UDALOSTI

NAJSTARŠIE PÍSOMNÉ SPRÁVY O ROHOŽNÍKU

Vďaka systematickému vyhľadávaniu prameňov k stredovekým dejinám Záhoria a ich štúdiu môžeme dnes zaradiť Rohožník medzi obce, kde je tiež potrebné korigovať informácie o najstaršej známej písomnej zmienke. Nie je to totiž rok 1532, ani rok 1450, ani rok 1397, ako sa doteraz uvádza v literatúre.

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku, ktorý sa dodnes často využíva ako pomôcka so základnými historickými údajmi o obciach, sa najstaršia písomná zmienka o Rohožníku (Rorbach) vzťahuje k roku 1532. Rohožník sa v tomto roku uvádza v portálnom súpise dedín Bratislavskej župy.

O 16 rokov je starší málo známy a využívaný zoznam farností spadajúcich do šaštínskeho arcidiakonátu (1516). V ňom sa tiež spomína aj Rohožník. Hoci je tu zapísaný dosť skomolený názov Karbocz, predsa len sa dá identifikovať ako náš Rohožník – Rarboch. V zozname pred ním sa uvádzajú Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, neidentifikovaná lokalita Latus foris (snáď by mohlo ísť o Sološnicu) a po ňom Kuchyňa, Pernek, Jablonové. Z tohto poradia je zrejmé, že Karbocz je Rarboch. Pisateľ zoznamu pravdepodobne prepisoval názvy lokalít z iného zdroja, pričom však predmetné sídla nepoznal. Preto ľahko došlo k ich skomoleniu.

Z prelomu 15. a 16. storočia (niekedy datovaný do obdobia 1480 – 1510 alebo do roku 1520) poznáme málo známy prameň, kde sa menovite uvádza aj Rohožník (Rarbach). Ide o nedatovaný nemecky písaný zoznam obcí, prevažne z východného podhoria Malých Karpát, a ich poplatkov. Zdá sa, že by mohlo ísť o ročnú pozemkovú daň obce. Rohožník platil sumu 8 zlatých.

Rohožnícky kostol na pohľadnici za začiatku 20. storočia

Ďalšia písomná zmienka o Rohožníku, ktorá bola považovaná za najstaršiu, býva uvádzaná rôznymi časovými údajmi – polovica 15. storočia, 1450, 1444. Tento nesúlad vznikol z toho, že list, v ktorom sa nachádza údaj o rárbošskom mýtnikovi Petríkovi, nie je datovaný rokom. Ako dátum je uvedený len pondelok ako sviatok svätého Petra a Pavla. Typovo spadá list do 15. storočia a už jeho prvý editor Václav Chaloupecký uviedol roky v 15. storočí, kedy pripadol sviatok svätého Petra a Pavla na pondelok – 1439, 1444, 1450, 1461, 1467, 1472, 1478, 1489, pričom sám sa prikláňa k roku 1444.

Hoci Václav Chaloupecký uvádza ako miesto odoslania listu Čachtice a odosielateľov richtára a prísažných z Čachtíc, v opravách a doplnkoch ku svojej práci uvažuje aj o možnosti, že by mohlo ísť o Šaštín. Domnievam sa, že práve táto druhá možnosť je správna. Identifikácia lokality Czechczin by mal byť Šaštín. Nasvedčuje tomu obsah listu. Richtár a prísažní mestečka Šaštín (Czechczin) píšu do Bratislavy vo veci svojho suseda, ktorého zadržiavajú v Bratislave aj s jeho koňom, a prihovárajú sa za jeho prepustenie. Šaštínčania vyšetrovaním zistili, že predmetného koňa kúpil ich sused od človeka zo Stráží, ten ho kúpil od rohožníckeho (rárbošského) mýtnika Petríka (Petrzyk) a ten zase od obyvateľov Plaveckého hradu.

Ani toto však nie je najstaršia písomná zmienka o Rohožníku. Monografia obce Rohožník uvádza ako najstaršiu zmienku rok 1397. Z tohto roku máme zachovaný zoznam farárov šaštínskeho archidiakonátu. Medzi nimi je uvedený aj farár z Rohožníka (Rárbok). Ak obec mala farára, možno celkom reálne uvažovať aj o existencii kostola. To by znamenalo, že išlo už o rozvinutú obec a teda už dlhšie existujúcu.

Písomné pramene obsahujú ešte jeden údaj o Rohožníku, starší ako z roku 1397. A síce z roku 1394. Ide o listinu neznámu, avšak pre dejiny Plaveckého panstva zásadnú. Známy veľmož a bratislavský župan Stibor zo Stiboríc získal 22. mája 1394 do daru od kráľa Žigmunda hneď niekoľko panstiev na Záhorí, vrátane Plaveckého panstva s centrom na Plaveckom hrade. Stibor bol vovedený do vlastníctva tohto panstva v utorok 2. júna. A následne správu o tomto akte vydala bratislavská kapitula 21. júna. Čiže najstaršia známa správa o Rohožníku pochádza z 2. júna 1394, čo nájdeme písomne zachytené v listine z 21. júna 1394.

K predmetnej listine musíme ešte uviesť, že sa nám dodnes nezachovala v origináli. Avšak jej text je prepísaný v listine z roku 1406, ktorú dnes uchováva Archív Biskupského úradu v Nitre.

Vovedenie Stibora zo Stiboríc do vlastníctva Plaveckého panstva zo strany kráľa Žigmunda ako jeho zástupca (homo regius) vykonal Ján, syn Jána z Krupej, a zo strany bratislavskej kapituly kanonik magister Mikuláš, syn Arnolda. Obaja potom podali kapitule rovnakú správu, že na miesto, teda Plavecký hrad a jeho príslušnosti, prišli všetci zákonne zvolaní susedia a za ich prítomnosti voviedol spomínaný Ján Stibora zo Stiboríc do vlastníctva Plaveckého panstva. Správa menovite uvádza dediny prislúchajúce k Plaveckému hradu. Niektoré názvy dnes nevieme celkom isto stotožniť, to však nie je prípad Rohožníka. Jeho názov je opäť zapísaný chybne ako Borbah, čo zase napovedá, že text prepisoval niekto, kto názov obce reálne nepoznal. Spolu s dedinami získal Stibor aj ich tribúty, teda v nich vyberané dane, a všetky iné ich úžitky. Plavecké panstvo Stiborovi a jeho dedičom bolo udelené do večného uživania. Listina obsahuje ešte doplnenie, že v prípade, ak by Stibor zostal bez potomstva, Plavecké panstvo malo pripadúť jeho bratom Andrejovi a Mikulášovi. Vykonávatelia štatúcie zostali na panstve ešte tri dni, pričom očakávali námietky voči vovedeniu Stibora do vlastníctva panstva. Vzhľadom na to, že sa žiaden odporca neobjavil, Stibor sa stal právoplatným vlastníkom panstva, vrátane Rohožníka, a následne za kastelána Plaveckého hradu ustanovil svojho brata Andreja.

Najstaršie informácie o Rohožníku môžeme zosumarizovať takto: Správy z rokov 1397 a 1516 dokladajú existenciu kostola a farára v Rohožníku prislúchajúceho do šaštínskeho arcidiakonátu. Z listu z polovice 15. storočia sa dozvedáme o mýte v Rohožníku. Uvažovať sa dá o cestnom mýte. Dôležitý most, na ktorom by sa vyberalo mostné mýto obvykle určené na opravu predmetného mosta, sa v Rohožníku nenachádzal. V liste spomínaný mýtnik Petrík je najstarším po mene známym obyvateľom Rohožníka. Najstaršou známou písomnou zmienkou o Rohožníku je údaj v listine z roku 1394, kde sa dedina uvádza v zozname príslušností Plaveckého panstva, ktoré v tom roku získal do vlastníctva Stibor zo Stiboríc. Dôležité je upozorniť, že táto správa nie je správou o založení obce. V tomto prípade, tak ako aj vo väčšine ostatných prípadov, nie je najstaršia písomná zmienka o obci zároveň aj dokladom o založení obce. Rohožník existoval už pred rokom 1394, no len od tohto roku máme o ňom zachované písomné dokumenty. Kedy Rohožník vznikol, sa sotva niekedy dozvieme. V nájdenie starších písomností nemôžeme dúfať, pretože táto pravdepodobnosť je mizivá, a prípadné nové archeologické nálezy nám nedokážu podať na rok presnú informáciu. Rohožník mohol existovať roky, desaťročia, ba i storočia pred rokom 1394.

Pramene a literatúra:

- Slovenský národný archív, Súkromný archív Bratislavskej kapituly, 15065, Capsa K, fasc. 2, nr. 4 A 2, Nomina abbatum, praepositorum et plebanorum eorum, qui synodo solent interesse 1516, fol. 12r-12v. [cit. 10. 5. 2022], dostupné na internete, <http://monasterium.net:8181/mom/SK-SNA/4156-SukromnyArchivBratislavskejKapituly/646a/charter>.

- Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltára Budapest, Diplomatikai Levéltár, č. 32682, [cit. 10. 5. 2022], dostupné na internete <https://archives.hungaricana.hu/en/charters/search/results/?list=eyJxdWVyeSI6ICIzMjY4MiJ9>.

- Archív Biskupského úradu v Nitre, fond Archív Nitrianskej kapituly, fasc. 39, n. 15. Ja som pre štúdium použil fotografiu jej xerokópie z Magyar Nemzeti Levéltár Budapest, Diplomatikai fényképgyűjtemény, č. 273525, [cit. 10. 5. 2022], dostupné na internete

<https://archives.hungaricana.hu/en/charters/search/results/?list=eyJxdWVyeSI6ICIyNzM1MjUifQ>.

- PÉTERFFY, Carolus. Sacra concilia ecclesiæ Romano-catholicæ in Regno Hungariæ celebrata Ab Anno Christi MXVI usque ad Annum MDCCXXXIV. Pars secunda. Posonii, MDCCXLII, s. 271.

- Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava: Veda, 1977, s. 495.

- CHALOUPECKÝ, Václav (ed.). Středověké listy ze Slovenska. Bratislava – Praha, 1937, s. 39-40, 235.

- KOTESOVÁ, Ľudmila. Rohožník 1397 – 1997. Rohožník: Obecný úrad v Rohožníku, 1997, s. 28, 31. ISBN 80-85685-19-1

- ŽUDEL, Juraj. Házi, J. Pozsony vármegye középkori földrajza (recenzia). In Slovenská archivistika. Roč. XXXVI, 2001, č. 1. Hl. red. Peter Kartous. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR – odbor archívnictva a spisovej služby, 2001, s. 130.