TEÓRIA

O PORTÁLNYCH SÚPISOCH

Niekoľkokrát som tu už uverejnil článok o portálnych súpisoch a niekoľkokrát takéto články ešte mám v úmysle uverejniť. Keďže všetkým čitateľom nemusí byť vždy celkom jasné, čo to porta a portálny súpis je, prinášam zopár základných informácií.

Dane boli základom financovania Uhorského kráľovstva. Ich výšku a rozvrhnutie na jednotlivé župy určoval uhorský snem. O výber daní sa starala každá župa v rámci svojho územia. Vzhľadom na nezdaniteľnosť šľachty hlavné daňové bremeno niesli poddaní. A práve kvôli prehľadu hospodárskej sily poddaných a efektívnejšiemu výberu daní začali vznikať rozličné súpisy – portálne, daňové a iné.

Portálne súpisy sa nazývajú podľa porty (lat. brána). Za daňovú jednotku bola určená vstupná brána sedliackej usadlosti, ktorou mohol prejsť voz plne naložený senom. Portálny súpis (connumeratio/conscriptio portarum) je teda súčtom takýchto brán v danej dedine. Na takejto usadlosti mohol byť jeden dom s jednou rodinou, ale aj viacero domov s viacerými rodinami. Z toho dôvodu nie je možné na základe portálneho súpisu určiť celkový počet obyvateľov dediny. Pod sedliackou usadlosťou (sessio) sa rozumelo hospodárstvo (obytný dom, príslušné hospodárske stavby, dvor, prípadne aj záhrada) v intraviláne, ku ktorému prislúchala určitá výmera poľnohospodárskej pôdy v extraviláne. Želiari (inquilini) bola vrstva obyvateľstva, ktorí mali iba dom bez poľnohospodárskej pôdy alebo nemali ani dom (bývali napr. u niektorého sedliaka) a preto ani nebývali zdaňovaní. Z toho dôvodu nebolo nutné ich uvádzať do portálneho súpisu (hoci niekedy sa to dialo).

Iný používaný názov portálneho súpisu je dikálny súpis. Je to iba iný názov toho istého súpisu. Portálny je pomenovanie podľa daňovej jednotky, dikálny podľa účelu súpisu (dica = štátna daň). Preto sa sčítací komisári niekedy nazývajú aj dikátori.

Súpis vykonávali perceptori (úradníci župy) a za výsledky sčítania bol zodpovedný slúžny (iudex nobilium, skrátene iudlium) príslušného slúžnovského okresu (župy boli rozdelené na slúžnovské okresy, najčastejšie boli štyri). V 16. storočí boli slúžnovské okresy nazývané podľa svojich slúžnych alebo boli číslované (prvý, druhý...). V tomto období obsahovali portálne súpisy iba celkový počet port v danej dedine. V 17. – 18. storočí súpisy obsahovali mená všetkých daňplatiacich poddaných v danej dedine a rozlohy ich pozemkov. 

Najstarší zachovaný portálny súpis Nitrianskej župy s dedinami severného Záhoria poznáme z roku 1452. Z Bratislavskej župy máme najstarší portálny súpis až z roku 1553.

Portálne súpisy obsahujú súčty port v danej dedine, ktoré boli schopné a mali platiť dane. Tieto počty však môžu byť (najmä v starších obdobiach) celkovými súčtami polovičných, štvrtinových, či osminových (podľa rozlohy obrábanej pôdy prislúchajúcej k danej usadlosti) usadlostí. Z toho dôvodu je aj ťažké určiť presný celkový počet usadlostí či domov v dedine. Zväčša obsahujú aj porty alebo domy, ktoré boli z tejto povinnosti vyňaté – kvôli neschopnosti platiť dane (opustené, vyhorené) alebo kvôli oslobodeniu od platby (z rôznych dôvodov), či iné informácie. Každý súpis je však odlišný a preto je k nim potrebné pristupovať individuálne.