UDALOSTI

NAJSTARŠIA PÍSOMNÁ ZMIENKA O OBCI KUCHYŇA

V literatúre sa za najstaršiu písomnú zmienku o Kuchyni považuje zápis v listine z roku 1206, ktorý spomína lokalitu Kuchynské pole. Autori ju často nekriticky preberajú jeden od druhého bez dôkladného poznania textu listiny. Situáciu je potrebné bližšie upresniť.

V roku 1206 daroval uhorský kráľ Ondrej II. (1205 – 1235) komesovi Alexandrovi Plavecký Štvrtok aj s výnosom tunajšieho trhu. Darovacia listina obsahuje tzv. metáciu, t. j. podrobné vymedzenie hraníc Plaveckého Štvrtka. Uvádzam len výsek so spomenutým Kuchynským poľom: „...Odtiaľ sa hranica predlžuje a susedí so zemou komesa Tomáša, ktorá sa volá Jablam, až prechádza k zemi, ktorá sa volá Misde, s ktorou má spoločnú hranicu vedúcu až po miesto, ktoré sa volá Maliscapotoca a odtiaľ pokračuje stúpajúc tou istou vodou, samotná voda je braná vnútri hranice. Prechádza až k miestu s názvom Cuhnamezej (Kuchynské pole), ktoré sa celé nachádza vo vnútri hranice. Hranica je zvedená až k miestu, kde riečka, ktorá sa volá Maliscapotoca, vychádza z lesa, ktorý sa volá Bich. Odtiaľ vedie stúpajúc popri tej istej vode, kým nepríde až k jej prameňu...“[1]

Kuchyňa

V listine sú uvedené viaceré „hybridné“ slovensko-maďarské pomenovania. To je aj prípad Kuchynského poľa (cuhnamezej = kuchňa-mező; maďarské znenie by bolo konyhamező). Samotné pomenovanie „miesto s názvom Kuchynské pole“ nie je priamym dokladom o existencii sídla. Už výraz „miesto“ (locus) nás nabáda k zvýšenej opatrnosti. Notár nepoužil niektorý z vtedy zaužívaných výrazov pre dedinu alebo chotár alebo iný osídlený majetok (ktoré pre iné osídlené lokality v danej listine použil – villa, terra, predium), ale len všeobecný výraz „miesto“. Druhým výrazom, ktorý vzbudzuje opatrnosť, je samotné pomenovanie Kuchynské pole. Ak sa hovorí o poli, je ono neurčité miesto bližšie špecifikované. A ak je pole ešte aj pomenované (Kuchynské), ide o celkom konkrétne miesto v chotári. Dá sa namietať, že predsa aj niektoré iné sídla nesú názov po poli či inej neosídlenej lokalite, napr. Dlhé Pole (okres Žilina), Dlhá Lúka (okres Bardejov)... V našom prípade je však pre celú problematiku najdôležitejší dovetok, ktorý nasleduje po výraze „miesto s názvom Kuchynské pole“ a síce „ktoré sa celé nachádza vo vnútri hranice (quo infra metam totaliter sumpto)“. Kuchynské pole sa nachádzalo vo vnútri hranice. Pripomínam, že pojednávame o hraniciach chotára Plaveckého Štvrtka (pričom tie neboli totožné s dnešnými hranicami). Teda pole s názvom Kuchynské sa nachádzalo vo vnútri chotára Plaveckého Štvrtka, ide o názov východnej časti chotára Plaveckého Štvrtka. Keďže pole sa nachádzalo v smere k (výslovne nespomenutému) sídlu Kuchyňa a zrejme s jeho chotárom aj susedilo, bolo pomenované po ňom ako Kuchynské pole. 

Tým pádom Kuchynské pole (Cuhnamezej), spomínané v roku 1206, je vhodnejšie a presnejšie považovať za nepriamu písomnú zmienku o sídle Kuchyňa. Zároveň je dôležité prízvukovať, že dátum najstaršej písomnej zmienky o obci nie je dátumom vzniku obce, ako sa to často považuje v laickej verejnosti. Vidíme, že sídlo Kuchyňa už v roku 1206 existovalo, keďže je podľa neho pomenovaná chotárna časť susedného sídla, avšak nemáme nijaké pramene, ktoré by nám priblížili, kedy pred týmto dátumom sídlo vzniklo. Mohlo to byť pred rokmi, desaťročiami i storočiami. Pokúšať sa bližšie určiť presnejší dátum jej vzniku by bolo pri dnešnom stave poznania nekorektným špekulovaním, nepodloženým nijakými prameňmi. Dúfať v objav nejakého nového písomného dokladu, ktorý by nám priniesol informácie o Kuchyni pred 13. storočím, môžeme len sotva. Nádejou by mohli byť iba budúce archeologické výskumy. Sčasti nám však môže pomôcť aj pohľad na etymológiu názvu dediny.

----------

[1] Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltára Budapest, Diplomatikai Levéltár, č. 45, dostupné online

<https://archives.hungaricana.hu/en/charters/816/?list=eyJxdWVyeSI6ICI0NSIsICJzb3J0IjogIkRMREYifQ>.

Článok je výsekom širšej štúdie o Kuchyni v stredoveku publikovanej v zborníku Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave venovanému nedožitým deväťdesiatinám prof. Vincenta Sedláka In honorem et memoriam viri doctissimi (2021), s. 105-119 alebo dostupnej aj na <https://independent.academia.edu/PavolVrablec>.