Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

utorok 7. augusta 2018

UDALOSTI

TRAGICKÝ POŽIAR V PERNEKU 
V ROKU 1867 

Zohrieva skrehnutých, osvetľuje temnotu, varí stravu hladným. Ničí prírodu, pustoší ľudské príbytky, zabíja a mrzačí zvieratá i ľudí. Také sú dve tváre ohňa. Jeho ovládnutie a využívanie človekom sa považuje za revolučný krok v dejinách. Oheň zmenil dejiny, v dobrom aj v zlom. Človeku priniesol úžitok aj skazu, pomáhal aj ničil. Presne v duchu známeho „dobrý sluha, ale zlý pán“. 
Dejiny poznajú nespočetné množstvo prípadov, kedy požiar zachvátil celú dedinu alebo jej veľkú časť a obyvateľom spôsobil nesmierne škody. Ľudia sa však takmer vždy dokázali vzchopiť a aj vďaka solidarite ostatných navrátiť skôr, či neskôr k pôvodnému životnému kolobehu. Avšak v prípadoch, kedy si oheň vyžiadal obete v podobe ľudských životov, už takýto návrat nebol možný. Strata blízkych bola nenávratná. Pernek, dedinka na úpätí Malých Karpát, zažila vo svojich dejinách taktiež viacero tragických udalostí. Jednu z nich si popíšeme v nasledujúcom článku. 

Pernek v medzivojnovom období

Utorok 12. novembra 1867 bol v Perneku slávnostným dňom. V dedine sa konali hneď dve svadby. V prvom prípade si Michal Badrňa zobral za manželku Teréziu Karáčovú. Pri druhom sobáši povedala svoje „áno“ 19-ročná dcéra Michala Petríka Mária 23-ročnému Matúšovi Gabrhelovi, synovi Vendelína Gabrhela. Pri obidvoch sobášoch asistoval miestny farár Štefan Čulen. Informácie o sobášoch riadne zapísal do sobášnej matriky. Žiaľ, do poznámky pri sobáši Gabrhelovcov zaznačil aj informáciu o tragickej udalosti. Tu je jej preklad: 
Na tejto svadbe dňa 13. (novembra) večer sa stal požiar, ktorým zhorelo 95 domov, 52 stodôl plných sena, slama, drevo, tisíce a tisíce plodonosných stromov a ktorý (požiar) spôsobil preveľkú bolesť. 17 ľudí, časť zhorených, časť zadusených dymom. Spôsobená škoda bola odhadnutá na 120 000 zlatých.“ 

Pernecký kroj
Zdroj: Český lid. Sborník Věnovaný studiu lidu českého v Čechách, na Moravě, ve Slezsku a na Slovensku. Red. Čeněk Zíbrt, Lubor Niederle. V Praze, 1894, s. 215.

Radostná oslava sa v okamihu zvrtla na obrovskú tragédiu. Záznam farára Čulena pochádza priamo z „miesta činu“, preto ho považujem za najdôveryhodnejší. O udalosti existuje totiž podstatne viac správ (kronika františkánskeho kláštora v Malackách, novinové články), avšak tie sa v podrobnostiach odlišujú. Prejdime si teda udalosť bod po bode. 
O dátume. Podľa záznamu v perneckej matrike sobášených sa sobáš Matúša a Márie konal 12. novembra 1867. Poznámka pri tomto zázname uvádza, že požiar vypukol na tejto svadbe (hujus nuptiæ), teda počas svadobnej hostiny nasledujúceho dňa 13. novembra večer. Rovnaký dátum uvádza aj kronika františkánskeho kláštora v Malackách, pričom spresňuje, že to bolo o siedmej hodine večernej a požiar trval celú noc (integra nocte). Podľa novín Nikolsburger Wochenschrift požiar vypukol medzi šiestou a siedmou hodinou večernou a na postihnuté stavby sa mal rozšíriť v priebehu 20 minút. Noviny Pražský denník a Moravská orlice skrátili tento čas dokonca na 10 minút. Tieto intervaly sú vzhľadom na veľké množstvo zasiahnutých budov zrejme nadnesené, no ďalej uvedené príčiny ukazujú, že šírenie ohňa bolo určite aj tak nesmierne rýchle. 
O príčine. Pernek v roku 1867 ešte nemal dobrovoľný hasičský zbor, ktorý by mohol tak rozsiahlemu rozšíreniu ohňa zabrániť. No aj keby ho mal, sotva by znížil rozsah pohromy, pretože ako píše františkánska kronika, v tú noc doslova „besnil ten najsilnejší vietor“ (furente validissimo vento). Noviny Pražský denník a Moravská orlice dodávajú, že „těsně sestavené domky nepřipouštěly žádné pomoci ani přístupu.“ Bol november, bola zima, fúkal silný vietor, na svadobnej hostine bolo potrebné kúriť, rozjarení svadobčania, nepozornosť, zrejme tu možno hľadať príčinu vzniku požiaru. 
O škodách. Všetky správy o požiari vymenovávajú aj rozsah škôd, ktoré napáchal. Farár Čulen v matrike sobášených uviedol 95 domov a 52 stodôl, františkánska kronika píše o rovnakom počte domov, ale o 55 stodolách, novinové správy informovali rovnako ako pernecký farár alebo o počte 92 domov a 52 stodôl. Ako vidno, práca s historickými prameňmi je komplikovaná. Treba predpokladať, že noviny čerpali z jedného zdroja a možno počítať aj s omylmi, napr. preklepmi a pod. U františkánského kronikára taktiež možno predpokladať sprostredkovanú informáciu. Preto by som sa ako k najdôveryhodnejšiemu opäť prikláňal k perneckému farárovi Čulenovi, ktorý bol očitým svedkom. Stodoly boli plné zozbieranej úrody, slamy a sena. Všetko ľahlo popolom. 
Škody vznikli aj veľkostatku Antona Pálffyho, ktorý popri budovách prišiel aj o 700 (podľa iného zdroja 800) siah bukového dreva (dĺžková miera siaha = asi 1,9 m). V maštaliach a chlievoch zahynulo ľuďom množstvo domácich zvierat. 
Celková materiálna škoda bola odhadovaná približne na sumu 120 000 zlatých. Promptne zareagoval aj samotný panovník František Jozef. Dňa 3. decembra Pešťbudínske vedomosti a 5. decembra aj Obzor priniesli správu, že poslal slúžnovskému úradu v Malackách sumu 2500 zlatých, určenú poškodeným Pernečanom. 
Noviny nadnesene informovali, že „v 10 minutách stála celá obec v plameni“. Zhorených 95 domov však v roku 1867 nebol celý Pernek. Štatistické údaje z predošlého roku (1866) uvádzajú v Perneku 203 domov, teda v skutočnosti vyhorela takmer polovica obytných domov v dedine. 
O obetiach. Rozdielne sú aj údaje o ľudských obetiach. Štefan Čulen i novinové články spomínali 17 mŕtvych. Františkánsky kronikár zapísal údaj až o 19 mŕtvych. Ak však spočítame vo farskej matrike zomrelých zapísané obete tejto tragédie, nájdeme 16 záznamov (5 mužov a 11 žien). V každom prípade ide o vysoký počet. Matrika zomrelých obsahuje aj údaje o príčine smrti. Až u 15 osôb je ako príčina smrti uvedené zadusenie dymom. Len jedna z obetí (Anna Jerigová) bola celá zhorená (ex integra combusta). Toto navodzuje myšlienku, že obete zrejme z uzavretého, svadobčanmi preplneného priestoru nestihli včas ujsť. Popri zomrelých bolo aj niekoľko popálených. Podľa františkánskej kroniky ich počet bol 13, podľa Pražského denníka a Moravskej orlicepět neb šest jiných tak těžko je popáleno, že se o jejich uzdravení pochybuje“. 
Najstaršou obeťou bola 72-ročná Helena Zaičková, manželka sedliaka Mateja. Najmladším bol Jakub Martinových (6 mesiacov a 13 dní). Žiaľ, detských životov vyhaslo viacej – Mária Martinových (9 rokov), Mária Jeleneková (15 a ¾ roka), Mária Petríková (8 a ½ roka), Ján Zaiček (8 a ¾ mesiaca), Michal Vanek (1 rok). Zvlášť dojímavá je poznámka, že 35-ročná vdova Terézia Martinových „sa udusila spolu so svojimi dvomi deťmi“. Zjavne sa snažila zachrániť svojho vyššie spomínaného syna Jána a dcéru Máriu, pričom dymu podľahli všetci traja. Všetci zosnulí boli v dňoch 14. a 15. novembra pochovaní farárom Štefanom Čulenom na miestnom cintoríne. 
V roku 1866 od augusta do októbra podľahlo 73 Pernečanov epidémii cholery. V zime 1867 prišla za jedinú noc o strechu nad hlavou polovica rodín v Perneku. Napriek týmto nešťastiam sa Pernečania nezlomili a obec sa vždy znova vzchopila. Vďaka silnej vôli a usilovnej pracovitosti. 

Zoznam obetí podľa matriky zomrelých 

1. Martin Petrík, sedliak, rímskokatolík, č. d. 15, 60-ročný, počas požiaru zadusený dymom, pochovaný 14. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

2. Michal Chmela, sedliak, rímskokatolík, č. d. 178, 61-ročný, počas požiaru zadusený dymom, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

3. Anna Bakayová, rodená Petríková, manželka sedliaka Štefana, rímskokatolíčka, č. d. 7, 51-ročná, počas požiaru zadusená dymom, zaopatrená sviatosťami, pochovaná 14. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

4. Agneša Pavlovská, vdova, rímskokatolíčka, č. d. 198, 71-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

5. Mária Durasová, rodená Pavlovská, vdova, rímskokatolíčka, č. d. 198, 46-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

6. Helena Zaičková, manželka sedliaka Mateja, rímskokatolíčka, č. d. 182, 72-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

7. Anna Mikušová, rodená Ozábalová, manželka domkára Juraja, rímskokatolíčka, č. d. 184, 42-ročná, počas požiaru zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

8. Anna Jerigová, dcéra domkára Gregora, rímskokatolíčka, č. d. 9, 38-ročná, celá zhoretá, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom, táto v ruke držala 120 zlatých v papieroch 

9. Terézia Martinových, rodená Mikušová, vdova domkárka, rímskokatolíčka, č. d. 13, 35-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom, spolu s dvomi deťmi udusená 

10. Mária Martinových, dcéra Jána a Terézie, rímskokatolíčka, č. d. 13, 9-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

11. Jakub Martinových, syn Jána a Terézie, rímskokatolík, č. d. 13, 6 mesiacov a 13 dní, udusený, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

12. Mária Jeleneková, dcéra sedliaka Jozefa, rímskokatolíčka, č. d. 12, 15 a ¾-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

13. Barbora Petríková, manželka sedliaka Martina, rímskokatolíčka, č. d. 30, 54-ročná, udusená, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

14. Mária Petríková, dcéra sedliaka Martina, rímskokatolíčka, č. d. 31, 8 a ½-ročná, zadusená dymom, pochovaná 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

15. Ján Zaiček, syn sedliaka Andreja, rímskokatolík, č. d. 182, 8 a ¾-mesačný, udusený dymom, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 

16. Michal Vanek, syn želiara Pavla, Borský Svätý Mikuláš č. d. 65, 1-ročný, udusený dymom, pochovaný 15. novembra v Perneku farárom Štefanom Čulenom 


Pramene: 
- MV SR, Štátny archív v Bratislave, fond Zbierka cirkevných matrík, Matrika sobášených obce Pernek, matrika č. 1689, rok 1867, s. 48 (353). 
- MV SR, Štátny archív v Bratislave, fond Zbierka cirkevných matrík, Matricula Defunctorum parochiae Pernek ab anno 1865 – 1884, film č. 376, matrika č. 1691, rok 1867, s. 19-21. 
- MV SR, Štátny archív v Bratislave, fond Písomnosti kláštorov v západoslovenskom regióne zo 17. – 19. storočia, Kláštor v Malackách, Historia domus I, s. 235. 
- Nikolsburger Wochenschrift für landwirthschaftliche, gemeinnützige Interessen und Unterhaltung. Achter Jahrgang. Nro. 47, Samstag den 23. November 1867, s. [4]. 
- Pražský denník, roč. druhý, č. 322, ve čtvrtek, dne 21. listopadu 1867, s. [4]. 
- Moravská orlice, V. roč., č. 271, v neděli 24. listopadu 1867, s. [4]. 
- Pešťbudínske vedomosti, roč. VII, č. 97, utorok 3. decembra 1867, s. [3]. 
- Obzor. Noviny pre hospodárstwo, remeslo a domáci žiwot, roč. V, č. 34, dňa 5 decembra 1867, s. 271. 
- Obzor. Noviny pre hospodárstwo, remeslo a domáci žiwot, roč. V, č. 33, dňa 25 novembra 1867, s. 263. 
- Statistische Nachweisungen über das Pressburger Comitat. Hrsg. Pressburger Districts-Handels- und Gewerbe-Kammer. Pressburg: Alois Schreiber, 1866, s. 95.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.