ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 

17 

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku. 

(Dokončenie.) 

Naše oddiele strojových pušiek pod vedením šikovatéľa Kováča účinne omedzovali maďarskú strelbu. 

Najprudkejší pol boj v opevnenej tihelnej továrni pri Dev.-Nov.-Vsi. V dáždi guliek zo stroj. pušiek a del útočili naší až do 2. hod. popoludní. V tej dobe prišla pomoc od 33. Čs. pluku legionárskeho a maďári žačali ustupovať. Ražným útokom zmenil kadet Šmid jejích ústup vo zmateny utek. O pol 3-tej hod. po poludní bola Dev.-Nová-Ves obsadená. Zmätok medzi maďarmi bol neopisateľný, poneváč výbornou streľbou zlomili nádej maďarov. Naši hrdinovia hnali maďarov až k Lamaču. 

Krom iných vecí ukoristené bolo 10 stroj. pušiek, 1 rýchlopalne delo, 600[1] železn. vagonov, 2 rušne a veľké zásoby streliva. Dľa výpovedi za(ja)tcov bola Dev.-Nová-Ves obsadená 250 maďarmi, 11 stroj. puškami a 1 batteriou polných del. Ztraty maďarov boly veľké, na našej strane padnul len pešiak Taľaš od oddelenia str. pušiek. Tak sa skončila maďarskými a nemeckými časopismi po celom svete vytrúbená obrana Prešporka maďarskými gardistami, ktorý dosiaľ ani na jednom mieste neboli vstave odolať chrabrosti naších chlapcov. Nedivíme sa tomu: Veď známe maďarov veľmi dobre z ruskeho a talianskeho bojišťa! Vlády zbavení maďari sťahujú sa zo všetkých stran uhorských do Budapešti centrumu to židovskej lúze Na juhu Srbi, na východe Rumuni, na severu Čechoslováci. Spravodlivá vec víťazi! Nebude dlho trvať, čo bude „Magyarország“ medyi nebohými vriadený. 

S obsadením Prešporka dostalo sa nám do ruk najväčšie mesto celého Slovenska, príchod k Dunaju a za krátky čas celá bohatá a úrodná malá dolná zem. Dávne mesto Bratislava-Prešporok kde pred 1000 rokámi zapadla sláva a sloboda Slovákov, konečne mohlo uzreť ich oslobodenie. Veď ani nechceli si ho vypustiť maďari, a ustavičnými agitaciami a poburovaním chceli znemožniť našu prácu a zavedenie poriadku. Ale všetko darmo! Hnev svoj vyliali tedy aspoň tak, že odvliekli všetky lokomotivy a uhlia, ako i mnohé sklady a zariadenie a ustavičnými strajkami maďarsko-nemeckých zamestnancov snažili sa podkopať poriadok. Ostražitosť naších legionárov a pomocná služba českých úradníkov im to úplne znemožnila. 

Ďalší čas míňal sa bez zvláštnych už údalostí. Až konečne 31. marca dostali sme rozkaz na opustenie Malaciek a na odchod k II. praporu na východ, kde nás čakajú nové povinnosti z príležitosti vypuknutia bolševických nepokojov u maďarov, ktoré by chceli sebou strhnúť v prvom rade Slovákov, aby ich potom zdrapiť mohli zase do krvožižnivej ruky svojho tyranstva a panovania. Ako sa oklamali; nepokojov nebolo ani najmenej, slovenský ľud dnes už upovedomelý dobre pozná maďarské platichy a rád je, že sa mohol konečne zbaviť krutého jarma maďarskeho otročenia a že môže v úplnej slobode žiť a tešiť sa časom rozkvetu a blahobytu v svojej československej republike!... 

Vhlbení v myšlienky rozpomienok slavných novembrových časov revolucie nášho národa a obohatení nikdy nezapomenuteľnými pocitámi prvých naších krokov na slovenskú zem, kropanú za celé tisícročie slzami a posvätenú bôlom utrpenia slovenskeho národa, odobierame sa od kraja, ktorý o(s)lobodiť nám poprialo šťastie. Privoláváme mu srdečné „Na zdar“! Nech sa vzmáha slovenský ľud a nech prekvetá jeho yem, i mohutnie všetkých nás spoločná už vlasť republiky československej! 

Dľa zápisiek poručíka Mareka 

spracoval M. H. 

Osveta, roč. I, č. 20, Malacky, dňa 24. mája 1919, s. 2. 

[1] Tejto údaj sa zdá byť mylný, zrejme preklep.