlohou bolo dobiť a obsadiť Prešporok. Obsadenie bolo dohovorené na 4. jan., stalo sa však 3 dňami prv. Dnu v meste vypuknul totiž boľševizmus, tlupy napadly magacíny a ích vyrabovalý, policajtov pohádzalý i do Dunaja, úradníkov shodily, a všetko obsadili tamejší nemeckomaďarskí robotníci. Na základe týchto nepokojov, pre ktoré chodili k nám mnohí ľudia s prosbami a otázkami, kedy už raz obsadíme Prešporok, pristúpilo sa k vojenským operáciám. Mužstvo nášho pluku bolo také šťastné, že mohlo pri tomto spoluúčinkovať so slávnymi legionármi. Vojenská zpráva o obsadení Prešporka, tak, ako bola svojho času uverejnená, o účinkovaní mužstva nášho pluku, zneje nasledovne: Po viac týždňovom pokoji zahájený bol postup na Prešporok výzvedným útokom na Devinskou-Novou-Ves dňa 30. dec. r. 1918. pri ktorom sa mimo 20 legionárov od 33. Čs. pluku súčastnilo sa oddelenie pozostávajúce z 20 mužov s dvoma kulomety 1. Moravského praporu pod velením poručíka Ripky. Toto oddelenie vyrazilo o 8. hod. večer z Devinskeho-Jazera na Novou-Ves, ktorá bola maďarmi pevno obsadená. Maďari veľmi silno odstrelovali zo strojových pušiek a del. Ba až od Prešporka prijel pancierový vlak, ktorý bol tiež zahnaný. Boj trval do pol noci. Dňa 31. dec. o 8-ej hodine ráno započal sa vlastný útok.

50 mužov zo stotiny poručíka Grossa 1. moravského praporu pod vedením kadéta Šmida a oddeľenie strojných pušiek priblížilo sa na 600 krokov k maďarským poziciám. V prutkom ohni a za stálych explosií granátov a šrapnelov postupovali naší chlapci v pred.

(Dokončenie nasl.)

Osveta, roč. I, č. 19, Malacky, dňa 17. mája 1919, s. 2.