BRODSKÉ

BRODSKÉ V STREDOVEKU

Skúmanie historického osídlenia si okrem iného vyžaduje aj dobré zvládanie problematických situácií. Komplikácie môže do výskumu osídlenia vniesť napríklad rozdielne časové zaradenie rovnakých archeologických nálezov rôznymi odborníkmi alebo ich nejasné lokalizovanie. Takýmto príkladom je Brodské.

V literatúre sa často (žiaľ, ešte i v súčasnosti) uvádzajú nálezy zo žiarového pohrebiska, ktoré mali pochádzať z chotára obce Brodské (poloha Trnava). Ide o štyri popolnice a dve menšie nádoby zo 7. – 8. storočia nájdené v r. 1922 a 1937. Okrem Brodského sa však ich nájdenie lokalizuje aj do moravského Lanžhota. Najnovšie zistenia hovoria, že nejde ani o Brodské, ani o Lanžhot, ale v skutočnosti tieto pohrebiskové nálezy pochádzajú z katastra mesta Břeclav.[1]

Severozápadne od intravilánu Brodského sa nachádza lokalita Veleš. Už samotný názov upozorňuje na starý slovanský pôvod odvodený od mena ochrancu stád, boha hojnosti a plodnosti a vládcu záhrobia Velesa. V r. 1976 tu pri stavebných prácach porušili príbytky s kamennými základmi a našli slovanské črepy. Toto osídlenie bolo interpretované ako hradisko a datované do obdobia 9. – 10. storočia.[2]

Podľa rozprávania Konštantína Jakubca pri amatérskych vykopávkach na Veleši pár rokov pred spomínaným nálezom (okolo r. 1970) našiel hradisko obkolesené priekopou a valmi, veľa črepov, uhlíky a lokalizoval vstupnú bránu hradiska. Približne 300 m od hradiska sa nachádza rotunda, pri ktorej vykopal 10 hrobov.[3] Vychádzajúc z umiestnenia pri rieke Morave neďaleko od hradiska Břeclav-Pohansko a z názvu obce odvodeného od slova brod by sa dalo uvažovať o strážnej funkcii hradiska. Mohlo strážiť južnú prístupovú cestu k Pohansku. Žiaľ, táto lokalita nebola odborne a systematicky preskúmaná, preto je ťažké vysloviť akékoľvek ďalšie hypotézy o nej.

Záhorím tiahli dve dôležité cesty a tieto nadobudli podstatne širší význam od druhej tretiny 9. storočia. Stali sa z nich spoje centrálnych sídlisk Veľkej Moravy. Prvá vstupovala na Záhorie cez Bukovský priesmyk a dvomi vetvami cez Šaštín a Senicu smerovala do Mikulčíc. Druhá cesta popri Morave išla z Bratislavy a Devína cez Stupavu na Kúty a v Brodskom prekračovala rieku Moravu a pokračovala k Pohansku. Tieto trasy priečne spájala cesta z Brodského a Kútov smerujúca cez Stráže k Senici, kde sa napájala na cestu Jablonica – Holíč.[4]

Preto si aj prítomnosť bojovníkov v Skalici, v Brodskom, či Kopčanoch – na ľavom brehu rieky Moravy – v 9. storočí možno vysvetliť ich ochrannou funkciou na týchto komunikáciách pred veľkomoravskými centrami (Břeclav-Pohansko, Mikulčice-Valy, Uherské Hradiště-Staré Město).

Hradisko na Veleši je jedno z dvoch archeologicky doložených veľkomoravských hradísk na Záhorí (spolu s hradiskom Podbranč-Starý hrad). Hypotetická možnosť existencie ďalších dvoch hradísk v 9. storočí vychádza z lingvistických dokladov (Hradište pod Vrátnom, Brezová pod Bradlom-Hrádok). Prípad Zámčiska pri Uníne je nedoriešený.

Brodské na mape Prvého vojenského mapovania (1782 - 1784)

„Fara a kostol sa spomínajú už r. 1163,“ píše o Brodskom Konštantín Palkovič.[5] Údaj pochádza od Ľudovíta Némethyho, ktorý sa odvoláva na staršie schematizmy.[6] Žiaľ, originálny písomný doklad nie je známy. Názov Veleš naznačuje pohanský kult. Kresťanský chrám azda mal potlačiť pohanské náboženské relikty, ku ktorým sa obyvatelia Záhoria po zániku Veľkej Moravy mohli do istej miery navrátiť. Lenže osídlenie tejto oblasti poznáme iba so susedných Kútov a to je datované do 10. – 11. storočia. Preto dejiny Brodského od 10. do 13. storočia zostávajú bez historických, či archeologických dokladov.

V r. 1989 bol z Veleša povrchovým prieskumom získaný črepový materiál, ktorý by mohol svedčiť o zaniknutom osídlení. Črepy sa nachádzali na pomerne veľkom území (3 ha) a boli z 13. – 14. storočia.[7]

V roku 1317 získal Šaštín (Saswar) spolu s Brodským (Barachka, Baracka) Abrahám Rúfus. Kráľ Karol mu ich daroval ako kompenzáciu za škody, ktoré utrpel od Matúša Čáka.[8] K roku 1323 sa spomína Šaštínsky komitát. Čiže hrad mal vytvorený svoj obvod. Neskôr vieme, že sem patrili dediny na oboch stranách Myjavy – Brodské, Borský Mikuláš, Bílkové Humence, Borský Peter, Šajdíkové Humence, Čáry, Dojč, Koválov, Kuklov, Kúty, Smolinské, Stráže, Šaštín a Štefanov. Sídlo šaštínskeho panstva neskôr prešlo do Holíča.

---

[1] FUSEK, G.: Slovensko vo všasnoslovanskom období. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1994, s. 183 opisuje zamotanú situáciu, ktorá vznikla v r. 1934, keď R. Pittioni publikoval, že popolnice boli získané v polohe Trnava. Štefan Janšák najprv neisto usudzoval, že táto poloha by sa mohla nachádzať niekde pri Brodskom, čo prevzala do svojho súpisu aj Darina Bialeková (1962). Lenže Štefan Janšák už v 30. rokoch 20. storočia okolnosti skúmal a zistil, že nálezy pochádzajú z lesa Trnava pri Lanžhote. Až Bořivoj Dostál v 80. rokoch 20. storočia upresnil, že pohrebisko, z ktorého pochádzajú spomínané nálezy, sa nachádza už v katastri susednej Břeclavi.

[2] Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia. 1. zväzok, 2. časť : Bratislava, hlavné mesto SSR a Západoslovenský kraj. Zost. D. Bialeková. Nitra: AÚ SAV, 1989, s. 292.

[3] PALKOVIČ, K.: Čo skrýva Veleš v Brodskom. (Rozhovor s Konštantínom Jakubcom). In: Záhorie, roč. II, 1993, č. 1, s. 12 – 14.

[4] PETROVIČ, V.: Vývoj cestnej siete na Záhorí. In: Záhorie, roč. III, 1994, č. 2, s. 8 – 10 s podrobnou mapkou na s. 9; HUNKA, J. – RUTTKAY, M.: Historické komunikácie na území stredovekého Slovenska. In: Archælogia historica 23/98. Ed. V. Nekuda. Brno – Praha: Muzejní a vlastivědná společnost – Archeologický ústav AV ČR, 1998, s. 297, 298 – mapa s priebehom dvoch hlavných ciest v 9. – 10. storočí (obr. 2).

[5] PALKOVIČ, K.: Obec Brodské. Print-Servis, 1999, s. 11.

[6] NÉMETHY, L.: Series parochiarum et parochorum archi-dioecesis Strigoniensis ab antiquissimi temporibus usque annum MDCCCXCIV. Strigonii, MDCCCXCIV, p. 34.

[7] HROMADA, J. – VARSIK, V.: Prieskum v severozápadnej časti Záhoria. In: AVANS v roku 1989. Nitra: AÚ SAV, 1991, s. 39.

[8] Regesta diplomatica necnon epistolaria Slovaciae. Tomus II. Ed. V. Sedlák. Bratislava: Veda, 1987, n. 231, p. 117; n. 234, p. 118. Zároveň mu kráľ vrátil aj hrad Branč, o ktorý ho Matúš Čák pripravil v roku 1309 pochybnou kúpou.